Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Jaroslav Perniš. Četba na pokračování. Redakce Jozef Lenhart. Hudobní redaktor Oldo Fiala. Zvuková spolupráce Csaba Pereszlényi. Režie Jaroslav Rihák.

Čte Jozef Šimonovič.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2005 (5 x 30 min.). Reprízy 26. – 30. 5. 2014 (SRo 8 Rádio Litera), 27. – 31. 3. 2017 (SRo 3 Rádio Devín), 30. 4. 2017 (SRo 8 Rádio Litera), 11. – 15. 5. 2017 (SRo 8 Rádio Litera). Repríza 1. dílu u 28. 1. – 3. 2. 2020 (SRo 8 Rádio Litera).

Díly: 1. Alžbeta Uhorská, Margaréta Uhorská; 2. Alžbeta Poľská, Mária Uhorská; 3. Alžbeta Kotromaničová, Hedviga Uhorská; 4. Margaréta Přemyslovská, Eliška Přemyslovská; 5. Margaréta Korutánska, Barbora Celjská.

Pozn.: Osudy kráľovských a kniežacích dcér obdobia gotiky neboli vždy jednoduché a priamočiare. Väčšinou mali vopred naprogramovaný život. Už v útlom veku ich odlúčili od matky, dali do kláštora, aby tam dostali príslušnú výchovu. Otcovia zatiaľ spriadali nitky sobášnej pavučiny – veď dcéry ako dobre investovaný kapitál mohli priniesť moc, vplyv, panstvá, ale aj kráľovské koruny. Ich názor nebol dôležitý. Prednosť mal záujem rodu, ktorému sa podľa vtedajšej morálky museli bezpodmienečne podriadiť. Diplomacia a sobášna politika ich spojila s mužmi, ktorých si samy nevybrali. Niektoré mali šťastie a prežili po ich boku spokojný život v kruhu početnej rodiny. Niektoré sa ich naučili milovať, vážiť si ich. Mnohé sa vzbúrili. Našli sa aj také, ktoré mali dostatok odvahy, aby otvorene bojovali za zrušenie zväzku, ktorý bránil ich rozletu a vybrali si muža, ktorého ľúbili. Takou bola Eleonóra Akvitánska, ktorá vymenila „mnícha“ za živočíšneho Plantagenetovca, Kunhuta Haličská, ktorá znesvätila podľa mienky súčasníkov pamiatku svojho kráľovského manžela, keď darovala svoje srdce a neskôr aj syna obyčajnému šľachticovi, ale aj Alžbeta Rejčka, vdova po dvoch kráľoch, ktorá vymenila politické ambície za lásku. Žiadna z týchto žien však nešla tak ďaleko ako Margaréta Pyskatá, ktorá v snahe oslobodiť sa zo zväzku, ktorý si sama nevybrala, vyhlásila svojho muža za impotenta, alebo Izabela nazývaná francúzska vlčica, ktorá s pomocou milenca dokonca vlastného manžela zvrhla z trónu. Nie všetky kráľovné éry gotiky boli úspešné. Mnohé zomreli predčasne, darujúc nový život. Mnohé prehrali svoj zápas a skonali v samote a zabudnutí. Mnohé vstúpili do kláštora, aby tam našli zmysel svojej pozemskej existencie. Boli však aj také, ktoré porušili zákon mužov a stali sa skutočnými panovníčkami – Jana Neapolská, Mária Uhorská, Hedviga Poľská… Táto kniha nemá ambície zaplaviť čitateľa podrobnosťami z dejín. Chce mu ponúknuť zaujímavé životné príbehy niekoľkých vznešených žien z čias katedrál… (anotace vydavatele)

Edgar Feuchtwanger. Četba na pokračování. Překlad Igor Navrátil. Redakce Zuzana Belková. Hudební dramaturgie Katarína Bielčíková. Zvuk Milan Greguš. Režie Táňa Tadlánková.

Čte Peter Rúfus.

Připravil Slovenský rozhlas pro RTVS v roce 2014 (5 x 30 min.). Premiéra 19.-23. 5. 2014 v cyklu Čítanie na pokračovanie (SRo 3 Rádio Devín, 13:00-13:30). Repríza 2. a 3. dílu 14. 3. 2019 (SRo 8 Rádio Litera, 10:00 a 12:00 h.).

Pozn.: V okne vídaval tieň diktátora. Nechápe, ako tam mohol s rodinou žiť. Edgar Feuchtwanger mal päť rokov, keď sa do ich susedstva v zámožnej mníchovskej štvrti presťahoval Adolf Hitler. Jeho byt mal deväť izieb a podľa Feuchtwangerových pamätí, ktoré teraz vychádzajú vo francúzštine, ho politici za to kritizovali: „Hovorí si priateľ robotníkov a žije v obrovskom byte.“

Edgar Feuchtwanger o susedovi doma veľa počúval. Pochádzal z prominentnej židovskej intelektuálnej rodiny. Jeho otec bol vydavateľ, strýko Lion svetoznámy spisovateľ a kritik národného socializmu. Častými hosťami u nich doma boli Thomas Mann či Martin Buber. Edgar sa o svojho suseda zaujímal, lebo jeho rozhodnutia mali priamy dosah na jeho budúcnosť. „Predstavoval som si, aký asi Hitler je. Rozmýšľal som, čo asi raňajkuje. Videl som jeho tieň v okne. Nenávidel nás. Nenávidel mňa. Aj keď ani nevedel, že existujem.“ Feuchtwangerovej rodine sa podarilo dostať do Británie po Krištáľovej noci a krátkom uväznení otca v Dachau. Osemdesiatosemročný historik Edgar tam žije dodnes.

Do štvrte, v ktorej vyrástol, sa na krátku návštevu vrátil 12 rokov po vojne. „Stretol som niekoľkých priateľov a bol som rád. Ale ostatní ľudia? Necítil som sa príjemne,“ povedal Times of Israel. Knihu, ktorá je skôr román než autobiografia, nechcel dlho napísať. Vydavatelia čakali 17 rokov. Priznával, že sa mu ťažko odosobňovalo od jeho povolania historika. Jeho špecializáciou sú práve medzivojnové dejiny Nemecka. Za paradox považuje, že v Mníchove mal šťastné detstvo. A nechápe, ako je možné, že ako židovská a otvorene protirežimná rodina mohli tak dlho žiť v susedstve Adolfa Hitlera.