Dobroslav Chrobák. Výběr z myšlenek slovenského prozaika. Údaje o tvůrcích nezjištěny.
Účinkuje Dušan Jamrich.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2010? (5 min.).
Dobroslav Chrobák. Výběr z myšlenek slovenského prozaika. Údaje o tvůrcích nezjištěny.
Účinkuje Dušan Jamrich.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2010? (5 min.).
Dobroslav Chrobák. Výběr z myšlenek slovenského prozaika. Dramaturgie Stanislav Gajdoš. Režie Magda Lešová.
Účinkuje Dušan Jamrich.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 1987 (5 min.). Repríza 3. 6. 2016 (SRo 8 Rádio Litera).
Pavol Matula. Redakce Tatiana Kusá. Hudební spolupráce Oldo Fiala. Zvuk Dušan Kozák. Režie Róbert Horňák.
Údaje o účinkujících nezjištěny.
Připravil Slovenský rozhlas v roe 2005 (45 min.).
Mária Samuhelová. Hudba Dana Reková. Zvuk Eva Irmanová a Imrich Adamko.
Účinkují historik Miroslav Lisý, Táňa Kusá, Alfréd Swan.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2009? Premiéra (?) 23. 11. 2009 v cyklu Autor na dnes (SR3 Devín, 15 min.).
Mária Samuhelová. Autor na dnes. Hudební dramaturgie Oldo Fiala. Zvuk Imrich Adamko. Spolupracovala doc. Zuzana Kákošová. Redakce Táňa Kusá.
Účinkují Zuzana Kákošová a Mária Samuhelová. Ukázky čte Alfréd Swan.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2010 (15 min.). Premiéra 22. 2. 2010.
Michał Hernes
Článek byl otištěn v časopisu Fantastyka a byl publikován 27. 7. 2009
W przeszłości potrafiły mieć ogromną siłę oddziaływania, ale od kilku lat odchodzą do lamusa. Mowa o słuchowiskach radiowych, zwłaszcza tych z gatunku SF, wśród których można znaleźć wiele prawdziwych perełek.
Wiadomo, że słuchowiska mają wiele ograniczeń, więc ich twórcy robią wszystko, żeby je zatuszować i skupić się na budowaniu dowcipów bądź napięcia za pomocą dialogów czy drobnych detali. Ostatnio popularne są tzw. audiobooki, czyli książki czytane przez lektora, ale od kiedy pierwszy raz usłyszałem jakieś słuchowisko, niechętnie wracam do audiobooków – mówi Paco, proszący o anonimowość człowiek, który umożliwił wielu ludziom ściąganie słuchowisk z Internetu. Występujący w nich aktorzy mówią z niesamowitą ekspresją, słychać też efekty dźwiękowe, zaś narrator, jeśli występuje, nie zanudza słuchaczy przydługimi opisami – opowiada, dodając przy tym, że nagranie tego wszystkiego nie jest wcale takie łatwe. Trudno streścić całą powieść, gdy ma się na to trzydzieści minut. Nie zmienia to faktu, że czasem brak obrazu jest sporym atutem, co widać na przykład w „Zegarku” Jerzego Szaniawskiego. Poza tym dźwięki niesamowite pobudzają naszą wyobraźnię i są niejako istotą tej sztuki.
Widać to zwłaszcza w sytuacji, kiedy brano na warsztat opowiadanie albo powieść z gatunku SF. Warto odnotować, że najlepszym słuchowiskiem wszech czasów Teatrzyku Zielone Oko wybrany został „Jad Mantezji” według prozy Janusza Zajdla, który dostał najwięcej głosów na Forum Archiwum Listy Przebojów radiowej Trójki. Mnożące się w „Jadzie…” zagadki sprawiają, że osoby, które nie znają pierwowzoru, czeka pod koniec wielka niespodzianka.
Z drugiej strony za niespodziankę nie należy uznać opinii, że do przełożenia na język słuchowiska wręcz stworzone wydaje się być opowiadanie „Czy pan istnieje, mister Johns?” Stanisława Lema. Wcielający się w Johnsa Tadeusz Fijewski mówi swoją rolę doprawdy rewelacyjnie i zasługuje na olbrzymie owacje. Rola dała mu niesamowite pole do popisu, szczególnie jeśli chodzi o intonacje głosu. Psujący się Johns brzmi po prostu mistrzowsko. Świetnie wypadli także Tadeusz Olsza w roli adwokata i Andrzej Łapicki jako sędzia. Słuchowisko, wyreżyserowane przez Marię Komorowską, bije na głowę „Przekładańca” w reżyserii Andrzeja Wajdy. Na jego tle blado wypada również „Diabeł w kieliszku” według Asimova, który rozczarowuje, choć wydaje się, że w samym pomyśle tkwi ogromny potencjał komediowy. Rzecz opowiada o intrydze, dzięki której nieśmiała abstynentka zamienia się w rozrywkową alkoholiczkę. O wiele ciekawiej prezentuje się „Kłamca”, którego można wysłuchać w wersji anglojęzycznej. W tym opowiadaniu Asimov zaprezentował pełnię swoich możliwości i nie została ona zmarnowana.
(more…)

Erasmus Rotterdamský. Výběr Ludmila Pelikánová. Přeložil Rudolf Mertlík. Hudba Karel Reiner. Hrají Pražské dechové kvinteto (Jan Hecl – flétna, Miloslav Hašek – hoboj, Jiří Štengl – klarinet, Miloš Petr – lesní roh, Josef Slanička – fagot), Václav Mazáček a Oldřich Šatava – bicí nástroje. Realizace Jarmila Bezděková. Hudební režie Jan Vrána. Zvuková režie ing. Jiří Svoboda (poezie) a Miloslav Kulhan (hudba). Technická spolupráce a střih Jiří Očenášek. Sleeve-note Rudolf Mertlík.
Recituje Ludmila Pelikánová.
Nahráno v pražských studiích Lucerna (19. a 20. února 1969 – poezie) a Domovina (6. a 20. ledna 1969 – hudba). Vydal Supraphon v roce 1969 (1 LP; Su 0 18 0760 F).
Reedice Supraphonline, 7. 12. 2018 (MP3).
Mertlík, Rudolf: Chvála bláznivosti (sleeve-note). – Cit.: I dnešní moderní člověk se musí ohlédnout zpět, chce-li zůstat oprovdu moderním člověkem 20. století. Zní to paradoxně, ale je tomu tak. Nelze si představit dnešního vzdělance, který by se zabýval jen dobou současnou a nezajímal se o nic, co bylo předtím. Vždyť i školy ve svém celku usilují o to, aby dnešní člověk měl představu o celé kultuře lidstva počínaje primitivním uměním jeskynního člověka a konče dejme tomu teorií relativity. Ale i tu dnešek předběhl.
Především poznáváním literárních památek (mám na mysli i ty nejstarší) vzniká pro dnešního člověka most, po kterém lze bezpečně přejít až do našich dnů a pochopit jejich složitou problematiku. A literární památky bývají reprezentovány jmény olbřímích géniů, že teprve zánik světa může zahladit jejich dílo. Mezi tyto giganty lidského ducha patří bezesporu i učený humanista Desiderius Erasmus Rotterdamský. Byl to duch universální, v práci neúnavný, skutečná hvězda své doby (lux mundi). (more…)
Ján Poničan. Dramatizace Ivan Teren. Další tvůrci a interpreti nezjištěni.
Vysíláno 1942, záznam pravděpodobně neexistuje.
Pozn.: Rozhlasová prvotina Ivana Terena.
Michail Bulgakov. Rozhlasová adaptace divadelní hry „Puškin – poslední dny (1940)“. Překlad a rozhlasová úprava Ivan Izakovič. Zvuk Alojz Janeček. Dramaturgie Michal Príbus. Režie Ivan Teren.
Osoby a obsazení: Puškinová (Zdena Grúberová), Gončarovová (Viera Strnisková), Voroncovová (Eva Kristinová), Saltykovová (Terezia Hurbanová), Bitkov (Jozef Kroner), Nikita (Samuel Adamčík), Dantes (Michal Dočolomanský), Šiškin (Andrej Bagar), Benediktov (Juraj Slezáček), Dolgorukov (František Dibarbora), Bogomazov (Elo Romančík), Saltykov (Karol Skovay), Mikuláš I. (František Zvarík), Žukovskij (Viliam Záborský), Hekeren (Daniel Michaelli), Dubelt (Marián Gallo), Rakeju (Juraj Paška), Dancas (Juraj Sarvaš), študent (Marián Labuda) a hlas (Oldo Hlaváček).
Natočil Československý rozhlas Bratislava v roce 1965 (86 min.). Repríza 23. 5. 2017 (Rádio Devín, 20:30 h.); 11. 9. 2020 (SRo 8 Rádio Litera, 10:25 – 12:00 h.; 20:25 h.).
Ivan Teren – rozhlasový a televízny režisér, bývalý riaditeľ Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave z rokov 1952-1955, zakladateľ televíznej filmovej tvorby, scenárista, dramaturg a básnik.
Narodil sa 31. augusta 1921 v Slatinke nad Bebravou. Študoval na gymnáziu v Trenčíne a v Prešove, kde zmaturoval. V roku 1948 absolvoval štúdium filozofie a slovenčiny na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave.
Literárne sa začal prejavovať ako stredoškolák a prispieval do viacerých časopisov. V rozhlase sa uviedol dramatizáciou Poničanovho Divného Janka (1942). Počas SNP pôsobil v Slobodnom slovenskom vysielači v Banskej Bystrici ako hlásateľ, redaktor a režisér a redigoval partizánske noviny Mor ho!
Od roku 1945 bol literárnym referentom a vedúcim slovesného odboru Československého rozhlasu v Košiciach. V rokoch 1946-1952 bol hercom a dramaturgom, v rokoch 1952-1955 riaditeľom SND v Bratislave. Pracoval aj ako šéfrežisér Československého rozhlasu v Bratislave (1955-1962), šéf umeleckých programov, vedúci Televíznej filmovej tvorby a režisér Československej televízie v Bratislave (1962-1981).
Ako režisér sa umelecky profiloval v programoch literárno-dramatického vysielania v rozhlase, kde režíroval nahrávky poézie, literárnych pásiem, rozhlasových hier a úpravy divadelných hier. V televízii naštudoval v roku 1957 jednu z prvých bratislavských televíznych inscenácií Ilúzia.
V televíznej režijnej tvorbe sa orientoval na pôvodné slovenské televízne hry (napríklad Polnoc bude o päť minút, Zbojnícka mladosť, Smrť chodí po horách). Je autorom hraného dokumentárneho triptychu o Teheránskej, Jaltskej a Postupimskej dohode (1972-1973). Medzi jeho najvýznamnejšie televízne inscenácie patria Dom Bernardy Alby (1966), Bankrot (1966), Objav v lese (1975), Ruže a sneh (1984), aj televízne filmy Prelom (1980), Čierny slnovrat (1984), Puto najsilnejšie (1990). Režíroval aj televízny seriál Jedenáste prikázanie (1977).
Za celoživotné dielo odovzdali Ivanovi Terenovi v máji 2007 filmovú cenu Igric (2006). Zomrel 15. mája 2010.
Powered by WordPress