Peter Kováčik. Mistr zvuku Ĺuboš Klásek. Režie Igor Hrabinský.
Osoby a obsazení: Jozef Dekret Matejovie (Leopold Haverl), žena (Oľga Solárová), Dressler (Martin Huba), Dušek (Peter Bzdúch), panovník (Peter Jezný), starosta (Dušan Blaškovič), Petruš (Dušan Kaprálik), Volkenz (Ján Mistrík).
Natočeno 2000. Premiéra 6. 7. 2000 (Slovensko 1, 20:05 h.). Repríza 26. 1. 2021 (SRo Rádio Pyramída, 70 min.).
Pozn. 7. hra z cyklu „Slováci a Slovensko v Európe – Európa 2000“.
Lit.: anonym: Nezabudnutý. In Rozhlas plus 14/2000, str. 33 (článek). – Cit.: Jozef Dekret Matejovie, priekopník moderného lesného hospodárstva a najvýznamnejšia postava slovenského a uhorského lesníctva 19. storočia. Jeho mnohoraká činnosť sa nedá podrobnejšie charakterizovať na takomto malom priestore, no všeobecne možno povedať, že sa zaslúžil o odbornú a systematickú ochranu a znovuvýsadbu lesov (zalesnil okolo 4500 ha holorubov), rentabilitu lesnej prevádzky (presadil reálnu cenu dreva a ziskovoť jeho ťažby) a zlepšenie sociálnych podmienok lesných robotníkov (presadil zreálnenie ich miedz, dôchodky, materiálne zabezpečenie ich vdov a sirôt a pod., a niektoré z jeho sociálnych riešení sa menili až za 1. ČSR, teda po vyše 100 rokoch.) Je asi príznačné pre náš vzťah k vlastnej histórii, že pre túto, jednu z najvynikajúcejších osobností našej histórie, sa v doteraz najrozsiahlejších dejinách Slovenska (6-dielnych, vydaných SAV v r. 1986-88) nenašlo miesto ani len na zmienku o ňom. Pritom, ak medzinárodná organizácia hodnotiaca stav európskych lesov v januári 2000 konštatovala, že Slovensko má tretie najzachovalejšie lesy v Európe, táto skutočnosť sa spája v prvom rade s menom Jozefa Dekreta Matejovie, ktorým založené lesné porasty sa dodnes zachovali napr. pri Starých Horách, Harmanci a Slovenskej Ĺupči.
Pozn.: Od úmrtia lesného hospodára Jozefa Dekreta Matejovie uplynulo 180 rokov. Hoci bol samouk, stal sa priekopníkom moderného lesníckeho hospodárstva na Slovensku. Ťažba dreva mala v tých časoch holorubný charakter bez obnovy lesov. Postupne znižoval ťažbu dreva natoľko, že v roku 1838 sa priblížila úrovni prírastku. Budoval zariadenia dopravy – po zemi, aj po vode. Racionalizoval výrobu dreveného uhlia, ktoré bolo výhrevnou surovinou pre bane a huty. S jeho menom sa dnes stretneme aj na náučnom chodníku v Lesníckom skanzene vo Vydrovskej doline.
Rodák z Čierneho Balogu spisovateľ Peter Kováčik pozná dokonale význam pôsobenia svojho rodáka Jozefa Dekreta. Napísal o ňom román Svätý z Handľov. Napriek tomu, že to Dekret dotiahol až na cisársko-kráľovského lesmajstra (úrad, ktorý dovtedy vykonávali výlučne šľachtici), nikdy nezabudol na svoj pôvod a celý život sa snažil zlepšiť sociálne podmienky obyčajných ľudí. Pre drevorubačov, ktorí sa zranili pri práci, presadil počas liečby určité dávky. Pričinil sa, aby sa v banskej oblasti Slovenska začali pestovať zemiaky, čím zachránil mnoho ľudí pred hladomorom. Za to všetko si vyslúžil pomenovanie Svätý z Handľov.
Peter Kováčik objavil v archívoch neznámy príbeh o Dekretovej odvahe a poctivosti. Keď sa roku 1805 Napoleonove vojská blížili k Viedni, cisár František I. dal príkaz odviezť štátny poklad na bezpečné miesto. Dekret spolu s oddanými mužmi zo Starých Hôr poklad zachránil.
V roku 2000 Peter Kováčik napísal o významnom lesníkovi rozhlasovú hru Nezabudnutý.
