Ladislav Nemec, Vlastimil Milota. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Scénická hudba František Gomolčák. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.
Osoby a obsazení: urozený pan baron Žigmund Jászi z Jasnej (Zolo László), urozená paní Eržika Jásziová, rozená hraběnka Pálfyová, jeho žena (Elena Volková), setník Lórant Jászi, jejich syn (Peter Gažo), Šarlay, správce jásziovského majetku (Anton Gýmerský), Margita Driapsová, služka a domovnice v košickém domě Jásziových (Elena Kleisová), Matej Demko, zvaný slepý Jaščur, revoluční rolník, předseda dělnické rady (Ján Ondrejka), Mišo Karabinoš, invalida, člen dělnické rady (Andrej Hryc), Hanča Demková, dcera Mateja Demka (Darina Poldaufová), Jano Toporčák, rolník, Demkův zeť (Ĺuboš Záhon), Aranka Gordoniová, herečka (Silvia Turbová), Gizi, herečka (Beatrica Bočová), Jajteles, bohatý obchodník a krčmář (Albert Pagáč), Major Grancsay, Lórantův přítel (Milan Drotár), Tibor Samuely, zástupce komisaře obrany Maďarskej republiky rád (Peter Macko), plukovník, velitel Ludovicea (Vladimír Petruška), hrabě Esterházy, kontrarevoluční důstojník (Ján Kado – Dudra), setník Révay, kontrarevoluční důstojník (Marián Kleis).
Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1972. Premiéra 15. 6. 1972 (88 min).
Lit.: Jančošek, Karol: Ruská ruleta. In Rozhlas 24/1972, str. 2 (článek). – Cit.: Dej dramatizácie sa odohráva v Košiciach, Prešove, vo východoslovenskej dedine s literárnym názvom Jasná a v Budapešti. Vojna je už doslova “na spadnutie”, vojaci odmietajú zbytočne prelievať krv, v zázemí niet čo jesť, čím svietiť, kúriť – zápas o holú existenciu je zo dňa na deň namáhavejší. A na tomto pozadí sa odvíjajú osudy Milotových hrdinov: Margity Driapsovej, košickej slúžky a neskôr domovníčky u urodzených pánov Jásziovcov, ich bírešov Jána Toporčáka a Mateja Demku, stotníka Lóranta Jásziho a ďalších. Všetci sa nejakým spôsobom začleňujú do udalostí, ktoré ako priama i nepriama ozvena ruskej Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie vedú aj na východnom Slovensku k parcelácii panských majetkov, ustanovovaniu roľníckych a robotníckych rád a napokon až k vyhláseniu Slovenskej republiky rád a jej ozbrojenej obrane. Bíreš Jano Toporčák, vojenský zbeh, sa v týchto udalostiach orientuje spočiatku veľmi tápajúco a živelne, no postupne vyrastá na uvedomelého obrancu proklamovaných i uskutočňovaných sociálnych premien. Dokáže sa preniesť nad stroskotaním rodinného života, náhodné uväžnenie ho zocelí ešte viac a ako dobrovoľník maďarskej Červenej armády, ba dokonca jeden z jej veliteľov, bojuje v prvej línii proletárskej revolúcie. V ňom a v jeho konaní akoby ožíval a rodil sa nový svet, svet budúci, ba dne už môžeme povedať: dnešný.
Naopak: Lórant Jászi: honvédsky stotník, potomok slávnej šľachty, vidí tak isto neutešenú situáciu na frontoch i v zázemí, podobne si uvedomuje nevyhnutnosť premien, tápe a hľadá svoje miesto v rúcajúcom aj rodiacom sa svete, no spútaný okovami prežitkov a predsudkov, signovaný prostredím, z ktorého vyšiel, môže konať iba tak, ako koná. Je to nepochybne čestný človek a o to ťažšie znáša osudy porazenej vlasti, ktorých vývoj sa uberá po preňho nepochopiteľnej ceste. Nevie sa prispôsobiť, nemá sa ku komu pridať – ostáva sám a v bezvýchodiskovej, bezperspektívnej situácii. Čo mu ostáva? Ruská ruleta?
Keď napokon nezmyselne umiera, cítime, že jeho skonom skonáva celá epocha už prežitých feudálnych výsad, spoločenskej nerovnoprávnosti – že umiera starý svet a jeho poriadok, aby urobil miesto novému, lepšiemu.
Pravdaže román Vlastimila Milotu i jeho rozhlasová dramatizácia je koncipovaná širšie, príbehovo pútavejšie a dramatickejšie, než to tu možno vtesnať do niekoľkých viet. V každom prípade ide o zaujímavé a príťažlivé zobrazenie doby a jej revolučného vrenia, verné vystihnutie charakterov a konfliktov, o dôstojné literárno-umelecké stvárnenie udalostí, ku ktorým sa budeme vždy s hrdosťou hlásiť a ku ktorým sa pri príležitosti 53. výročia vyhlásenia Slovenskej republiky rád radi vraciame aj touto rozhlasovou dramatizáciou v presvedčení, že právom vzbudí čo najširší poslucháčsky záujem.