Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

15. 6. 2022

Nepremožiteľný (Nepřemožitelný, 1993)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:59

Stanislaw Lem. Rozhlasová hra – sci-fi. Překlad a úprava Milan Bobula. Scénická hudba Juraj Hidvéghy. Odpovědný redaktor Štefan Kasarda. Zvuk Peter Čeljuska. Technici Peter Čeljuska, Marianna Brecherová. Produkce Eva Bugárová. Režie Mária Jarkovská.

Osoby a obsazení: Horpach (Ivan Krúpa), Rohan (Jozef Úradník), Jordan (Igor Šabek), Moderon (Ivan Sogel), Blank (Peter Trník), Gaarb (Dušan Skokan), Mygren (Peter Vilhan), Lauda 1 (Peter Lejko), Lauda 2 (Peter Gažo), pilot 1 (Jaro Mnich), pilot 2 (Ladislav Hegyi).

Nastudoval Slovenský rozhlas Košice 9. 6.1993. Premiéra 18. 11. 1993 (47 min). Repríza 15. 1. 2026 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Kasarda, Štefan: Nepremožiteľný. In Rozhlas a Televízia, 46/1993 (anotace). – Cit.:  Vytvoril ho vo svojej predstavivosti autor vkorenený do sci-fi literatúry Stanislaw Lem, poľský prozaik i esejista, pôvodom lekár, aby toto všetko spojil vo svojich príbehoch dobrodružno-fantastických s filozofickými a psychologickými akcentmi.

V našom prípade ide o rozhlasovú dramatizáciu a Nepremožiteľný je názov kozmickej lode, ktorá putuje vesmírom, aby nachádzala doteraz nenájdené i hľadala svojich predchodcov v neprebádaných poliach. Nepremožiteľný je svedectvo autorskej imaginácie, napínavého deja i atmosféry vytváranej robotmi, ktoré však nedokážu prekryť ľudské úsilie po poznaní.

Intímne zápisky W. A. Mozarta (Intimní zápisky W. A. Mozarta, 1969)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:58

Pierre Barbier. Rozhlasová hra. Překlad a odpovědný redaktor Karol Jančošek. Hudební spolupráce František Gomolčák. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Marica Pasnišinová. Režie Martin Hruška.

Osoby a obsazení: Leopold (Ján Bzdúch), Wolfgang Amadeus Mozart (Ján Dudra – Kado), Tútor (Anton Gýmerský), mužský hlas (Vlado Petruška), Van Swieten (Jozef Hodorovský), Deiner (Peter Macko), paní Weberová (Rada Šubová), Sofia (Alžbeta Štrkulová), Konstancia (Darina Poldaufová), Jozefína (Hana Šubová).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1969. Premiéra 21. 12. 1969 (115 min). Obnovená premiéra v rozdělení na 2 díly 19. 7. 2022 (SRo 8 Rádio Litera, 16:30 a 18.30 h.).

Lit.: Jančošek, Karol: Intímne zápisky W. A. Mozarta. In Rozhlas 51/1969 (článek). – Cit.: O živote W. A. Mozarta vieme veľa. Vieme, že už od svojich šiestich rokov sa prejavoval ako „zázračné dieťa“ a ako taký vystupoval na početných koncertných pódiách nielen doma, v Rakúsku, ale aj v Nemecku a Taliansku. Vieme o jeho rozbrojoch so salzburským arcibiskupom, chlebodarcom, ktorý ho nechápal a ponižoval, takže nakoniec nemal iného východiska, ako odísť od neho do Viedne, vieme o Mozartových úžasných invenčných schopnostiach a rozsiahlom, neprekonateľnom skladateľskom diele, počuli alebo čítali sme o jeho neľahkom živote a predčasnej smrti, ktorá ho skosila ako tridsaťpäťročného…

