Ján Hanák. Rozhlasová hra pro mládež. Dramatizace Štefan Timko. Zvukový mistr Peter Pištek. Hudební dramaturgie Katarína Bielčiková. Dramaturgie Beata Panáková. Režie Milena Lukáčová.
Natočeno 2025. Premiéra 6. 9. 2025 (SRo 3 Rádio Devín, 13:00 h.). Repríza 10. 9. 2025 (SRo 3 Rádio Devín, 20:30 h.).
Lit.: anonym: Rozhlasová hra| J. Hanák a Š. Timko: Na tenkom ľade. Rozhlasová tvorba. In web SRo 3 Rádio Devín, 2. 9. 2025 (článek). – Cit.: Rozhlasová hra pre deti a mládež Na tenkom ľade vznikla podľa rovnomennej knihy spomienok MUDr. Jána Hanáka (*1930).
Ján s a jeho o rok starší brat Milan (vtedy sa volali Herzovci) prežívali vojnové roky v rodnej Žiline. Keď mali deväť a desať rokov, ich život a život celej rodiny sa dramaticky a drasticky zmenil. Chlapcov čakal sirotinec, transporty, koncentračné tábory. Putovanie, pri ktorom im každý deň išlo o život. Takúto púť nemôže nijaký spomienkový optimizmus prepísať na číry dobrodružný príbeh. Vďaka obdivuhodnej vôli, intuícii, charakteru, aj šťastným okolnostiam deti to všetko prežili a hneď po oslobodení na vlastnú päsť doputovali z Terezína späť do Žiliny. Rodina Herzovcov patrila k tomu zlomku židovských rodín, ktoré sa ako zázrakom po vojne opäť stretli. Ich príbeh je jeden z tisícov, ale zároveň je jedinečný. Jeho sila presahuje akúkoľvek fikciu, akúkoľvek historickú štúdiu. Je dôležité, aby sa osobné, autentické spomienky nestratili, aby zostali súčasťou našej kolektívnej pamäti.
K napísaniu spomienkovej knihy autora nabádal aj spolužiak Ľubomír Feldek, ktorý k nej potom napísal doslov: (Po vojne) Herzovci prehodili výhybku a stali sa z nich Hanákovci – a nebol by to Jano Hanák, aby aj on neprehadzoval pri prvej príležitosti výhybku: hľa, napriek tomu, že rozpráva smutný príbeh, už je tu zrazu zase jeho polepšovňou zaváňajúci humor. No na ten tenký ľad, po ktorom sa naučil chodiť už v detstve, sa len tak ľahko zabudnúť nedá a smutnú tvár malého chlapca dobre vidno aj cez veselú, no podobne ako ten ľad tenkú masku, za ktorou by ju rád cudne ukryl dospelý memoárista. Nešlo to inak – toto spomínanie muselo predsa len, aj keď až na staré kolená, vyjsť z Janovej pamäti von.
5. 9. 2015 Ľubomír Feldek (…)