Mojmír Groll. Hudební dramaturgie Katarína Bielčíková. Zvuk Eva Jermanová. Technická spolupráce Andrej Klimits. Dramaturg Vladimír Fišera. Režie Igor Hrabinský.
Účinkují Eduard Vítek, Emil Horváth, Leopold Haverl, Peter Bzdúch, Jín Mistrík, Igor Čillík, Dušan Tarageľ, Peter Čerman, Ĺuboš Kostekný, Milan Ježko, Soňa Ulická, Helena Geregová, Vladimír Minarovič, Jozef Šimonovič.
Pozn.: Hra A slovo vzklíčilo bola realizovaná v roku 1998 a je to príbeh sporu veľkomoravského kráľa Svätopluka s germánskym mníchom Vichingom, ale aj s Metodovým žiakom Gorazdom. Panovník má svoj sen, sen o veľkej ríši, sen o korune rímskeho cisára a tomuto cieľu je ochotný podriadiť a obetovať všetko. No ako to už býva, spoza záclony sna nedovidí na intrigy svojich nepriateľov a nie vždy je schopný rozoznať oddanosť a úprimnosť od falošnosti a zrady. To je
prekliatie všetkých vládcov. A tak ostrie jeho víťazného meča sa po prvý raz vyštrbí, keď ho opúšťa Gorazd. No a po stáročiach nám história vždy znova a znova predkladá svoju axiómu: o vládcoch meča vedieme spory, o vládcoch ducha spory nevedieme. Lebo kde je duch, tam musí byť prítomná aj pokora. Pravdaže, Mojmír Groll pri písaní hry až na takúto aktuálnosť jej vyznenia ani nepomyslel. No podstata umenia je vždy v spoločnom menovateli. Záleží len na tom, kde, kedy a ako sme schopní krátiť číslice udalostí v čitateľovi. A až keď sa dostaneme pod zlomkovú čiaru, na balvan spoločného menovateľa, pochopíme podstatu. Podstatu tajomstva krásy i podstatu krásy tajomstva ľudského údelu. Ale to sme už v lyrike.
Príbuznú aktualizačnú výpoveď majú i ďalšie dve Grollove hry – Fryné, hetéra aténska, i Dva dni na Olympe. Obe môžeme charakterizovať ako historické satirické frašky, miestami až podobenstvá. Svojím spôsobom sú karikatúrou našich nedávnych, ale i súčasných mocenských praktík, politických zápasov a úpadku spoločenskej morálky. V druhej hre to dokonca urobí tak lapidárne, že do dialógov historických a mytologických postáv, najmä na konci hry, sa akoby náhodou, akousi technickou chybou, votrie zopár dialógov tvorcov rozhlasovej podoby hry v rozhlasovom štúdiu. Je to veľmi zaujímavý experiment a treba ho odobriť. A to aj napriek tomu, že najsúčasnejší avantgardisti môžu jasavo zvolať: Ajhľa, postmoderna! (anotace SRo)