Barbierova rozhlasová hra (dalo by sa povedať: dramaticky spracovaná montáž Mozartovej osobnej korešpondencie) nám ponúka príležitosť prežiť vlastné, väčšinou kusé vedomosti o tomto velikánovi hudby v súvislom dejovom toku, bezprostredne a naviac pod zorným uhlom intimity prostredia a vzájomných vzťahov, najmä ľúbostných. Pritom je neobyčajne zaujímavá a pôsobivá aj metóda, ktorou nám autor hry sprostredkúva Mozartov životopis. Opiera sa o dvoch rozprávačov, Wolfgangovho otca Leopolda a svokru pani Weberovú, ktorých vzájomný, dosť nevraživý vzťah si doslova vynucuje bezprostredný sled konfliktových situácií. Je ich nemálo a poslucháč má dostatok príležitostí sledovať osudy dospievajúceho a dospelého W. A. Mozarta, jeho lásky, úspechy i neúspechy, žiarlivosť, márny boj proti hmotnému nedostatku – až po predčasnú smrť a pohreb, po hrob, o ktorom nik nevie, kde je, lebo dokonca ani hrobári, tí istí, čo ho pochovávali, nevedeli dodatočne ukázať, kde ho v onom veternom, sychravom, veľmi nepríjemnom decembrovom dni uložili na večný odpočinok.

Ĺudská komédia (Lidská komedie, 1969)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:55

Wiliam Saroyan. Rozhlasová hra. Překlad Ivan Krčméry. Úprava Štefan Pytel. Scénická hudba František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Hauliš. Technici Jozef Hauliš, Marica Pasnišinová. Režie Vladimír Petruška.

Osoby a obsazení: vypravěč (Peter Macko), Homér (Dušan Skokan), Ulysses (Rada Šubová), Magauleyová (Oľga Rúfusová), Bess (Darina Poldaufová), Mary (Anna Sýkorová), Spangler (Jozef Hodorovský), Grogan (Ján Ondrejka), Marcus (Peter Gažo), Tobey (Milan Drotár), Mexičanka (Hana Grissová), Texas (Anton Gýmerský), Tučňák (Marián Kleis), Madame Beaufrová (Lujza Grossová),  její dcera (Alena Skokanová), Felix (Bohuš Petrík).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1969. Premiéra 8. 1. 1970 (77 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Ĺudská komédia. In Rozhlas 2/1970 (článek). – Cit.:  Novela Ĺudská komédia, nie je dielo, ktoré vyvoláva salvy smiechu. Je to skôr dojímavý príbeh, hlboko ľudský a vo svojej podstate skôr tragický, takžé názov je iba zdôvodnením paradoxu. A autor Wiliam Saroyan, v tomto dielku podáva bez poetického prifarbovania obraz jednej z prisťahovaleckých rodín, žijúcej v malom mestečku amerického Západu. Kdesi ďaleko zúri II. svetová vojna, ktorej neblahé ohlasy – napriek všetkému – doliehajú už sem.

Osobitne doliehajú na mladučkého, sotva 14-ročného Homéra , ktorý po otcovej smrti a bratovom narukovaní musí sa stať živiteľom rodiny: matky, sestry a ešte mladšieho brata. Stal sa kvôli tomu doručovateľom nočných telegramov a má takto príležitosť stretávať a poznávať mnohých ľudí, byť svedkom skrivodlivostí, ktoré hlboko doliehajú na jeho detskú dušu. Verí však v dobro, tak ako ho tomu učí jeho matka (a tak ako veria temer všetky postavy Saroyanových diel), v dobro a lásku, pretože „láska je nesmrteľná, avšak nenávisť umiera každú minútu“. Práve táto viera, a ňou poznačený vzťah k životu, umožňuje prežiť i tie najzdrvujúcejšie chvíle. Ba viac: vyjsť aj z tej najbolestivejšej skúšky ešte istejší a vo svojej ľudskej podstate ešte vznešenejší.

Lásky Cass Mc Guirovej (Lásky Cass Mc Guirové, 1968)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:54

Brian Friel. Rozhlasová hra. Dramaturgie Michal Príbus. Překlad Juraj Kollár, Eva Kollárová. Zvuk Ladislav Kubík. Technik Ĺuboš Klásek. Režie Imrich Jenča.

Osoby a obsazení: Cass Mc Guire (Mária Prechovská), Harry Mc Guire (Martin Gregor), Alice Mc Guire (Viera Bálinthová), matka Mc Guire (Oľga Borodáčová), Trillby Costellová (Júlia Čunderlíková), pan Ingram (Samuel Adamčík), paní Butcherová (Eva Rysová), Tessa (Mára Hájková), Pat Quinn (Jozef Kroner).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 16. 12. 1968. Premiéra 5. 3. 1970 (74 min).

Lit.: Príbus, Michal: Lásky Cass Mc Guirovej. In Rozhlas 10/1970 (článek). – Cit.:  Hra je výstižným obrazom života Írčanov. Mladá osemnásťročná Katarína (po írsky Cass) odíde do Ameriky, keď jej hrozí trest za morálny poklesok. Otec pijan opustil matku už dávno predtým. V Amerike sa jej príliš nedarilo, bola predavačkou v malom bufete u bývalého námorníka. Zarábala máličko, ale bratovi posielala každý mesiac pravidelne niekoľko dolárov vyše päťdesiat rokov, len aby si jej rodina myslela, že sa má tam za morom dobre. A nakoniec sa ako sedemdesiatročná slečna vrátila domov k bratovi, ktorý si medzitým žil blahobytne. Očakávala, že posledné roky prežije v pokoji v teple rodinného kruhu. Brat ju však hneď dal do ústavu pre prestarnutých. Úbohá Cass, ktorá dala svojmu zmrzačenému pánovi celú mladosť a naučila sa od neho len piť a kliať, utieka sa k snom o lepšom živote. Práve preto sa stále omamuje alkoholom.

Hra oživuje viacej typických postavičiek, ktoré dokresľujú obraz zostarnutej Kataríny, unavenej a sklamanej životom.

Návšteva u Carlstona (Návštěva u Carlstona, 1971)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:53

Wieslaw Rogowski. Rozhlasová hra. Překlad Ján Miškovič. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Mária Čížiková. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení: John Gerlach, slavný spisovatel (Anton Baláž), Edith, jeho žena (Margita Mišurová), Adam Grey, Gerlachův obdivovatel (František Papp).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1971. Premiéra 3. 6. 1971 (Bratislava, 20:00 h.; 46 min.).

Lit.: Jančošek, Karol: Návšteva u Carlstona. In Rozhlas 23/1971 (článek). – Cit.:  Ide o veľmi pôsobivo napísaný príbeh jedného večera (alebo predpoludnia, na tom nezáleží), odohrávajúci sa v dome známeho spisovateľa Johna Gerlacha, kam čochvíľu má zavítať jeho neznámy priateľ-odbivovateľ Adam Grey. Nkoniec síce vysvitne, že je to viac ako príbeh tejto chvíle – že je to príbeh ich života, ktorý obidvaja nanovo prežívajú vymýšľaním, konštruovaním „akoby“ literárneho príbehu, v skutočnosti oživovaním istej udalosti z vlastného života.

Ide o udalosť, ktorá sa odohrala počas druhej svetovej vojny. Do bytu jedného Francúza vtrhli fašistickí vojaci a zanechali po sebe mŕtvolu ženy a dvoch detí. A jeden z nich, ich veliteľ, daroval vtedy život otcovi tejto rodiny, ktorého objavil za otvorenými dvierkami skrine – a nezastrelil ho. V tej chvíli bolo ťažko vystihnúť, prečo to urobil, či sa v ňom ozval človek, alebo darovaním života človeku, pre ktorého už ten život po strate najbližších nemal nijakú cenu, ba bol mu na ťarchu, chcel ho iba viac trýzniť.

A títo dvaja ľudia sa teraz, po rokoch stretávajú. Z nemeckého dôstojníka sa stal významný, slávny spisovateľ (píšúci, pochopiteľne, pod pseudonymom) a jeho návštevník, Francúz, ktorý opustil vlasť, pripomínajúcu mu onú tragédiu, je vytrvalým čitateľom a osobným kritikom jeho diel. Konečne sa stretávajú a majú si, celkom určite, veľa povedať.

Sami pod veľkým vozom (Sami pod velkým vozem, 1970)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:52

Vladimír Sanin. Rozhlasová hra. Scénická hudba František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Úprava Andrej Leňo. Zvuk Jozef Hauliš. Technici Jozef Hauliš, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení: Já, Andrej (Peter Gažo), Nikolaj (Ján Lacko), Nina (Hana Šubová), Táňa (Judita Vicianová), Vasja (Ján Dudra), recepční (Albert Pagáč), ředitel hotelu (František Dadej), Raja (Alena Skokanová), kolchoznice (Alžbeta Štrkulová – Šebová).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1970. Premiéra 9. 7. 1970 (Bratislava, 19:30 h.; 65 min).

Lit.: Jančošek, Karo: Sami pod veľkým vozom. In Rozhlas 28/1970 (anotace). – Cit.:  Ĺudia, ktorých spoločnosť vám týmto spôsobom ponúkame, majú zmysel pre humor! Veď ináč by sa veru sotva boli vydali na dovolenku v požičanom aute so stanom, ryžou a konzervami – a, aby sme nezabudli, s Vasiom! Lebo Vasia je v tejto spoločnosti oztajstným hrdinom. Športovec, ktorý vie v každej situácii ako na to a ak sa mu sem-tam čosi aj nevydarí, nebudeme malicherní, no nie? Humor predsa musí byť, je korením života a tobôž života dovolenkového…

Čakanie (Čekání, 1971)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:50

Jozef Tabor. Rozhlasová hra. Překlad Viera Jančošková. Scénická hudba František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Mária Papcunová. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení: Matka (Hana Grissová), otec (Ján Bzdúch).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1971. Premiéra 24. 11. 1971 (III. program, 22:05h.; 58 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Čakanie. In Rozhlas 48/1971, str. 9 (článek). – Cit.: Milí rodičia! Azda sa nepatrí, aby som Vám tento svoj list písal takto verejne, no hoci som sa niekoľkokrát pokúšal začať dajako ináč príspevok na margo rozhlasového uvedenia hry Jozefa Tabora Čakanie, nevedel som, pretože zakaždým som sa vracal v myšlienkách k Vám. A priznám sa: ustavične som pritom myslel na to, že najlepšie by bolo, keby ste túto hru práve Vy dvaja nepočúvali. Viem, že je prinajmenšom čudné chcieť čosi také, tobôž, ak som tú hru ja sám preložil, no zbytočne by som tajil, že som ju prekladal s nemalými sebavýčitkami. V každom jej dialógu som totiž spoznával Vás, otec a mama, a svojím spôsobom i seba. Viem, že i Vy neraz čakáte tak isto ako hrdinovia tejto hry na to, či túto sobotu konečne nezarachoce konča dvora auto, nezaškripoce brána, či niektorému zo synov sa neuráči prísť sa pozrieť, ako žijú jeho, už vyše osemdesiatroční rodičia. Lenže soboty prichádzajú a odchádzaju a my, hoci nežijeme na konci sveta, ba ani na druhom konci republiky, chodievame zriedkavo. Ak vôbec.

Prosím Vás, nepočúvajte túto hru! Je naozaj o Vás, hoci jej autorom je poľský spisovateľ a odohráva sa v ktorejsi poľskej dedine. Tak isto totiž ako Vy, čakajú v nej istého jesenného dňa rodičia, že aspoň jedno z ich detí si spomenie, príde a poteší ich krehnúce srdcia, srdcia, ktoré však rovnako ako kedysi milujú a sú schopné rozdať sa. Deťom. Aj Vy, viem to, tak isto vyzeráte, vyčkávate, aj Ty, mama, tak isto pečieš najlepšie syrovníky na svete, a Ty, otec, navlas tak ako ten Otec z hry si dobromyseľne uťahuješ z maminých tušení, veštiacich naše príchody, a – žiaľ – obyčajne mávaš na konci pravdu: nikto neprišiel. Zaiste si však aj tak isto kladieš otázku: Prečo? Prečo neprišli, prečo nevedia, že aspoň občas by mali prísť?

Neviem ti na ňu odpovedať, otec. Neviem, čo je to v nás, v deťoch, že sme takí. Máme autá, máme chaty, cestujeme po svete kade-tade – no zároveň (azda práve preto) máme aj tisíc dôvodov na ospravedlnenie našich absencií tam, kde by sme mali byť najprv, na ospravedlnenie čoraz dlhších časových intervalov, oddeľujúcich naše vzájomné stretnutia. Alebo to vždy tak bolo? Aj za Vašich čias, otec, mama? Vždy mali deti iba svoje vlastné starosti a povinnosti – aby pre rodičov mohlo zostať už len čakanie?

Neviem. Viem iba, že ak budete hru Čakanie predsa len počúvať, budete určite smutní nad konštatovaním, že áno, je to tak v živote – aj Vaše deti sú také… A ja žiaľ, nemám nič, čo by som k tomu dodal. Azda jediné slovo: Odpusťte.

Hra pre dvoch neznámych (Hra pro dva neznámé, 1972)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:49

Ladislav Fajčík. Rozhlasová hra. Hudební spolupráce František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Hauliš. Technici Jozef Hauliš, Ján Ščirba. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení: Jozef (Peter Gažo), Mária (Judita Vicianová), Alica (Hana Makovická), Filip (Andrej Hryc), Karol (Vlado Durdík ml.), hlas (Albert Pagáč), muž (Jozef Florián).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1972. Premiéra 16. 2. 1972 (III. program, 20:00 h.; 59 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Hra pre dvoch neznámych. In Rozhlas 7/1972, str. 3 (článek). – Cit.:  „Každé manželstvo prežíva v istých obdoboiach svoje krízy, je to akési vyrovnávanie sa so vzájomnou prítomnosťou. Cítime, že sme priviazaní a ťažko sa prispôsobujeme“ – tvrdí jedna z postáv (povedzme, že hlavný hrdina) v odpovedi na dobiedzavé otázky svojej partnerke a táto replika by azda mohla byť aj mottom druhej pôvodnej rozhlasovej hry Ladislava Fajčíka s názvom Hra pre dvoch neznámych.

Tá prvá sa volala Žúr a jej hrdina – možno, že ten istý – prežíval nie práve najpríjemnejšie chvíle osamotenia práve vtedy, keď málokto býva rád sám: vo výročný deň svojich narodenín. Každý z priateľov mal v poslednej chvíli dajaký presvedčivý dôvod na ospravedlnenie svojej neprítomnosti na oslave, avšak ten pravý dôvod tkvel hádam predovšetkým v samotnom jubilantovi a v zložitých vzájomných vzťahoch, aké sa vyskytnú (a dosť často) aj medzi priateľmi.

V druhej Fajčíkovej rozhlasovej hre tento hrdina (ak – pravda – pripustíme, že je to ten istý) je o nejaký rôčik starší, je už aj ženatý, ba dokonca stihol po namáhavom diaľkovom stúdiu stať sa inžinierom. Ale napriek tomu všetkému sa príliš nezmenil. Ani šťastnejším nie je. S manželkou si príliš nerozumejú – ona tvrdí, že je to jeho vina, on že jej. Dosť obvyklý prípad. A je tu ešte Alica – nie však kvôli zaužívanému trojuholníku. Alica má práve dnes narodeniny (pre zmenu?). Idú ich osláviť a tu pri víne, hudbe a tanci prichádza návrh zahrať sa jednu (kvôli lepšej zábave), nie príliš obvyklú hru. Jej pravidlá sú jednoduchý: On a Alica budú dnes večer akoby manželským párom a Mária (tak sa volá jeho žena) bude akoby ich – slobodnou – priateľkou. Prirodzene, že táto dohoda platí predovšetkým pre prípad, že o dámy sa budú zaujímať aj iní náhodní tanečníci, resp. budúci spolusediaci pri stole. Ako to dopadne? Čo sa z toho vyvinie? Naozaj: stroskotá dnes večer toto mladé manželstvo, dosť zjavne poznačené drobnými trhlinkami a jazvičkami, alebo naopak: spevnie?

Balanc – Jak se hledá vlastní hodnota? (2022)

Filed under: Podcast,Radiodokument — Premek @ 11:33

Rozhovor o hledání vlastní hodnoty, pocitech méněcennosti a srovnávání. Připravil Petr Bouška.

Hovoří psycholožka a psychoterapeutka Bára Šouláková.

Natočeno 2022. Premiéra 14. 6. 2022 (ČRo Rádio Wave, 25 min.).

Lit.: Bouška, Petr: Někdy si připadám jako nejhorší člověk na světě! Jak se hledá vlastní hodnota? In web ČRo Radio Wave, 14. červen 2022 (článek). – Cit.: Co je pocit vlastní hodnoty, jak ho lidé prožívají a proč se mění? Jak se vypořádat s neustálým srovnáváním s druhými? Jak se učit mít k sobě lepší vztah?

„Pocit vlastní hodnoty se mění v čase. Nebudím se s myšlenkou, ó dnes jsem hodnotná,” říká v magazínu Balanc psycholožka a psychoterapeutka Bára Šouláková. Každý si někdy připadá neschopný, k ničemu. Necháváme okolnosti, události a lidi sytit nebo snižovat pocit vlastní hodnoty. Srovnáváme se s ostatními a nevycházíme z toho dobře. Jak hledat vlastní hodnotu a být s ní stále v kontaktu?

„Svým vlastním vědomím můžeme měnit úhel pohledu. I na svou hodnotu.” Bára má výcvik v psychoterapeutickém směru schematerapie. Mimo jiné zkoumá, v jakých módech prožíváme život, co nás dostává do nepříjemných emocí a vyvolává sebezraňující myšlenky.

Někdy je nám dobře, cítíme se skvěle a pocity méněcennosti jsou vzdálené. Jindy stačí drobná poznámka kolegy, někoho z rodiny nebo kamaráda a hned si připadáme neschopní a zbyteční. S tím se ale můžeme naučit pracovat a chovat se sami k sobě lépe, prospěšně.

„Každý má v sobě mód zdravého dospělého. Je to takový šéf našeho vnitřního světa.” Pocity méněcennosti, sebemrskačství se za chyby jsme si nejspíše přinesli z dětství. Můžeme se naučit chovat se k sobě jako ideální rodič k malému dítěti. Když dítě udělá chybu, je to přirozená součást jeho učení se pobývání na tomto světě. (..)

Ruská ruleta (1972)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:27

Ladislav Nemec, Vlastimil Milota. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Scénická hudba František Gomolčák. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení: urozený pan baron Žigmund Jászi z Jasnej (Zolo László), urozená paní Eržika Jásziová, rozená hraběnka Pálfyová, jeho žena (Elena Volková), setník Lórant Jászi, jejich syn (Peter Gažo), Šarlay, správce jásziovského majetku (Anton Gýmerský), Margita Driapsová, služka a domovnice v košickém domě Jásziových (Elena Kleisová), Matej Demko, zvaný slepý Jaščur, revoluční rolník, předseda dělnické rady (Ján Ondrejka), Mišo Karabinoš, invalida, člen dělnické rady (Andrej Hryc), Hanča Demková, dcera Mateja Demka (Darina Poldaufová), Jano Toporčák, rolník, Demkův zeť (Ĺuboš Záhon), Aranka Gordoniová, herečka (Silvia Turbová), Gizi, herečka (Beatrica Bočová), Jajteles, bohatý obchodník a krčmář (Albert Pagáč), Major Grancsay, Lórantův přítel (Milan Drotár), Tibor Samuely, zástupce komisaře obrany Maďarskej republiky rád (Peter Macko), plukovník, velitel Ludovicea (Vladimír Petruška), hrabě Esterházy, kontrarevoluční důstojník (Ján Kado – Dudra), setník Révay, kontrarevoluční důstojník (Marián Kleis).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1972. Premiéra 15. 6. 1972 (88 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Ruská ruleta. In Rozhlas 24/1972, str. 2 (článek). – Cit.:  Dej dramatizácie sa odohráva v Košiciach, Prešove, vo východoslovenskej dedine s literárnym názvom Jasná a v Budapešti. Vojna je už doslova “na spadnutie”, vojaci odmietajú zbytočne prelievať krv, v zázemí niet čo jesť, čím svietiť, kúriť – zápas o holú existenciu je zo dňa na deň namáhavejší. A na tomto pozadí sa odvíjajú osudy Milotových hrdinov: Margity Driapsovej, košickej slúžky a neskôr domovníčky u urodzených pánov Jásziovcov, ich bírešov Jána Toporčáka a Mateja Demku, stotníka Lóranta Jásziho a ďalších. Všetci sa nejakým spôsobom začleňujú do udalostí, ktoré ako priama i nepriama ozvena ruskej Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie vedú aj na východnom Slovensku k parcelácii panských majetkov, ustanovovaniu roľníckych a robotníckych rád a napokon až k vyhláseniu Slovenskej republiky rád a jej ozbrojenej obrane. Bíreš Jano Toporčák, vojenský zbeh, sa v týchto udalostiach orientuje spočiatku veľmi tápajúco a živelne, no postupne vyrastá na uvedomelého obrancu proklamovaných i uskutočňovaných sociálnych premien. Dokáže sa preniesť nad stroskotaním rodinného života, náhodné uväžnenie ho zocelí ešte viac a ako dobrovoľník maďarskej Červenej armády, ba dokonca jeden z jej veliteľov, bojuje v prvej línii proletárskej revolúcie. V ňom a v jeho konaní akoby ožíval a rodil sa nový svet, svet budúci, ba dne už môžeme povedať: dnešný. (more…)

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress