Anketa k lednovému plénu ÚV KSČ.
Hovoří profesor Vladimír Kadlec, politik Josef Smrkovský, spisovatelka Jindřiška Smetanová, režisér Antonín Moskalyk, Jiří Herman, dělník Otakar Vlach.
Natočeno 1968. Premiéra 5. 2. 1968. Ukázka k poslechu v pořadu Rozhlasový rok. Obnovená premiéra 19. 8. 2013 v rámci cyklu Rádio Retro 1968.
James Joyce. Povídka o neunesené porážce z knihy Dubliňané. Překlad Aloys Skoumal. Technická spolupráce Zdeněk Prchlík. Hudební spolupráce Antonín Schindler. Připravil, režie Tomáš Soldán.
Účinkuje Igor Bareš.
Připravil Český rozhlas Olomouc v roce 2013 (26 min.). Premiéra 3. 3. 2013 v cyklu Počteníčko (ČRo Olomouc, 16:04-16:30). Repríza 20. 4. 2015 (ČRo 3 Vltava, 0:35 h.) v cyklu Noční bibliotéka; 25. 9. 2019 (ČRo 3 Vltava, 14:30 h.); 31. 1. 2022 (ČRo 3 Vltava, 13:30 h.).
Mišo Kováč-Adamov. Rozhlasová hra o umučení sv. Perpetuy a sv. Felicity.
Tvůrci a účinkující nezjištěni.
Vyrobilo Rádio Lumen v roce 199? (41 min.).
Tvůrci nezjištěni.
Natočeno 1939. Premiéra 9. 2. 1939. Ukázka v cyklu Rozhlasový rok.
Karol Horák. Četba na pokračování z historického románu. Redakce Jozef Palaščák. Hudba Alexander Berta. Zvuk Martin Macko a Peter Krajčovič. Režie Hana Rodová.
Účinkují Anna Javorková (1, 5), Miroslav Kolbašský (2, 5), Jozef Filla (3) a Peter Himič (4).
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2010 (5 x 30 min.). Repríza 9. – 13. 9. 2019 (SRo Rádio Devín, 18:30 – 18:59 h).
Pozn.: V prvej časti je rozprávačom spisovateľka.
V druhej časti sa prizrieme histrickým udalostiam z pohľadu filmára hraného dokumentu. Zachytáva udalosti z roku 1619. V Košiciach sa vtedy odohrála počas povstania sedmohradského veľmoža Gabriela Betlena proti cisárskej Viedni dramatická udalosť. Vojska vzbúrencov obľahli mesto, ktoré ovládali cisárskí vojaci, no mešťania Košíc boli viac naklonený ideálu povstalcov.
V tretej časti sa príbeh kotviaci v udalostiach sedemnáctého storočia ďalej rozvíja. Po vpustení povstalcov Gabriela Betléna do Košíc nasleduje perzekúcia stúpencov habsburskej Viedne, vrátane troch kňazov, ktorým bolo bránené v slobodnom pohybe mestom. Ich osud má v zámeroch povstalcov zohrať svojskú funkciu. Kým prvé dve časti čítania boly rozprávané cez úhol pohľadu prozaičky a filmára, tretiu prezentuje divadelník.
V štvrtej časti sa na udalosti po zavraždení kňazov pozrieme cez protikladné postavy. Tou prvou je kat, druhou žena palatína, Katarína Forgáčová, ktorá zachránila stratené ostatky mučeníkov.
V piatej, záverečnej časti sa prelínajú pohľady na dramatickú udalosť smrti martýrov – kňazov.
O své práci hovoří Norbert Frýd.
Natočeno 1959. Premiéra 9. 2. 1959. Ukázka k poslechu v cyklu Rozhlasový rok.
Jan Tůma. Literárně-dramatické pásmo. Odborná spolupráce Pavel Balcárek. Hudba Jaromír Dlouhý. Realizace Věra Fajtová, Slávka Ulrychová a Bohuš Fiala. Režie Jan Tůma.
Obsazení nezjištěno.
Nastudovalo Brno 1968. Premiéra 13. 2. 1968.
Ukázka k poslechu v cyklu Rozhlasový rok.
Dušan Šimko. Četba na pokračování z historického románu slovenského spisovatele. Redaktor Juraj Andričík. Zvuk Peter Vaško a Renáta Miškovičová. Hudba Alexander Berta. Režie Peter Vilhan.
Účinkuje Peter Rašev.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2000 (2 x 25 min.).
Pozn.: Dej sa odohráva v druhej polovici 18. storočia v sídle uhorského kniežaťa Esterházyho. Veľký mecenáš vybudoval na svojom dvore jednu z najlepších opier v Európe. Kniežací orchester viedol tri desaťročia skladateľ Joseph Haydn. Výraznými postavami románu sú kapelmajster Joseph Haydn, prísny, schopný a spravodlivý hlavný správca Rahier, rázna a talentovaná talianská mezzosopranistka Flavia Antonia Pozziová, krásna sopranistka Anna Zanniniová, predovšetkým však mladý Žid Izak Abeles z neďalekého eisenstadtského ghetta, ktorý ako sedemnásťročný bol prijatý ako lokaj. Podporovaný hlavným správcom sa vypracuje na intendanta kniežacej opery. Román je farbistým obrazom doby – vedľa kniežaťa sa objaví cisárovná Mária Terézia. Jej návštěvu autor popisuje strhujúcim spôsobom a rovnako i zákulisie celého panstva, opery a Haydnovej kapely so všetkým hašterením muzikantov, spevákov a hercov, lokajov, služobníctva, Židov i sedliakov. (anotace vydavatele)
Krzysztof Varga. Eseje. Redaktorka Mária Danadová. Zvuk Iveta Janáková. Hudba Ĺuboš Kovačech. Režie Vladimír Kivader.
Účinkuje Michal Ďuriš.
Připravilo Štúdio Rozhlasu a televízie Slovenska v Banskej Bystrici v roce 2011 (4 x 16 min.).
Pozn.: Čítanie z esejisticky ladenej a humorom podloženej (pritom serióznej) knižky o Maďaroch a Maďarsku, ktorá má parametre bestselleru, pretože je napísaná živo a so šarmom, je v nej zážitok i poznanie, intelekt i emócia, vynoria sa pred nami tri pojmy: história, nostalgia, nacionalizmus. Z nich je utkaná maďarská povaha. Pokiaľ ide o históriu, je to v podstate útek do histórie, a tá je, ako píše autor, vo vedomí Maďara, preplnená mýtmi. Táto miešanina výdatne kŕmi maďarskú dušu. Maďari sa upínajú na to, čo bolo. Budúcnosť vidia v návrate minulého. Akoby neuvažovali o tom, čo bude, keď sa minulosť nevráti. Je to iste paralyzujúci moment. Varga hovorí v tejto súvislosti o frustrácii , komplexoch a nevyliečiteľnej, bolestnej, pokrivenej pamäti. (anotace vydavatele)
Autor je po otcovi Maďar, mladosť prežil v Maďarsku, po matke je Poliak, žije v Poľsku. V informatívnej poznámke na obálke sa v súvislosti s touto knižkou hovorí o autorovej rozpoltenosti. Jeho maďarská polovica s Maďarmi sympatizuje, poľská mu dovoľuje kritický odstup. S jedlom súvisia aj jednotlivé kapitoly, ktoré sú nadpísané vo forme jedálnych lístkov a názov jedla sa spája s menom konkrétneho politika (Paprikáš z Kádára a pod.) Vystrieda sa tu rad typických maďarských jedál (paprikáš, perkelt, maďarská saláma, guláš atď.) a zároveň rad politikov (Kádár, Horthy, Rákosi, Kossuth, Gyurcsány, Orbán), každý z nich predstavuje a zároveň charakterizuje jednu vývinovú etapu v maďarských politických dejinách. „
Pavel Baričák. Četba na pokračování. Redaktor Ján Zaťko. Hudba Ĺubomír Šamo. Zvuk Peter Gazarek. Režie Vladimír Kivader.
Účinkuje Pavel Baričák.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2010 (4 x 25 min.).
Pozn.: Čítanie na pokračovanie z cestopisnej knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka (1971), ktorý je v súčasnosti jedným z najpopulárnejších a najpredávanejších slovenských autorov. Tiež známy svojou veselou, bezprostrednou povahou a liberálnymi dielami v ktorých si nekladie servítku pred ústa. Pôsobí aj na slovenskej undergroundovej scéne, v oblasti metalu a hardcore-punku, buďto ako gitarista, vydavateľ, alebo organizátor festivalu Underground fest. Jeho životný štýl a filozofia sa výrazne podieľajú aj na obsahu jeho literárnych diel, z ktorých najznámejšie sú knihy Raz aj v pekle vyjde slnko (2007) a Kým nás láska nerozdelí: Hľadania (2008). (anotace SRo)
Powered by WordPress