Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

5. 6. 2022

Mŕtve more (Mrtvé moře, 1964)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:02

Jiří Mahen. Rozhlasová hra. Překlad a úprava Oldřich Hladík. Scénická hudba Jan Šéfl. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Režie Miriam Budová.

Osoby a obsazení: Havelka, sedlák (Andrej Bagar), Václav, jeho syn (Vlado Durdík), Marka, jeho dcera (Daria Vašíčková), Jozef, jeho sluha (Samuel Adamčík), Jano (Štefan Dobrovodský), Matula, kovář (Alojz Kramár), Pšenka, tkadlec (František Dibarbora), Marek, sedlák (Ondrej Jariabek), Jurko, jeho syn (Vlado Minarovič), kněz (Mikuláš Huba), správce (Juraj Paška), dráb (Ondrej Nemčok), žebrák (Ĺudo Ozábal), Trnka, domkář (Gejza Slameň), bába (Beta Poničanová).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1964. Premiéra 3. 9. 1964 (Bratislava, 20:00 h., 78 min.)

Lit.: anonym: Mŕtve more. In Rozhlas a Televízia, 36/1964 (článek) – Cit.: Autor sa v nej vracia do histórie, do obdobia oficiálne už dávno porazeného husitstva, potlačovaného luteránstva a násilnej rekatolizácie. Zobrazuje ľudí jednoduchých, dedinčanov, sedliaka Havelku a jemu podobných, ktorí už sto rokov ukrývajú šablu, aby ju v príhodnej chvíli mohli vytasiť. Zohli síce pred vrchnosťou chrbáty, no nezohli svoju myseľ a vedú nerovný boj o jej slobodu. V tom čase to bol boj o slobodu náboženského vyznania, no takmer vždy v histórii vedno s týmto bojom kráčal i boj o sociálne postavenie chudoby, boj o definitívne zrovnoprávnenie pred bohom a tým priamo či nepriamo aj o zrovnoprávnenie ľudí s ľuďmi.

Sedliak Havelka svoj boj s vrchnosťou prehráva a za tragických okolností zomiera. Jeho smrť však burcuje ostatných dedinčanov a je predzvesťou budúcich lepších čias. Mahen nie náhodou venuje práve túto hru svojmu starému otcovi. Je to v podstate príbeh z ich rodinnej kroniky a pri jeho zobrazení autor určite netušil, že svojím spôsobom je to príbeh aj jeho vlastného života. Keď sa s ním teraz opäť stretávame v rozhlasovom naštudovaní, myslíme na revolučné tradície našich národov, aj vďaka ktorým sme pred dvadsiatimi rokmi neváhali so zbraňou v ruke účtovať s potupným fašizmom. Jiří Mahen sa na oživovaní a znovuvytváraní týchto tradícií podieľal nielen hrami Jánošík, či Mŕtve more, ale vari celým svojím bohatým dielom.

Kontrolór (1988)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 14:54

Gabriel Halmo. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Milan Materák, Oľga Duhanová. Zvuk Zuzana Kubíková, Jozef Bezák. Režie Tatiana Tadlánková.

Osoby a obsazení: Tibor Šimanský (Maroš Kramár), Jana (Jana Valocká), tchán (Ivan Romančík), Weitlingerová (Terézia Kronerová), ředitel (Viktor Blaho), Ĺudo Vajcek (Vladimír Minarovič), Ernest Tuhý (Eduard Bindas), Vlado Zápol (Ĺubomír Paulovič), Koliesko (Vlado Černý), Betka (Mária Breinerová), Kvetka (Zuzana Frenglová), kolega (Ivo Gogál).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 19. 2. 1988. Premiéra 30. 3. 1988 (58 min).

Lit.: Vdovják, Ján Kontrolór. In Rozhlas 13/1988, str. 19 (článek). – Cit.: Takmer satirická hra o manipulácii s človekom a o jeho vzopretí sa proti tomu. Hrdinom hry je mladý ženatý inžinier, bez bytu. Mohol by mu ho síce obstarať vplyvný svokor, lenže náš hrdina chce v živote všetko dosiahnuť vlastným úsilím, nie protekciou. Nájde si nové zamestnanie, kde mu byt sľúbia, a tu sa vlastne začnú jeho trampoty. Z inžiniera-analytika urobia kontrolóra, zvýšia mu plat. A on, hoci by radšej sedel pri počítači, prijíma… Vravia mu, ste mladý, neskazený, viete jednať s ľuďmi, ste nekompromisný, ale aj tolerantný… a nemáte za sebou nijakého strýčka. Všetko to bolo so zámerom: hneď spočiatku ho držať v rozumných medziach, aby príliš „nestrkal do všetkého nos“. Lenže náš inžinier je iného názoru, Začne sa zaujímať o všetko okolo seba, až je z toho mnohým zodpovedným v podniku horúco. Zisťujú, že si pustili „voš do kožucha“, a že inžinierik je naozaj nekompromisný. A to prestáva hrať do karát. Vydrží v svojom čestnom a nekompromisnom konaní, alebo sa im ho podarí zlomiť?

4. 6. 2022

Za 5 pět – 100 dnů s Putinovou válkou (2022)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 22:38

Připravil Petr Vizina.

Natočeno 2022. Premiéra 3. 6. 2022 (Rádio Proglas, 16:55 h.).

Lit.: Najman, Petr: Za 5 pět: 100 dnů s Putinovou válkou. In web Radio Proglas, 3. června 2022 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.:  Putinovo Rusko nám své záměry dlouho ohlašovalo, jen jsme je nebrali vážně, tvrdí znalec Ruska, politický geograf Michael Romancov. Napadení Ukrajiny bude jednou považováno za historický předěl. Není ale zřejmé, jak dlouho bude válka ještě trvat, upozorňuje poradce premiéra Tomáš Pojar. Rozhovor s dvěma předními osobnostmi doplníme o pohled do Kláštera Hejnice na Liberecku, který velmi záhy otevřel dveře příchozím z Ukrajiny. (…)

Lidice po 80 letech (2022)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 15:53

Speciální vysílání k 80. výročí vyhlazení Lidic. Živě z Památníku Lidice.

Natočeno 2022. Premiéra 10. 6. 2022 (ČRo 1 Radiožurnál, 14:00 – 17:00 h.; živě).

Lit.: and: Vydejte se s námi do roku 1942. Radiožurnál odvysílá živou zpravodajskou rekonstrukci Operace Anthropoid. In web ČRo 1 Radiožurnál, 27. květen 2022 (článek). – Cit.: (…) Po atentátu vypukla v protektorátu štvanice na jeho vykonavatele, parašutisty z výsadku Anthropoid. Během několika hodin se roztočilo kolo domovních prohlídek, výslechů, zatýkání a vzápětí také poprav. Nacistické pátrání po Gabčíkovi s Kubišem eskalovalo poté, co Reinhard Heydrich ráno 4. června podlehl v nemocnici následkům zranění.

Už den předtím se gestapu do rukou dostal dopis adresovaný Anně Maruščákové, dělnici z továrny ve Slaném. Jak se ukáže později, dopis začínající slovy „Drahá Aničko“, neměl s atentátem nic společného, gestapo ale přivedl k rodinám Horákových a Stříbrných z obce Lidice na Kladensku…

Tragédie, ke které o sedm dní později došlo, otřásla doslova celým světem. Na Radiožurnálu si události toho dne připomeneme opět živou zpravodajskou rekonstrukcí. (…)

Lit.: and – Černý, Tomáš:  Na Gabčíka a Kubiše jsem se nikdy nezlobila, vzpomíná poslední žijící lidická žena. In web ČRo 1 Radiožurnál, 10. červen 2022 (článek + nahrávka k poslechu) – Cit.: „Do dneška jsem se nesmířila se smrtí tatínka. Bylo mu 52 let a něco tušil, protože u branky mi řekl: ‚Jaří, nezapomeň na Boha.‘ A povídá: ‚Snad dá Bůh, že se ještě uvidíme.‘“ Jaroslavě Skleničkové bylo 16 let, když se nad ránem 10. června 1942 musela v Lidicích rozloučit se svým otcem. Tehdy netušila, že ho vidí naposledy. Dnes 96letá paní Jaroslava, poslední žijící lidická žena, poskytla Radiožurnálu při příležitosti 80. výročí vyhlazení její rodné obce exkluzivní rozhovor.

Coby čerstvě šestnáctiletá dívka z Lidic byla 10. června úředně uznána dospělou ženou a po likvidaci obce nacisty poslána se svou matkou, starší sestrou a dalšími lidickými ženami do koncentračního tábora Ravensbrück. (…)

Broken Piano/Broken Bösendorfer (Rozbitý klavír / Rozbitý Bösendorfer, 2018)

Filed under: Cizojazyčné,Radiodokument — Premek @ 14:45

Klemen Markovčič. Mistr zvuku Nejc Zupančič. Hudba Gregor Strniša.

Vypráví Renato Horvat. Rozhovor vede Klemen Markovčič, hovoří Matija Milčinski a Peter Hribar. Tlumočí Gorazd Logar.

Natočeno únor 2018 (studia Radio Slovenija, produkce Uredništva igranega programa). Repríza 2. 6. 2022 (RTV Ars, 41 min.).

Lit.: Markovčič, Klemen: Gregor Strniša: Broken Piano/Broken Bösendorfer. In web RTV Ars, 2. 6. 2022 (článek). – Cit.: Dokumentarna zgodba nekega zapuščenega klavirja.

Dokumentarec raziskuje burno zgodovino zapuščenega koncertnega klavirja, čigar domovanje je po nenavadnem spletu naključi že več kot 60 let prav dramski studio 01 Radia Slovenija. Strniši je ta koncertni Bösendorfer naposled predstavljal vir obsežnega navdiha. Na njem je ustvaril album z istoimenskim naslovom, z njega odpihnil prah, ki je s tem vsaj delno razkril tudi tančine naše polpretekle zgodovine. V radiofonski jezik je esejska razmišljanja, sprva nastala pod redakcijsko zasnovo Marka Crnkoviča za spletno revijo Fokuspokus, prevedel režiser Klemen Markovčič. Tako je nastala samosvoja zvočna pripoved o tem resnično posebnem klavirju na Radiu Slovenija, ki pa je od premiere dokumentarca leta 2018 doživel tudi celovito prenovo za katero je v resnici najbolj zaslužna prav ta radiofonska raziskava. (…)

Stena (Stěna, 19??)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 14:34

Andrzej Szypulski. Rozhlasová hra. Překlad Igor Lampret. Dramaturg Borut Trekman. Zvuk Bojan Stopar. Režie Hinko Košak.

Účinkují Anton Petje, Bogdana Bratuž, Silvij Kobal a Livij Bogatec.

Repríza 21. 1. 2012 (3. program, 22:05 h.) v cyklu Radijska igra.

Pozn.: Poljski pisatelj Andrzej Szypulski sodi med doslej nemara najuspešnejše poljske pisce za radio in televizijo, saj smo spoznali že celo vrsto njegovih del tudi pri nas. Predvsem dve med njimi, radijski igri Trebuh in Agent iz Vaduza, sta doživeli prijazen sprejem tudi pri slovenskih radijskih poslušalcih. V radijski igri Stena se avtorjev posluh za psihologijo imenitno združuje s pristnim občutkom za simboličnost dogajanja. Interpreti so bili nekdanji člani Slovenskega gledališča v Trstu: Anton Petje, Bogdana Bratuž, Silvij Kobal in Livij Bogatec. Igro je prevedel Igor Lampret, dramaturško delo je opravil Borut Trekman, igro pa sta posnela tonski mojster Bojan Stopar in režiser Hinko Košak.

Agent iz Vaduza (Agent z Vaduzu, 1968)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 14:25

Andrzej Szypulski. Špionážní rozhlasová hra o zneužití síly sugesce. Překlad Zdenka Škerlj Jerman. Režie Marjan Marinc. Dramaturg Borut Trekman
Hudební spolupráce Peter Čare. Mistr zvuku Bojan Stopar.

Osoby a obsazení: Henryk Becker (Jurij Souček), Hilda, jeho žena (Štefka Drolc), plukovník kontrarozvědky (Boris Kralj), doktor (Andrej Kurent), agentka (Lili Alja Tkačev), recepční (Maks Bajc), cizinec (Tone Slodnjak). Dále účinkují Laci Cigoj, Marjan Benedičič, Pavle Jakopič, Martin Lumbar, Jadranka Tomažič, Dušan Škedl, Kristijan Muck, Ludvik Pečar, Tone Homar, Vera Bohorič, Slavko Masterl a Jože Zupan.

Nastudovalo Radio Slovenija 1968 (56 min.). Repríza 4. 10. 2021 (RTV Ars).

Lit.: anonym:Andrzej Szypulski: Agent iz Vaduza. Pod plaščem detektivske zgodbe kritično o nehumanosti stehnizirane družbe. In web RTV Ars, říjen 2021 (článek). – Cit.:  Eno zgodnejših radiofonskih del v režiji Marjana Marinca z izbrano igralsko zasedbo, med drugimi velikimi radijskimi interpreti z Aljo Tkačev v vlogi hladnokrvne agentke Lili.

Na prvi pogled je samo napeta detektivska zgodba; šele ob koncu se razkrije, da je mnogo več kot to: da je ogorčen protest proti nehumanosti visoko stehnizirane družbe, v kateri je posameznik le nepomembna ničla, s katero eksperimentirajo, kolikor jih je volja. Ob tem gre poudariti, da je igra nastala že pred pol stoletja! (..)

Nevyžádané rady Ukrajině (2022)

Filed under: Eseje, fejetony, přednášky — Premek @ 11:39

Jan Fingerland. Komentář.

Natočeno 2022. Premiéra 3. 6. 2022 (ČRo Plus, 4 min.) v cyklu Názory a argumenty.

Lit.: Fingerland, Jan: Jan Fingerland: Nevyžádané rady Ukrajině. In web ČRo Plus, 3. červen 2022 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Tento komentář dostal titulek „Nevyžádané rady Ukrajině“. Neobsahuje ovšem žádné rady z mé strany, ale všímá si narůstajícího jevu. Už se rozběhla mezinárodní debata nad tím, jakou cenu by měla Ukrajina zaplatit za mír, třeba v podobě území, které by přepustila Rusku. Na jednu stranu je to pochopitelné – jde o událost desetiletí, ne-li delšího období, která zásadně ovlivní život na našem kontinentu. A řada evropských vlád ukrajinský boj vydatně podporuje zbraněmi i jinak.

Výraznou položkou debat o tom, co se musí stát, aby na Ukrajině byl mír, bylo veřejně vyslovené mínění devětadevadesátiletého Henryho Kissingera. Někdejší americký bezpečnostní poradce a ministr zahraničí se zmínil o tom, že cestou k ukončení války bude pravděpodobně návrat ke stavu před 24. únorem, což ovšem zahrnuje i teritoriální ústupky na straně Kyjeva. (…)

Dvacet minut Radiožurnálu – Tomáš Nidetzký (2022)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 9:55

Hostem je viceguvernér centrální banky Tomáš Nidetzký. Rozhodne se Česká národní banka ještě tento měsíc opět zvýšit základní úrokovou sazbu? Jak ovlivňuje jednání bankovní rady její personální složení? A co způsobuje růst inflace v Česku? Moderuje Vladimír Kroc.

Natočeno 2022. Premiéra 3. 6. 2022 (ČRo 1 Radiožurnál – ČRo Plus, 17:06 h.).

Atentát (2000)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 9:49

Gyula Csák. Rozhlasová hra. Dramaturgie Vladimír Holan. Překlad Peter Krútky. Zvuk Peter Janík. Režie Vladimír Rusko.

Osoby a obsazení: Gentile (Ladislav Chudík), Karol Robert (Ján Gallovič), hrabě Čeleni (Marián Geišberg), Tomáš (Emil Horváth), Felicián Zach (Ivan Romančík), Matúš Čák (Leopold Haverl), Alžbeta (Helena Geregová), hlas (Peter Sklár).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava v roce 2000. Premiéra 30. 3. 2000 (51 min).

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress