Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

10. 6. 2022

Srdce v snežnom ohni (Srdce ve sněžném ohni, 1997)

Filed under: Povídky,Slovenské — retroslovak @ 21:51

Peter Glocko. Rozhlasová dramatizace povídky. Odpovědný redaktor Jana Hevešiová. Zvuk Stanislav Kaclík. Režie Ria Paldiová.

Účinkují Ivan Romančík, Táňa Radeva, Peter Rúfus, Ján Valentík, Ján Šimonovič a Ivan Laca.

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava 26. 1. 1997. Premiéra 29. 1. 1997 (51 min).

Barak smrti (Barák smrti, 1985)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 21:48

Jan Weiss. Rozhlasová hra. Úprava Peter Turček. Odpovědný redaktor Vladimír Fišera. Technici Dana Nezvedová, Jozef Bajtek. Režie Viera Weidlerová.

Osoby a obsazení: Jozef Jirouš (Pavol Mikulík), Tono Gruber (Vladimír Obšil), Fero Čáp (Emil Horváth), Viktor Zelinka (Milan Kňažko), Václav Bareš (Leopold Haverl), Lojzo Křeček (Ĺubo Roman), Fjodor Andrejevič (Karol Machata), Nika Nikič (Ivan Letko), Šura (Kamila Magálová), Míťa  (Vlado Kostovič), hlas (Ján Mistrík).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 19. 6. 1985. Premiéra 23. 6. 1985 (59 min). Repríza 2. – 8. 8. 2022 (SRo 8 Rádio Litera).

Pozn.: Soubor devíti expresivních povídek, ve kterých autor zachycuje ve fantazijně halucinačním stavu hrůzu člověka v zajateckém táboře zamořeném tyfovou nákazou. (anotace)

Pozn. 2: Na ťažšiu nôtu bude hra podľa knihy Jana Weissa Barak smrti. Autor strávil niekoľko rokov v ruskom zajatí počas prvej svetovej vojny. Ocitáme sa v prostredí plnom chorôb, hladu, smrti a vízií vyvolaných týfusovou horúčkou. Budeme spoločne s hrdinami v drsných podmienkach zajateckého tábora čakať, či sa dožijeme ďalšieho dňa.  (anotace)

 

Rusko krvou umyté (Rusko krví umyté, 1987)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 21:46

Arťom Vesiolyj. Překlad a úprava Štefan Kasarda. Scénická hudba Juraj Szabados. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jaroslav Hajda. Technici Jaroslav Hajda, Mária Papcunová. Produkce Irena Poljačková. Režie Juraj Antalík.

Osoby a obsazení: Maxim (Peter Rašev), Marfa (Judita Vicianová),  Ivan (Ĺuboš Záhon), otec (Peter Macko), Duda (Ivan Krúpa), Jakov (Jozef Úradník), Kornilov (Milan Drotár), generál (Peter Gažo), selka (Elena Kleisová), plukovník (Jozef Švoňavský), náčelník (Eugen Balogh) a další.

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1987. Premiéra 5. 11. 1987 (Bratislava, 20:00 h.; 58 min).

Pozn.: Tématem Arťoma Vesjolého byla Rus v pohybu. Vlaky, vozy, lidé, všechno se žene vpřed. Pohyb uskutečňovala revoluce. Postihnout její atmosféru se nepodařilo nikomu tak jako autorovi Rusi krví umyté. Většina ruský prozaiků se jí zmocňovala v hrdinech. Arťom Vesjolyj v situacích. Snažil se detaily postihnout obecné. Vnikla tak do díla skutečnost: syrová, drsná, složitá. (anotace)

 

Intarzia (Intarzie, 1985)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 21:35

Peter Štilicha. Rozhlasová hra. Dramaturgie Ján Vdovják. Scénická hudba Igor Bázlik. Zvuk Peter Janík. Technik Ján Backstuber. Režie Viola Muránska.

Osoby a obsazení: autor (Michal Dočolomanský), Sofia 1 (Zdena Studenková), Sofia 2 (Jana Nagyhová), Carmela (Božidara Turzonovová), dr. Agostini (Ján Klimo), Ondrej (Petr Rúfus), hlas 1 (Juraj Ďurdiak), hlas 2 (Michal Suchánek).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 17. 7. 1985. Premiéra 25. 12. 1985 (Devín, 14:00 h.; 59 min).

Lit.: anonym: Intarzia. In Rozhlas 52/1985 (anotace). – Cit.: Rozhlasová stereohra Petra Štilichu (debutoval v roku 1975 hrou Mefistovals) je poetická výpoveď o človeku, jeho snoch a želaniach nepoznať nikdy zlo a útrapy vojny. Lyrický príbeh lásky mladého vojaka v 1. svetovej vojne a konfrontácia citových problémov mladého človeka súčasnosti.

Mengi (1997)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 21:29

Pavel Bělin. Rozhlasová hra. Scénická hudba Marián Čekovský. Odpovědný redaktor Štefan Kasarda. Zvuk Peter Čeljuska. Technici Peter Čeljuska, Renáta Miškovičová. Režie Roman Polák.

Osoby a obsazení: Mengi (Marián Zednikovič), Výsost (Stano Dančiak).

Nastudoval Slovenský rozhlas Košice 5. 4. 1997. Premiéra 11. 4. 1997 (Devín, 22:00 h.; 57 min).

Tichý Don 1/4 (1987)

Filed under: Seriály,Slovenské — retroslovak @ 16:25

Michail Šolochov. Rozhlasová dramatizace sovětského válečného románu. Dramaturgie Ján Vdovják. Úprava Pavol Hudík. Překlad Viera Krnová. Scénická hudba Igor Dibák. Technici Alojz Janeček, Jozef Bajtek, Ĺubomír Macko. Hudební dramaturgie Miroslav Nemec. Režie Dušan Zimen.

Osoby a obsazení: Aksiňja (Ida Rapaičová), Grigorij (Dušan Jamrich), Pantelej (Július Pántik), Iljična (Viera Strnisková), Petro (Michail Dočolomanský), Stepan (Pavol Mikuláš), Natalia (Viera Richterová), Listnickij (Karol Machata), Jevgenij (Martin Huba), Christena (Anton Korenči), Koševoj (Juraj Slezáček), Zvykov (Vladimír Durdík), 1. kozák (Dušan Tarageľ), Štokman (Vlado Müller), Fekčuar (František Kovár), Duhaška (Anna Maľová), Miron (Dušan Blaškovič), Drozdička (Magda Paveleková), Fedot (Jozef Cút), soudce (Ivan Letko), Haranža (Ivan Rajniak), děda Saška (Jozef Kroner), strážmistr (Juraj Sarvaš), Žarkov (Vladimír Obšil), Davidko (Július Paluš), Christoňa (Anton Korenči), 2. kozák (Ĺubo Roman), 3. kozák (Peter Bzdúch), Bunčuk (Milan Kňažko), István Alexejevič (Ĺubomír Paulovič), Esaul (František Zvarík), Podtolov (Karol Strážnický), Kalmykov (Andrej Hryc), Merkulov (Marián Gallo), Dolník (Eduard Vítek), Chochláč (Dušan Kaprálik), Matvej / 1. hlas (Ján Kákonyi), Mochov (Eduard Bindas), Jemeljan (Ján Kramár), Ataraščikov (Mikuláš Bugár), Lagutin (Marián Zednikovič), Dugin (Jozef Adamovič), Čikamasov (Igor Čilík), Koramson (Peter Jezný), matka (Terézia Koronerová), Anna (Zdena Studenková), Kaledin (Jozef Skovay), Krivošlykov (Zoro Laurinc), muž (Peter Rúfus), Němec (Alfréd Swan), 1. stařec / Semak (Jozef Šimonovič), 2. stařec (Ivan Krivosudský), důstojník (Jozef Longauer), námořník (Ján Mistrík), kulometčík (Vlado Durdík), 2. hlas (Július Paluš), 3. hlas / sedlák (Gustáv Legéň), Izvarin (Ján Valentík), Soldatov (Vlado Minarovič), Koršunov (Jozef Vajda), Ivan Alexej (Ĺubomír Paulovič), Zykov (Vlado Durdík), tetka (Oľga Vronská), Fomin (Július Vašek), Alexander (Vlado Černý), rudoarmějec (Slávo Drozd), Lepčenkov (Braňo Križan), Kudinov (Viktor Blaho), Gorigasov (Juraj Durdiak), mladá žena (Nataša Kulíšková), matka (Mária Prechovská), stařec (Vladimír Kostovič), dozorce (Štefan Bučko), Garja (Zuzana Cigánová), Duňaška (Anna Maľová), felčar (František Kovár), Darja (Zuzana Cigánová), Kopylov (Štefan Mandžár), mladý kozák (Ivan Gogáľ), generál (Ladislav Chudík), sedlák (Peter Debnár), stařec (Ondrej Košút), hlas (Ladislav Konrád), Mišatka (Róbert Róth).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1987. Premiéra 1. dílu 1. 11. 1987 (Bratislava, 16:35 h.; 108 min.); 2. dílu 8. 11. 1987 (Bratislava, 16:35 h.; 105 min.); 3. dílu 15. 11. 1987 (Bratislava, 105 min.), 4. dílu 22.11.1987 (Bratislava, 104 min.) k 70. výročí VŘSR.

Fakty – Americká rapsódia (Fakta – Americká rapsodie, 2022)

Filed under: Literární pásma,Slovenské — Premek @ 13:31

György Sándor Gál. Úryvky z knhiy čte Boris Farkaš.

Natočeno 2022. Premiéra 12. 6. 2022 (SRo Rádio Devín, 15:00 h.).

Pozn.: Rapsódia v modrom je jednou z najznámejších skladieb americkej hudby. O nej bude reč v čítaní z knihy Americká rapsódia, v ktorej sa jej autor György Sándor Gál venuje životu amerického hudobného skladateľa, Georga Gershwina.
Rapsódia, ktorú poslucháči nazvali aj „Vyhlásením nezávislosti jazzu“, vznikala v rušnom období skladateľa – cestou medzi Bostonom, Pfiladelphiou a New Yorkom.

Vybraná kapitola zo života amerického hudobného skladateľa Georga Gershwina, v ktorej sa autor venuje vzniku Rapsódie v modrom. 12. časť voľného cyklu: Osudy.

 

Ladenie – Feliber Poetry (Ladění – Feliber Poetry, 2022)

Filed under: Radiodokument,Slovenské — Premek @ 13:25

Připravila Zuzana Golianová.

Hovoří Laco Teren.

Natočeno 2022. Premiéra 10. 6. 2022 (SRo Rádio Devín, 14.00 – 16.00 h.).

Pozn.: Uplynulý víkend v rámci festivalu FELIBER POETRY v Modre otváral svoju výstavu majoliky výtvarník Laco Teren. Ako sám hovorí, už v osemdesiatych rokoch minulého storočia túžil maľovať jeho motívy na keramiku v Majolike Modra.
O jeho fascinácii majolikou, práci s keramikou ako o novom médiu – a predsa maľbe, s ním bude dnes popoludní hovoriť Zuzana Golianová. (anotace)

9. 6. 2022

Glosa týždňa – Zrkadlo v zrkadle (2022)

Filed under: Eseje, fejetony, přednášky,Slovenské — Premek @ 15:41

Daniel Pastirčák. Glosa.

Natočeno 2022. Premiéra 11. 6. 2022 (SRo Rádio Devín, 8:40 h.). Repríza 15. 6. 2022 (SRo Rádio Devín, 7:40 h.) v pořadu Ranné ladenie.

Lit.: Pastirčák, Daniel: Glosa týždňa Daniela Pastirčáka: Zrkadlo v zrkadle. Reflexia a kritika. In web SRo Rádio Devín, 8. 6. 2022 (článek). – Cit.:  Pár rokov po zamatovej revolúcii som ten chrám navštívil. Mnísi nám na dvore ukazovali zvyšky potrubia, čo pred časom vypĺňalo celý chrámový interiér. Videl som to vo filme Tengiza Abuladzeho Pokánie, no myslel som si, že ide o fikciu. Onen pravoslávny chrám v Batumi však naozaj roky slúžil ako chemické laboratórium. Abuladzeho Pokánie je temnou alegóriou na démonickosť totalitných režimov. Miestny diktátor Varlam Aravidze sa podobá na Musolíniho, fúzy ma ako Hitler, hovorí a koná ako Stalin. Ústredným symbolom vzdoru proti totalite vo filme je chrám. „Na čo je taká ulica, čo nevedie k chrámu?“ pýta sa starenka v závere filmu. Zvláštny pocit, pozerať si ten film dnes. V Rusku sa deje pravý opak. Mýtotvorným štetcom znova prekresľuje históriu, stalinizmus považuje za vrchol svojich dejín. Pravoslávna cirkev mu pri tom slúži ako nástroj obnovenia totality. Keď Pusy Riots v roku 2018 vtrhli do Moskovského chrámu a zaspievali punkovú modlitbu: Bohorodička vyžeň Putina, vyvolalo to vlnu pohoršenia. Dnes sa ich čin javí ako prorocký. (more…)

7. 6. 2022

Strážov (2021)

Filed under: Radiodokument,Slovenské — Premek @ 22:17

Marián Grebáč.

Natočeno 2021. Repríza 7. – 12. 6. 2022 (SRo 8 Rádio Litera).

Pozn: Onedlho nájdete vo vysielaní obľúbený cyklus Genius loci. Tentoraz vás redaktor Marián Grebáč vezme na potulky po Strážovských vrchoch, podľa knihy Púchovské povesti od Milana Húževku. V programe z roku 2021 účinkuje autor. (anotace)

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress