Wiliam Saroyan. Rozhlasová hra. Překlad Ivan Krčméry. Úprava Štefan Pytel. Scénická hudba František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Hauliš. Technici Jozef Hauliš, Marica Pasnišinová. Režie Vladimír Petruška.
Osoby a obsazení: vypravěč (Peter Macko), Homér (Dušan Skokan), Ulysses (Rada Šubová), Magauleyová (Oľga Rúfusová), Bess (Darina Poldaufová), Mary (Anna Sýkorová), Spangler (Jozef Hodorovský), Grogan (Ján Ondrejka), Marcus (Peter Gažo), Tobey (Milan Drotár), Mexičanka (Hana Grissová), Texas (Anton Gýmerský), Tučňák (Marián Kleis), Madame Beaufrová (Lujza Grossová), její dcera (Alena Skokanová), Felix (Bohuš Petrík).
Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1969. Premiéra 8. 1. 1970 (77 min).
Lit.: Jančošek, Karol: Ĺudská komédia. In Rozhlas 2/1970 (článek). – Cit.: Novela Ĺudská komédia, nie je dielo, ktoré vyvoláva salvy smiechu. Je to skôr dojímavý príbeh, hlboko ľudský a vo svojej podstate skôr tragický, takžé názov je iba zdôvodnením paradoxu. A autor Wiliam Saroyan, v tomto dielku podáva bez poetického prifarbovania obraz jednej z prisťahovaleckých rodín, žijúcej v malom mestečku amerického Západu. Kdesi ďaleko zúri II. svetová vojna, ktorej neblahé ohlasy – napriek všetkému – doliehajú už sem.
Osobitne doliehajú na mladučkého, sotva 14-ročného Homéra , ktorý po otcovej smrti a bratovom narukovaní musí sa stať živiteľom rodiny: matky, sestry a ešte mladšieho brata. Stal sa kvôli tomu doručovateľom nočných telegramov a má takto príležitosť stretávať a poznávať mnohých ľudí, byť svedkom skrivodlivostí, ktoré hlboko doliehajú na jeho detskú dušu. Verí však v dobro, tak ako ho tomu učí jeho matka (a tak ako veria temer všetky postavy Saroyanových diel), v dobro a lásku, pretože „láska je nesmrteľná, avšak nenávisť umiera každú minútu“. Práve táto viera, a ňou poznačený vzťah k životu, umožňuje prežiť i tie najzdrvujúcejšie chvíle. Ba viac: vyjsť aj z tej najbolestivejšej skúšky ešte istejší a vo svojej ľudskej podstate ešte vznešenejší.