Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Emil Fillo (7. 4. 1925, Banská Bystrica – 1. 9. 1992, Bratislava),  dramaturg, herec, dramatik.

Ocenenie: Hlavná cena na 7. festivale pôvodných rozhlasových hier v Piešťanoch (1981), 1. cena v medzinárodnej súťaži pre deti a mládež OIRT v Helsinkách (1982), Cena ZSDU (1958).

Emil Fillo v roku 1958 absolvoval štúdium divadelnej vedy na VŠMU v Bratislave. Od 1956 pôsobil ako dramaturg Československého rozhlasu v Bratislave. Externe začal spolupracovať s rozhlasom už v roku 1946. Napísal množstvo pôvodných scénok pre deti i rozhlasových hier pre mládež (Mravuľo, 1960, Ako kukučka utiekla, 1963), najmä ale tvoril podľa literárnych predlôh (Tajomný ostrov, 1957, Dva roky prázdnin, 1958).

Prelom v jeho dramatickej tvorbe bola rozprávková hra Čudná rozprávka (1980), v ktorej do centra rozprávkového príbehu zakomponoval konkrétnych hercov, čím autorsky obohatil tento špecifický žáner. Na rozprávkovú hru je nezvyčajné to, že dej sa odohráva s dvoma hercami Jozefom Kronerom a Karolom Machatom. Jožko chytil zázračneho koníka, ktorý mu splnil tri želania, no medzi prvé patrilo, aby preniesol Karola Machatu na ryby a ďalej…. nechajte sa prekvapiť.

Svoje hlasové danosti uplatnil ako rozhlasový herec pri stvárňovaní detských a chlapčenských postáv namä v hrách pre mládež (Dobrodružstvá Huckleberryho Finna, 1956, Lietajúca trieda, 196?, Preplávať cez skaly, 1979, Príbeh zo starého mlyna, 1986).

Lit.: Klimová, A. – Némethová, M. Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255-2000. Banská Bystrica : ŠVK, 2002. 289 s.

Životopis

Roku 1958 absolvoval štúdium divadelnej vedy na VŠMU v Bratislave. Od 1956 dramaturg Čs. rozhlasu v Bratislave. Externe začal spolupracovať s rozhlasom (1946). Napísal množstvo scénok pre deti i rozhlasových hier pre mládež, pôvodných, ale najmä podľa literárnych predlôh. Prelom v jeho dramatickej tvorbe bola rozprávková hra Čudná rozprávka (1980), v ktorej do centra rozprávkového príbehu zakomponoval konkrétnych hercov, čím autorsky obohatil tento špecifický žáner. Hlasové danosti uplatnil ako rozhlasový herec pri stvárňovaní detských a chlapčenských postáv v rozhlasových hrách. Autor hesiel do Encyklopédie dram. umení Slov.

Ocenenie
Roku 1981 Hlavný cena na 7. festivale pôv. rozhl. hry v Piešťanoch,
Roku 1982 1. cena v medzinár. súťaži pre deti a mládež OIRT v Helsinkách,
Roku 1958 Cena ZSDU

(zdroj: Kto bol kto v histórii Banskej Bystrice 1255 – 2000)

Rozhlasová tvorba, ktorá je známa

Ada Rapošová (rod. Brozmanová, 18. január 1913, Brezno – 1999?, Bratislava), slovenská režisérka, nositeľka viacerých ocenení, absolvovala rodinnú školu a Matičnú hudobnú školu v Banskej Bystrici, 1932 v Prahe kurz pre vychovávateľky a administratívne pracovníčky v sociálnych ústavoch.

Pôsobila vo viacerých mestách Slovenska, od r. 1945 pravidelne spolupracovala s rozhlasom, najprv v Košiciach a potom v Bratislave ako herečka a režisérka vysielania pre ženy. V r. 1952-1959 pôsobila ako interná slovesná režisérka Československého rozhlasu, v r. 1959-1960 režisérka Hlavnej redakcie programov pre deti a mládež Československej televízie v Bratislave. Zapojila sa herecky do ochotníckeho divadelného hnutia v Brezne a tejto činnosti pokračovala aj v Ĺubietovej, kde vytvorila viacero postáv.

Ako interná rozhlasová režisérka sa sústredila predovšetkým na pôvodnú slovenskú a českú tvorbu, ďalej slovenskú a českú klasiku (Gazdiná roba, 1957, U Kanátov, 1957) – inklinovala najmä ku komédii (Kto zaplatí nohavice, 1957), ale neobchádzala ani svetovú klasiku (Rozbitý džbán, 1953). Režírovala rozprávky (Snehová kráľovná, 1954, Drevená krava, 1961), mnohé vo vlastnej úprave (Traja bratia a tri princezné, 1970),  a hry pre mládež. Za nahrávku mimoriadnych kvalít sa považuje jej réžia Olivera Twista (1958). V československej televízii režírovala hry pre mládež (Smrť Jánošíkova, Olejkár, Čenkovej deti a iné).