Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

26. 5. 2022

Strieborný jaguár (Stříbrný jaguár, 1975)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 14:25

Ján Solovič. Rozhlasová úprava divadelní hry. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Jozef Bajtek, Jana Porembová. Režie Milan Semík.

Osoby a obsazení: architekt Ilja Benedik (Stano Dančiak), Katka, jeho žena (Ida Rapaičová), Eva Benediková, jeho matka (Mária Kráľovičová), Miki, jeho mladší syn (Zoro Laurinc), Vlasta, jeho přítelkyně (Zuzana Kocúriková), Alojz Krivý, Katčin otec (František Dibarbora), teta Mery (Eva Krížiková), ing. Povďačný (Jozef Adamovič).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 15. 12. 1975 (64 min).

Druhá část z tzv. občanské trilogie (Meridián, Strieborný jaguár, Zlatý dážď).

Česká inscenace

Pozn.: Hra napriek takmer komediálnej podobe ostáva vážnou úvahou o plnení odkazu otcov, ktorí sa celoživotnou poctivou prácou snažili vytvoriť lepšiu budúcnosť pre svoje deti. Iľja ako novopečený architekt sa priženil do dobre situovanej rodiny. Jeho svokor si veľmi zakladá na svojom aute – striebornom jaguáre, ktoré je pre neho symbolom spoločenskej prestíže. Podporuje Iľju, ktorý je členom predstavenstva v bytovom družstve, v braní úplatkov. Keď Miki zistí, že jeho brat Iľja berie úplatky, prichádza k vážnym konfliktom medzi bratmi i medzi Iľjom a jeho ženou. (anotace).

 

Zlatý dážď (Zlatý déšť, 1977)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 14:22

Ján Solovič. Rozhlasová úprava divadelní hry. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Jozef Bajtek, Jana Porembová. Režie Milan Semík.

Osoby a obsazení: Mikuláš Benedik (Jozef Adamovič), Ilja (Leopold Haverl), Eva (Mária Kráľovičová), Vierka (Zuzana Cigánová), Tonka (Eva Rysová), Štefan (Daniel Michaelli), Valent (Július Pántik), Viktor (Dušan Blaškovič).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 14. 1. 1977 (83 min). Premiéra leden 1977. Repríza 7. 2. 1977.

Pozn.: Třetí část tzv. občanské trilogie (Meridián, Strieborný jaguár, Zlatý dážď).

Česká inscenace 

Pozn.:  V záverečnej časti občianskej trilógie Jána Soloviča sa odkrývajú životné cesty jeho dvoch synov, staršieho Ilju a mladšieho Mikuláša. Ten sa stal predsedom MNV v malom meste, kde práve musí riešiť problém s prasknutým potrubím pitnej vody. Snaží sa získať pomoc i od riaditeľa miestneho chemického závodu, no neustále naráža na strach a ľahostajnosť. Ostáva v boji sám, hoc si je vedomý, že nesie veľkú zodpovednosť vyplývajúcu z jeho funkcie. (anotace).

 

Čierny kocúr (Černý kocour, 2022)

Filed under: Podcast,Povídky,Slovenské — Premek @ 13:41

Edgar Allan Poe. Povídka.

Čte Vladimir Seman.

Natočeno 2022. Webová premiéra květen 2022 (HeroHero, 31 min.) jako prémie cyklu Krvavý Dobšinský. K poslechu zde.

Prípad pestrých (Případ „pestrých“, 1972)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:23

Arkadij Adamov. Rozhlasová dramatizace kriminálního románu. Překlad a úprava Ján Dohňanský. Scénická hudba Július Bavolyár. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Alexander Farkašovský. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení Sandler, plukovník kriminální služby (Vladimír Petruška), Zotov, major kriminální služby (Ján Bzdúch), Kuršov, pracovník kriminální služby (Marián Kleis), Garin, pracovník kriminální služby (Peter Gažo), Viera, mladá dívka (Sylvia Turbová), Čurkin, šofér (Edo Vítek), Rovinskaja, lékařka (Elena Volková), Igor, student (Vlado Durdík ml.), Káťa, studentka (Hana Šubová), Lena, studentka (Darina Poldaufová), Ložkin (Andrej Hryc), Gorelov (Bohuš Petrík), Kupcevič (Albert Pagáč), milicionář (Andrej Medvec).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1972. Premiéra 26. 2. 1972 (Bratislava, 20:00 h.; 58 min).

Lit.: Jančošek, Karel: Prípad pestrých. In Rozhlas 8/1972, str. 17 (článek). – Cit.:  Ide o pomerne zložitý kriminálny prípad, ktorý s nasadením maximálneho úsilia musia rozriešť pracovníci sovietskych bezpečnostných orgánov.

Začnime však po poriadku: vraždou Ĺuby Amosovovoej. Vražda sa stala v byte a všetko naznačuje, že pôvodným zámerom páchateľa či páchateľov nebolo vraždiť, ale iba vykradnúť byt. Ak k vražde predsa len došlo, musela to zapríčiniť buď dajaká náhoda, alebo – páchateľmi nepredvídané – okolnosti. Lenže aké? Za živa sa Ĺuba najviac stýkala so študentmi, a preto je viac než prirodzené, že jeden z nich, Gorelov, sa stáva vážne podozrivým. Ten však v tejto súvislosti naznačuje aj ďalšiu stopu a tým v pozadí zrejme musí byť človek s veľkým vplyvom, pretože ináč by nebol dokázal priviesť Gorelova až k vražde. Medzi sebou ho volajú Šerifom a temer nik nevie, ako vyzerá (alebo sa to aspoň každý snaží utajiť), a preto niet divu, že Šerif je takto temer dokonale anonymný a nepostihnuteľný.

Ďalšia bytová krádež. Tentoraz u inžiniera Šubinského, známeho odborníka a poradcu pri výstavbe istého významného závodu na Urale. Jeho plány sa však, na šťastie, odcudziť nepodarilo a navyše: páchateľ zanechal po sebe stopy. Drobné čiastočky červenej hliny a vápna pod rohožkou, odtlačky prstov na sklenej súprave a dve nitky z rukavice spolu so škvrnou krvi na vyčnievajúcom klinci v šatníku. Málo, no aspoň čosi! (more…)

Človek, ktorý zachránil Nizozemsko (Člověk, který zachránil Nizozemsko, 1986)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:13

Antun Šoljan. Rozhlasová hra. Překlad Branislav Choma. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Zvuk Ĺubomír Dolinka, Július Zsigarcsik. Režie Vladimír Rusko.

Osoby a obsazení: Mijo (Ctibor Filčík), reportérka RTV Zagreb (Zdena Grúberová), Kavarodeševič / Sarastrovič (Ján Valentík), matka (Viera Bálinthová), Antica (Hilda Michalíková), Radameševič (Július Paluš), průvodce (Zoro Laurinc), Američanka (Oľga Šalagová), chodkyně (Soňa Ulická), ženská (Viera Topinková), kavalír (Michal Suchánek), žena (Nataša Kulíšková), Bůh (Július Pántik), dcerka (Mária Dacejová), syn (Anna Bučinská), kmotr (Dušan Blaškovič), děda (Gustáv Legéň), reportér RTV Amsterdam (Gabo Zelenay),  řečník (Ján Klimo), paní 1 (Mária Hájková), paní 2 (Hana Kostolanská), policista (Marián Gallo), reportérka (Erika Bauerová), hlas z lidu (Ján Venéni), hlas 3 (Ján Mistrík), žena (Viera Strnisková).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 2. 10. 1986. Premiéra 11. 1. 1987 (Devín, 21:00 h.; 59 min).

25. 5. 2022

Preparovanie obete (Preparování oběti, 1997)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 18:44

Dieter Kühn. Rozhlasová hra. Dramaturgie Vladimír Fišera. Překlad Perla Bžochová. Zvuk Imrich Adamko. Technik Stanislava Ďurišová. Režie Igor Hrabinský.

Osoby a obsazení: soudce (Emil Horváth), obžalovaný (Gustáv Valach).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava v roce 1997. Premiéra 7. 8. 1997 (57 min). Repríza 16. 3. 1998 (Slovensko 1, 8:30 h.).

Pozn.: Nemecká rozhlasová hra, v ktorej autor analyzuje spôsob nátlaku a manipulovania s jedincom v systéme totalitnej moci fašistického Nemecka. (anotace)

Chýbajúce prikázanie (Chybějící přikázání, 1992)

Filed under: Povídky,Slovenské — retroslovak @ 18:41

Džemal Kharčchadze. Stereočetba prózy. Úprava Magda Grandtnerová. Odpovědný redaktor Mária Hevierová. Zvuk Imrich Adamko, Stanislava Ďurišová. Režie Magda Grandtnerová.

Účinkují Ladislav Chudík, Vladimír Minarovič, Ján Valentík a Ivan Laca.

Nastudoval Československý rozhlas 4. 12. 1992. Premiéra 11. 12. 1992 (Slovensko 2, 20:30 h.; 53 min).

Hevierová, Mária: Chýbajúce prikázanie. In Rozhlas a Televízia 50/1992, str. 25 (článek). – Cit.: Novela má intelektuálnu zápletku: ťažisko príbehu je opis hereckého prostredia. V ňom vždy hrozí nebezpečenstvo, že opakovaním určitých slov sa z nich pomaly vytráca zmysel a stanú sa iba ničnehovoriacim zoskupením hlások. Autor si však toto atraktívne prostredie vybral len ako kulisu na dôkladné demaskovanie všetkých prostriedkov ochranného zafarbenia, úzkostlivo skrývaných vrstiev podvedomia, divadelných dvojníkov a myšlienkových kaskadérov, ktoré sa dotieravo nalepili na duševný život ľudí.

Protagonisa novely herec Zaal Nidžeradze sa raz v pauze pred predstavením zahľadí na svoju tvár v zrkadle a v tomto, možno najnevhodnejšom okamihu, robí bilanciu svojho života. Vychádza mu to tak, že nielen v divadle (vo svete nehmotných slov a hercov manipulovaných podľa cudzej vôle), ale aj v civilnom živote nám musí pomáhať viera, tzv. chýbajúce prikázanie. Človek potrebuje mať za modlu zasa človeka.

Sen noci svätojánskej Magnara Moena (Sen noci svatojánské Magnara Moena, 1996)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:53

Björn Hövik. Rozhlasová hra. Dramaturgie Oľga Duhanová. Překlad Milan Richter. Zvuk Ivan Mihál. Technik Erik Németh. Režie Štefan Korenči.

Osoby a obsazení: Magnar Moen (František Kovár), Moen mladý (Robert Roth), Bredochsová mladá (Zuzana Kapráliková), Bredochsová (Zuzana Kronerová), Moenova matka (Eva Krížiková), Bakke (Dušan Tarageľ), Ole Vikeid (Juraj Slezáček), rozhlasový redaktor (Vladimír Minarovič).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava 8. 5. 1996. Premiéra 20. 6. 1996 (Slovensko 1, 20:05 h.; 39 min).

Pozn.: Úsmevný príbeh o romantickej spomienke a neromantickej realite. (anotace)

Bratia z Calandy (Bratři z Calandy, 1996)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:50

Carlos Cerda. Rozhlasová hra. Dramaturgie Vladimír Fišera. Překlad Roman Brat. Zvuk Imrich Adamko. Technik Stanislava Ďurišová. Režie Štefan Korenči.

Osoby a obsazení: Garces (Marián Geišberg), Robles (Stano Dančiak), Mária (Zuzana Krónerová), Nicomedes (Jozef Šimonovič), hlas 1 (Helena Geregová), hlas 2 (Miroslav Trnavský), hlasatel (Vladimír Minarovič).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava v roce 1996. Premiéra 2. 5. 1996 (Slovensko 1, 20:05 h.; 59 min).

Lit.: anonym: Bratia z Calandy. In Televízia a rozhlas 18/1996, str.30 (anotace). – Cit.: Rozhlasová hra chillského dramatika, ktorý prostriedkami magického realizmu evokuje podoby života v krajine ovládanej vojenskou chuntou.

Kľúčové slová – Maľba (Klíčová slova – Malba, 2022)

Filed under: Radiodokument,Slovenské — Premek @ 15:41

Hovoří Richard Kitta a Marcel Lacko.

Natočeno 2022. Premiéra 26. 5. 2022 (SRo Rádio Devín, 15:08 h.).

Pozn.: O maľbe píše výtvarník, básnik, pedagóg a teoretik Richard Kitta a básnik a multižánrový umelec Marcel Lacko. Jeden sa vysmieva z  kontextov tradičnej maľby, ktorej hodnota sa scvrkla na kult originality, komodifikáciu a prepožičiavania uspokojenia hrdému majiteľovi. Kitta to robí aj z pozície vystavujúceho výtvarníka, narúšajúceho hranice tradičnej maľby.  Marcel Lacko celú „umeleckú prevádzku“ prehliada a snaží sa zachytiť to efemérne a ťažko vyjadriteľné, čo nás pri maľbe – tradičnej, či netradičnej – zachytí na hranici našej nevedomej vrstvy. (anotace)

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress