Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

24. 3. 2017

Host do domu – Petr Janeček (2017)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 17:02

Víte, co znamenal rozšířený nápis „Servít je vůl“, který se objevoval nejen na našich veřejných WC, ale taky na těch na Eiffelově věži, Vídeňském Prátru nebo londýnském nádraží?  Hostem je etnolog a folklorista Petr Janeček. Moderuje Martina Kociánová.

Natočeno 2017. Premiéra 24. 3. 2017 (ČRo 2 Praha, 11:05 h.). Repríza 6. 7. 2017 (ČRo 2 Praha, 11:05 h.). K poslechu zde.

Lit.: Kuchyňová, Zdeňka: Vděčný terorista i strašidlo z Podolí. Fámy se na nás jen hrnou, říká autor Černé sanitky Petr Janeček. In web ČRo 2 Praha, březen 2017 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.:  Drby, klepy a fámy se na nás jen hrnou. Snad každý slyšel o infikovaných jehlách v tramvaji nebo hadech v banánech. Drby jsou novodobým folklórem. Snad jediným vědcem, který je zkoumá, je etnolog Petr Janeček, autor známé knížky Černá sanitka.

„Fáma, která se objevila loni v létě, vypráví o člověku, který našel v metru peněženku, a hledal jejího majitele. Už to je v Čechách podezřelé. Když nechal majitele vyvolat, přišla česká muslimka. Poté, co odmítl nabízené peníze, mu poradila, aby nechodil nakupovat do určitého obchodního centra. Podařilo se vysledovat, že tuhle fámu šířili po internetu zaměstnanci konkurenčních obchodních řetězců.“  (more…)

Čierny anjeli (Černí andělé, 1990)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 16:32

Peter Horváth. Rozhlasová hra. Překlad Alena Malá. Režie Táňa Tadlánková.

Osoby a obsazení: Gagarin (Ivan Šándor), Carlo (Róbert Rott) a Rita (Zuzana Kapráliková).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1990 (33 min.).

Smrť a tango (Smrt a tango, 1992)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 16:30

John Fletcher. Překlad Ján Kvapil. Hudba Víťazoslav Kubička. Hudební spolupráce Katarína Mudrochová. Mistr zvuku ing. Peter Janík. Technická spolupráce Roman Sokolovský. Dramaturgie Oľga Duhanová. Režie Vladimír Rusko ml.

Osoby a obsazení: Jeff (Marián Geišberg), Bayron (Emil Horváth ml.), Loretta Lýdia (Elena Petrovická), Celia Grace (Oľga Solárová), Charlie (Ladislav Chudík), muž č.2 (Juraj Slezáček), žena č.2 (Iveta Kožková).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava 4. 11. 1992. Premiéfa 12. 11. 1992 (Slovensko 1, 20:00 h.; 76 min). Repríza 13. 11. 1992 (Slovensko 1, 8:30 h.); 3. 3. 1995 (Slovensko 2, 22:00 h.).

Lit.: Duhanová, Oľga: Smrť a tango. In Rozhlas a televízia, 46/1992, str. 9 (článek). – Cit.: Metafyzický fantazijno-komediálny thriller Londýnčana a svetobežníka Johna Fletchera Smrť a tango sa komediálnym jazykom zamýšľa nad vážnou témou stratenej rovnováhy medzi svetlom a tmou v dušiach ľudí. Hra vznikla v štúdiách BBC v Birminghame a v tomto upadajúcom britskom priemyselnom centre sa začína odohrávať aj dej. Dvaja priatelia: neoplatonik Jeff a vášnivý tanečník tanga Byron márne hľadajú naplnenie svojich túžieb v birminghamských nevľúdnych uliciach. Niet dievčat, čo by vedeli tancovať tango, tento spaľujúci obetný tanec, a niet nikoho, kto by chcel počúvať o filozofii svetla. A napriek tomu, alebo práve preto, sa im podarí prežiť svoj sen – klesnúť až na samé dno pekla a vzlietnuť do oslepujúcej žiare nebies, aby sa akousi slučkou vrátili znovu do Birminghamu. Ale je to skutočný Birmingham, alebo jeho iná štvorrozmerná tvár?

Neznámy vojak (Neznámý voják, 1978)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 16:26

Dumitru Radu Popescu. Stereodramatizace povídky. Rozhlasová úprava Jela Chudíková. Režie Vladimír Rusko st.

Účinkují Gustáv Valach, Viera Topinková, Nataša Gräffingerová a další.

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1978 (28 min).

Slečna Smithová (199?)

Filed under: Povídky,Slovenské — Premek @ 16:22

Wiliam Trevor. Povídka. Překlad Antónia Jasemová. Odpovědný redaktor Roman Brat. Režie Martin Bendik.

Čte Miroslav Trnavský.

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava v roce 199? (24 min.).

Мисия Лондон (Mise Londýn, 2004)

Filed under: Cizojazyčné,Mluvené slovo na zvukových nosičích,Rozhlasové hry — Premek @ 15:49

Alek Popov. Rozhlasová dramatizace románu. Hudba Valja Boyadjieva. Zvukové efekty Silvija Gocheva.
Zvukový mix Lili Zaharieva. Záznam a střih Nikola Velikov. Režie Deljana Maneva.

Účinkují Valentin Tanev, Antoaneta Petrova, Dejan Donkov Stefan Shterev, Veselin Mezekiev Vladimir Penev, Georg Kraev, Borislav Zahariev, Zlatica Todeva, Dobriela Popova, Delyana Maneva, Michael Miltchev, Velislav Pavlov.

Nastudoval Bulgarian National Radio v roce 2004 (60 min.).

Pozn.: Hra vyšla na CD jako příloha knižního vydání stejnojmenného románu (2008, ISBN: 9789542801832, vydavatelství Сиела).

Lit.: Манева, Деляна: Сценична версия + CD с радиопиеса. In web Kniga.bg, b. d. (článek). – Cit.: Необходимо предисловие
Пиесата Мисия Лондон е базирана върху едноименния роман на Алек Попов, роман, който се радва на значителен интерес от читателската аудитория, претърпя няколко издания на български и беше преведен на редица европейски езици.
Драматургичното действие представя в концентриран вид основните сюжетни линии на повествованието – „представителния“ и „скрития“ образ на българското посолство в Лондон като двете страни на една и съща монета. Светът на Мисия Лондон е свят на паралелни реалности, разкриващи различните нива на абсурда. Ð’ този свят взаимодействието между културите приема гротескни измерения – ценностите са разместени, а мечтите срещат своите уродливи двойници. Посолството в Лондон се явява микромодел на посткомунистическа България в несвършващия период на Прехода – призраците от миналото са все още живи, бъдещето е твърде несигурно, единствената движеща сила е нагонът за оцеляване тук и сега. При тези обстоятелства прищевките на политическата класа са издигнати до „ранга на държавен приоритет“. Ð’ най-общи линии драматургичният разказ проследява трескавата подготовка на поредния скандал като динамична поредица от нелепи и комични ситуации. По пътя до скандала са развенчани множество илюзии – българската емиграция на Острова води полукриминално съществуване, достойнството на дипломацията е сведено до унизително сервилничене, националният мит е деградирал до национален кич, контактите на „високо“ равнище се оказват бутафорни заместители на реалността. (more…)

Buba lazi – plazy sa plazia (Buba lazi – plazi se plazí, 1996)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 15:35

Alec (Alek) Popov. Hra bulharského dramatika. Symfonie o bolesti. Dramaturg Štefan Kasarda. Hudba Jozef Malovec. Produkce Eva Bugárová. Mistři zvuku Peter Janík, Peter Čeljuska. Režie Hana Makovická-Hajdová.

Osoby a obsazení: Dé, učitel (Ján Kado), Teddy, student (Juraj Fotúl), Teddy jako starší (Juraj Bernát), Eda, Teddova milenka (Vanda Konečná).

Nastudoval Slovenský rozhlas Košice v roce 1996. Premiéra 8. 2. 1996 (28 min.). Repríza 21. 1. 1998 (SRo 2 Devín, 10:20 h.).

Bulharská rozhlasová hra z Prix Futura 1994.

Lit.: anonym: Buba lazi – plazy sa plazia. In Rozhlas a televízia 3/1996, roč 72 (anotace). – Cit.:  Buba lazi je prvým veršom detskej bulharskej zábavnej pesničky s trochu nárečovou výslovnosťou, ktorej celý text v doslovnom preklade znamená Plazivé plazy sa plazia, plazivé plazy sa plazia, šup, šup, šup! Hra Aleca Popova je situovaná do entomologického laboratória, kde sa robia pokusy na chrobákoch a rozvíja tam vzťah učiteľa, študenta a jeho priateľky. Hra kladie otázky akú pravdu a aký zvuk má ľudská bolesť.

Zawieszka z Sobiboru (Přívěsek ze Sobiboru, 2017)

Filed under: Cizojazyčné,Radiodokument — Premek @ 15:08

Katarzyna Michalak a Magda Grydniewska. Dokument.

Natočeno 2017. Premiéra 16. 3. 2017 (20:00 h).

Lit.: anonym:  16.03.2017 Reportaż Katarzyny Michalak i Magdy Grydniewskiej „Zawieszka z Sobiboru“. In web Polskie Radio Lublin, 16. 3. 2017 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Wydaje się, że o Holokauście wiemy już wszystko, tymczasem wyjątkowe znalezisko archeologiczne – zawieszka z imieniem i datą urodzenia zamordowanej w Sobiborze dziewczynki z Amsterdamu, poruszyło,  niemal równocześnie, wiele osób w Polsce i w Holandii – kraju, w którym przez dziesięciolecia nie mówiło się głośno o zagładzie..

Okazuje się, że 70 lat po tragicznych wydarzeniach chcemy znać nie tylko listy transportowe z nazwiskami pomordowanych, ale losy każdego z nich. Jak żyli, co robili, jakich mieli przyjaciół, jakie charaktery – chcemy znać Ich historię, nawet jeśli była bardzo krótka, tak jak 6-letniej Lei…

70 lat to także czas, który musiał upłynąć, by dla Holendrów pytania o losy obywateli ich kraju stały się ważniejsze niż pewnego rodzaju wstyd czy chęć zapomnienia „trudnej“ historii. To także czas, gdy ocaleli „mogą“, często za namową swoich dzieci, wrócić do miejsc, gdzie zginęli ich najbliżsi. Przeszłość zamknięta w przedmiotach, takich jak zawieszka z Sobiboru, sprawia, że stawiamy nowe pytania o zbrodnie, o losy, o zrozumienie i o pamięć.

Spotkajmy się w czwartek po 20.00. Magda Grydniewska, Katarzyna Michalak, zapraszamy.

Dźwięki i zapachy (Zvuky a vůně, 2016)

Filed under: Cizojazyčné,Radiodokument — Premek @ 15:03

Alicja Grembowitz. Reportáž.

Hovoří nevidomý Remigiusz Pawlak.

Natočeno 2016. Premiéra 25. 8. 2016 (Polskie Radio Jedynka, 22:30 h).

Festivalový název: Sounds and Smells. 3. místo v mezinárodní kategorii Reportáž na Prix Bohemia Radio 2017.

Lit.: anonym: „Dźwięki i zapachy“ – reportaż Alicji Grembowicz. In web Polskie Radio, 25. 8. 2016 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Remigiusz Pawlak znany jest w Zgierzu jako masażysta, ale… opowiada zajmująco nie tylko o swojej pracy.

Remigiusz Pawlak stracił wzrok w wieku sześciu lat. Niewiele pamięta z okresu, kiedy widział i mógł opisywać świat z pomocą wszystkich zmysłów. Ale nie tęskni za tamtymi czasami. Bierze życie takim, jakie jest.  Sklepy rozpoznaje po zapachu, wielkość budynków określa na podstawie fal dźwiękowych, odbitych od murów. Wie, kiedy przechodzi obok drzewa a kiedy obok krzewów. Kolory rozpoznaje po emitowanym przez nie cieple. I uczy innych niewidomych pokonywać strach przed wyjściem z domu i poruszaniem się w przestrzeni publicznej. Choć nie potrafi wyobrazić sobie np. horyzontu, to na pewno w lesie usłyszy tupot jeża.

Zapraszamy do wysłuchania reportażu Alicji Grembowicz „Dźwięki i zapachy“. Dziś w Jedynce, o 22.30.

Marmur i dzieci (Mramor a děti, 2016)

Filed under: Cizojazyčné,Radiodokument — Premek @ 14:44

Agnieszka Czyżewska-Jacquemet a Kasia Katarzyna Michalak. Rozhlasový feature marbleandchildreno uprchlících a jejich dětech, trávících celý čas v objetí mramoru vlakového nádraží. Scénář  Agnieszka Czyżewska-Jacquemet. Asistentka Mariana Krill. Zvuk Piotr Król. Překlad Sylwia Gołofit-Lenda.

Repríza 22. 3. 2017 (Radio Lublin. 20:00 h.).

Prvních 10 min. reportáže k poslechu zde, celek k poslechu zde.

Festivalový název: Marble and Children

První místo mezinárodní kategorie Reportáž Prix Bohemia Radio 2017. Cena Nagrody Wolności Słowa SDP.

Pozn.: Since the beginning of the first Chechen War (1994), a route from the Caucasus through Moscow to Belarusian town of Brest has been the route well-tried by refugees seeking asylum in Europe, outside the boarders of the Russian Federation. In the last 15 years, over 90 thousands of Chechens have taken this road and found shelter in Poland and other European countries. However, at the end of May and beginning of June 2016, the Brest (Belarus) – Terespol (Poland) border crossing became a bottleneck. Dozens of refugees fleeing Chechnya have unsuccessfully attempted to cross the border forty times or more. They are sent back by Polish border guards on the grounds they have no visas, although they declare to be refugees seeking international protection.

Meanwhile, the Polish Minister of Home Affairs, Mariusz Błaszczak, boasts success in blocking a new migration channel used by terrorists and illegal immigrants flooding Europe. But is it really a flooding wave, when the statistics show the number of attempts to cross the border and not the people sent back from Terespol to Brest for the fortieth time or more ? The majority of them are families, single mothers with children, and elderly sick people.

The immigrants turned back at the border return to the Brest railway station, which has become to be known as Little Chechnya. They live, sleep and eat here; their children attend democratic school organised by a charismatic social activist Marina Hulia. (more…)

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress