Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

5. 6. 2022

Příběhy 20. století – Irena Fajmanová (2022)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 16:32

V dnešních Příbězích 20. století se Adam Drda věnuje osudům Ireny Fajmanové. Jako malá holčička zažila spolu s matkou a bratrem zatýkání během heydrichiády a poté byla držena v sídle Gestapa v pražském Petschkově paláci – to je však pouze začátek jejího pozoruhodného a těžkého života.

Natočeno 2022. Premiéra 5. 6. 2022 (ČRo Plus, 20:05 h.; 48 min.).

Lit.: Jirásková, Justýna – Drda, Adam: Roky jsem věřila, že máma je mrtvá. Příběh Ireny Fajmanové a její rodiny. In web ČRo Plus, 5. červen 2022 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Krátce po atentátu na zastupujícího říšského protektora, prominentního nacistu a SS-Obergruppenführera Reinharda Heydricha vpadli do bytu Peškových v pražské Liliové ulici č.p. 14 němečtí vojáci či policisté. Prohledali domácnost a odvedli Idu Peškovou s dvěma dětmi, jedenáctiletou Irenou a o rok mladším Otou. Všichni skončili ve vězení.

Irena se dnes jmenuje Fajmanová, a hned v úvodu je vhodné zdůraznit, že prožitek heydrichiády představuje jen začátek její pozoruhodné osobní a rodinné historie. Ten příběh trochu připomíná paranoidní thriller, už proto, že Irena Fajmanová spoustu věcí z minulosti své rodiny neví: nejdřív se neptala, protože byla malá, pak měla docela jiné starosti a nakonec se vlivem „historických okolností“ na nic ptát nemohla.

Irena se narodila pod jménem Pešková 1. prosince 1930 v Praze. Její rodiče byli řezníci: otec Jan Pešek pocházel z Náchoda z české rodiny, matka Ida (rozená Fritscheová) se narodila v Sudetech, v Břevništi (Merzdorf) u České Lípy, její mateřštinou byla němčina, ale naučila se výborně česky. Společně provozovali řeznictví v Praze-Košířích, na počátku okupace je však pronajali a oba si našli zaměstnání: Jan působil jako řezník u firmy Holata, Ida prodávala na trhu. (…)

Breh 1/2 (Břeh, 1978)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 16:14

Jurij Bondarev. Dvoudílná rozhlasová hra. Překlad Milan Tokár. Úprava Vladimír Rusko. Odpovědný redaktor Vladimír Holan. Technici Ivan Kulašík, Ĺuboš Klásek. Režie Vladimír Rusko.

1. díl: Osoby a obsazení: spisovatel Mikitin (Karol Machata), spisovatel Samsonov (Gustáv Valach), Frau Herbertová (Mária Kráľovičová), vydavatel Weber (Viliam Záborský), kritik Dietzman (František Dibarbora), zpěvačka Lotte (Zdena Grúberová), nadporučík Granaturov (Leopold Haverl), Galina Axionovová (Viera Topinková), poručík Kňažko (Ivan Mistrík), šatnářNoženin (Ivan Rajniak), voják Ušatikov (Juraj Slezáček), nadporučík Perlin (Dušan Blaškovič), podporučík Lavrention (Dušan Kaprálik), Erma Herbertová (Soňa Valentová), voják (Gustáv Legéň), němečtí vojáci (Ĺudovít Ozábal, Alfréd Swan).

2. díl: Osoby a obsazení: Granaturov (Leopold Haverl), Galina Axjonovová (Viera Topinková), Kňažko (Ivan Mistrík), Meženin (Marián Gallo), Ušatikov (Juraj Slezáček), Zikin (Gustáv Legéň), Emma (Soňa Valentová), Nikitin (Karol Machata), Samsonov (Gustáv Valach), Frau Herbertová (Mária Kráľovičová), Dietzman (František Dibarbora), Lotte Tittelová (Zdena Grúberová), pan Alex (Martin Gregor), syn Alexy (Dušan Tarageľ), Lida (Ida Rapaičová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 7. 2. 1978 – 25. 10. 1978. Premiéra 1. části 12. 11. 1978 (Bratislava, 19:00 h.; 107 min). Premiéra 2. části 19. 11. 1978 (106 min).

breh 01breh 02

Host Radiožurnálu – Martina Součková a Zuzana Oharek Bahulová (2022)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 16:07

Připravil Vladimír Kroc.

Natočeno 2022. Premiéra 5. 6. 2022 (ČRo 1 Radiožurnál, 10:06 h.).

Lit.: prh – Kroc, Vladimír: Když je v lodi dobrá atmosféra, dobře to dopadne, říkají veslařky. V čem je veslování specifické? In web ČRo 1 Radiožurnál, 5. červen 2022 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Legendární pražské Primátorky se vrátily do tradičního jarního termínu. A Radiožurnál je u toho. Do R-streamu na pražské Náplavce usedla trenérka mužů SK Slavia Martina Součková, která jako kormidelnice bude obhajovat loňské vítězství. „Jsem jediná ženská kormidelnice, která zatím tento závod vyhrála,“ usmívá se. A podobně jako celá posádka si oblékne dres, který navrhla bývalá veslařka a designérka Zuzana Oharek Bahulová: „Těší mě, když lidé nosí moje oblečení a vyhrávají.“ (…)

Úžasné životy – Erik Pardus podle Zdeňka Junáka (2022)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 16:01

Prostořeký strážmistr Zahálka v Četnických humoreskách – to je asi nejslavnější role brněnského herce Erika Parduse. Před kamerou se objevil už jako chlapec v televizní adaptaci Babičky a v dospělosti byl desítky let jednou z hvězd Městského divadla Brno. Na svého kolegu, který byl veselým kumpánem i moudrým přítelem, zavzpomíná v Úžasných životech herec Zdeněk Junák. Autor: Jan Herget.

Natočeno 2022. Premiéra 5. 6. 2022 (ČRo 2 Praha, 8:04 h.; 24 min.).

Lit.: Herget, Jan: Úžasné životy: Herec Erik Pardus podle kolegy Zdeňka Junáka. In web ČRo 2 Praha, 5. červen 2022 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Prostořeký strážmistr Zahálka v Četnických humoreskách. To je asi nejslavnější role brněnského herce Erika Parduse. Před kamerou se objevil už jako chlapec v televizní adaptaci Babičky a v dospělosti byl desítky let jednou z hvězd Městského divadla Brno. Na svého kolegu, který byl veselým kumpánem i moudrým přítelem, vzpomíná herec Zdeněk Junák.

Erik Pardus se narodil 2. února 1957 v Uherském Hradišti. Díky mamince, která byla zpěvačkou, měl od mala blízko k uměleckému světu. Začínal jako dětský herec v tehdejším Gottwaldovském filmovém studiu a díky tomu byl obsazen do jedné z dětských rolí v televizní adaptaci románu Boženy Němcové Babička.

„Hned v úvodu, kdy děti čekají na stráni na příjezd babičky, říká větu: Co jsem ti říkal, nepřijede. Celý štáb se snažil malého Erika odnaučit brněnský přízvuk, ale marně. A tak režisér Antonín Moskalyk prý nakonec prohlásil: No co, tak přepíšeme dějiny, babička byla z Líšně,“ směje se ještě po letech Zdeněk Junák jedné z Pardusových oblíbených historek. (…)

Šikmý kostel na scéně (2022)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 15:56

Marek Mojžíšek. První kniha trilogie Karin Lednické se stala literární událostí roku 2020. Bylo jen otázkou času, kdy se látka objeví na divadelní scéně nebo ve filmu. Nakonec českou jevištní verzi v dubnu poprvé uvedlo Divadlo Petra Bezruče v Ostravě. Marek Mojžíšek sledoval vznik inscenace od první čtené až po ovace po premiérovém představení. Dramaturg Daniel Kupšovský. Zvukový mistr Ladislav Reich. Produkce Petra Petříčková.

Natočeno 2022. Premiéra 23. 6. 2022 (ČRo 3 Vltava, 20:00 h.) v cyklu Radiodokument. Repríza 14. 7. 2022 (ČRo 3 Vltava, 20:00 h.; 55 min.) v cyklu Radiodokument; 6. 6. 2024 (ČRo 3 Vltava, 20:00 h.) v cyklu Radiodokument.

Lit.: Mojžíšek, Marek: Šikmý kostel na scénu! Příběh vzniku jedné inscenace. In web ČRo 3 Vltava, 14. červenec 2022 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Zajímalo vás, jak se rodí divadelní představení? Co je to nahazování a co se předává na takzvané předávačce? Soubor ostravského Divadla Petra Bezruče mi umožnil sledovat přípravu inscenace podle románu Šikmý kostel a záznam tohoto procesu si můžete poslechnout. (..)

První dva knižní díly trilogie Šikmý kostel Karin Lednické (na třetím spisovatelka právě pracuje) patří už měsíce a roky mezi nejprodávanějšími tituly u nás. Jak je možné, že si i ti, kteří běžně nečtou, oblíbili podrobně zpracované nelehké téma naší historie? Těžko říct – snad je nalákala ta podivná pokora, vášeň a víra v život obyčejných lidí, na které dějepis většinou zapomíná, snad je přitahuje fakt, že mnohé z toho, co Lednická jednoduše – a snad proto tak silně – popisuje, bylo po dlouhá léta zamlčované a překrucované. A možná je to proto, že jde o osudy našich předků, které tak nějak ovlivnily i náš život, byť se to vůbec nemusí na první pohled zdát. (…)

Brucho (Břicho, 1973)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:48

Andrzej Szypulski. Rozhlasová hra. Překlad Ján Miškovič. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Andrej Medvec.

Osoby a obsazení: hlas (Peter Macko), hlas 2 (Dušan Skokan), průvodce (Igor Makovický), číšník (Štefan Lovás), profesor (Bohuš Králik), ženský hlas (Beatrica Bočová).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1973. Premiéra 22. 1. 1974 (Devín, 20:30 h.; 24 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Brucho. In (Rozhlas 4/1974, str. 7 (článek) – Cit.: Možno, ba celkom iste! – prihodilo sa to kedysi dávno, ešte v detstve aj vám: potajomky, v úkryte zjedli ste cukríky, darované tetou, o ktoré ste sa nemienili podeliť so súrodencami… No hej taký detský egoizmus, utešujete sa. Prečo robiť z toho ďalekosiahle uzávery! Isteže, lenže potom neskôr, ste v škole opisovali z ťaháka a keď ten ťahák prisúdil profesor vášmu susedovi v lavici (aj s patričnými následkami), opäť ste sa prejavili svojím takým typickým spôsobom: nechali ste ho v tom…

Napokon ste aj cez vojnu zostali samým sebou: mohli ste pomôcť spolubojovníkom, zachrániť ich pred zradou, zatýkaním – stačilo vstať večer z postele, vystríhať ich… A istotne by ste to aj boli urobili, keby vonku vtedy nebolo bývalo tak sychravo a v izbe tak príjemne však?

Keďže ste sa ale tak a podobne správali aj inokedy, zakaždým, pretože ste cieľavedome uprednostňovali seba a vlastné záujmy pred všetkým iným, aký div, že aj vám narástlo ono ohyzdné neforemné brucho, stále väčšie a väčšie, ba vlastne že ste už iba samé brucho, navlas taký istý ako hrdina moralitnej rozhlasovej hry známeho poľského autora Andrzeja Szypulského Brucho.

Vystríhame vás: nepočúvajte ju! Rozhodne nie! Pretože by ste si možno napokojn predsa len ešte uvedomili svoju totožnosť a v zúfalej túžbe po sebazáchrane urobili aj dajaký šlachetný čin. A my už oň nestojíme! Nech vás to vaše brucho pokojne zadusí, nebudete nám tu chýbať, pán Egoista, veď nikomu ste neboli na osob, dokonca ani v hodine smrti nie ste: váš náhodný spolucestujúci nedokáže sa z vášho „prípadu“ poučiť…

Aha! Prečo sa teda vami vôbec zaoberáme? Jednoducho preto, že ste nám tak trochu smiešny a navyše máme príležitosť utvrdiť sa v tom, že sa vám vôbec, naozaj vôbec nepodobáme. Alebo aspoň nechceme podobať. Nik z nás!

Jak se vám tu žije aneb Jak chalupaří slavní – Igor Bareš a Antonie Talacková (2022)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 15:42

Připravil Václav Žmolík.

Natočeno 2022. Premiéra 4. 6. 2022 (ČRo 2 Praha, 20:00 h.).

2 x 2 – Zbyněk Frolík (2022)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 15:26

Hostem je český podnikatel Zbyněk Frolík. Zakladatel a spolumajitel Linet Group. Vybavení pro zdravotnictví dodává do celého světa. Mluvit budou o současnosti i budoucnosti tohoto byznysu. Připravil Petr Šimůnek.

Natočeno 2022. Premiéra 4. 6. 2022 (ČRo Plus , 10:09 h.).

Pekné sny, dievčatko (Pěkné sny, děvčátko, 1984)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:17

Ivan Mándy. Rozhlasová hra. Dramaturgie Štefan Šmihla. Hudební spolupráca Juraj Dubovec. Překlad Mikuláš Kováč. Zvuk Ivan Kostolný. Technici Ján Sliačan, Mária Maršalová. Režie Dušan Kyzek.

Osoby a obsazení: Jutka (Petronela Dočolomanská), Gallina (Jaroslav Vrzala), Tulipánová (Eliška Nosáľová), Schoberová (Katarína Vrzalová), Eliáš (Emil Horváth), Miss Hispánia (Bohumila Horňáková), Vajda (Tibor Bogdan), Bubko (Peter Bzdúch), manželka (Naďa Hejná), manžel (Andrej Vandlík), Robi (František Výrostko), Kemenešová (Jarmila Kolesárová), muž (Ján Blanský), první žena (Gita Mazalová), druhá žena (Marica Bálintová), třetí žena (Helena Sudická).

Nastudoval Československý rozhlas Banská Bystrica 30. 6. 1984. Premiéra 11. 10. 1984 (46 min).

Lit.: Šmihla, Štefan: Pekné sny, dievčatko. In Rozhlas 42/1984,str. 3 (článek). – Cit.: Pokojný život obyvateľov ktorejsi budapeštianskej štvrte rozbúri správa o tom, že prídu filmári, aby obrátili „naruby“ vzhľad ich zapadnutej, tichej uličky… Filmárom (ktorých v hre zastupuje mladé dievča Jutka) sa však podarí zmeniť nielen vzhľad ulice, ale aj pobúriť a rozhádať medzi sebou obyvateľov, ktorí si doteraz celkom pokojne spolunažívali. Mándy vie nielen majstrovsky vyvolať situáciu a atmosféru jednoduchého príbehu. Zaľudnil ho desiatkou bizarných postáv a figúriek, ktoré nás rozosmejú alebo vzápätí zasa až k plaču dojímajú. Darí sa im to najmä preto, lebo autor ako by ich bol odpísal priamo zo života…

Nebeské vajce (Nebeské vejce, 1988)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:07

Vladislav Koržec. Rozhlasová hra. Překlad Oľga Duhanová. Odpovědný redaktor Vladimír Holan. Zvuk Ĺubomír Dolinka, Jana Semíková. Režie Tatiana Tadlánková.

Osoby a obsazení: stařenka (Erika Bauerová), kapitán letadla (Ivan Romančík), stewardka (Eva Večerová), 1. pracovník, 2. hlas (Vlado Černý),  2. pracovník, 1. hlas (Dušan Tarageľ), 3. pracovník (Jozef Cút), 2. pilot (Ĺubo Roman), 1. dispečer (Vladimír Minarovič), 2. dispečer (Ivan Laca), cestující (Ján Valentík), Aruvaľd (František Kovár), 1. vedoucí (Jozef Longauer), 2. vedoucí (Ivo Gogál), člen ZVROH (Pavol Topoľský), diskutér (Michal Gučík), předseda (Mikuláš Bugár), Kujvkann (Július Paluš).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 15. 12. 1988. Premiéra 20. 4. 1989 (41 min).

Lit.: Povodová, Gita: Nebeské vajce. In Rozhlas 16/1989, str. 20, Gita Povodová). – Cit.: Zásluhou akéhosi „boja“ hlúposti a zdravého rozumu ocitajú sa hrdinovia Koržecovej hry v absurdnej situácii… Odlet lietadla na trase Tallin – Moskva je z neznámych príčin odložený. Až keď priamo pri nástupných schodíkoch zastaví čierna volga a z nej vystúpi posledné pasažierka – nenápadná starenka, lietadlo vzlietne. Žeby to bol nový prípis: ak sa starenky oneskoria, treba ich počkať a posunúť čas odletu? To asi nie. Tak o akú starkú to potom ide? Nuž, celkom obyčajnú, v dedinských šatách, aj s vrtochmi, aké občas starí ľudia mávajú. Len na prvý pohľad. Veď čudesné veci okolo nej pokračujú aj na palube. Osadenstvo lietadla je ochotné vyplniť akékoľvek želanie cestujúcej, možno aj založiť v salóniku vatru a pripraviť šašlík. To bol, samozrejme, žart. V skutočnosti sa našej starkej jednoducho zachcelo zajesť si obyčajné teplé uvarené vajíčko, na aké je doma zvyknutá každý deň. Prečo sa celá posádka, vrátane kapitána, ide „pretrhnúť“, aby starenke vyhovela? Asi sa nám to nebude zdať až také nepochopiteľné keď vieme, a vedia to aj všetci zainteresovaní, že syn dotyčnej starkej zastáva vysokú funkciu…

Na minuloročnom medzinárodnom festivale rozhlasových hier PRIX OIRT vo Varšave predstavila sa dramaturgia moskovského rozhlasu hneď dvoma zaujímavými hrami so súčasnou tematikou. Jedna z nich, satirická komédia v rozhlase debutujúceho estónskeho autora Vladislava Koržeca Nebeské vajce získala dokonca trojnásobné ocenenie (Cenu riaditeľa Poľského rozhlasu, čestné uznanie od medzinárodnej poroty a cenu za réžiu). Hra mala úspech aj u sovietskych poslucháčov – nielen vďaka výbornému hereckému obsadeniu, ale najmä pre svoj groteskno-satirický pohľad na niektoré negatívne javy sovietskej spoločnosti. Na pranier sa tu dostávajú tabuizované, vysokopostavené osobnosti v oblasti letectva…

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress