Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Anonym. Překlad Vladimír Oleríny. Dramatizace Roman Brat. Režie Vladimír Rusko st.

Účinkují Vladimír Minarovič, Martin Kaprálik, Hana Kostolanská, Anton Glézl, Július Vašek, Eduard Bindas, Ján Mistrík, Vlado Kostovič, Dušan Kaprálik, Soňa Ulická, Nataša Kulíšková, Ján Valentík.

Nastudoval Československý rozhlas 1991 (29 min.).

Pozn.: Román je jedným zo základných diel španielskeho pikareskného románu (Pikareskný román je parodizujúci román, ktorý vznikol v Španielsku ako reakcia na niekdajší vážny rytiersky román.). Je príbehom chlapca, ktorému osud ustavične hádže polená pod nohy. Pretĺka sa životom a sníva o základných životných istotách, ktoré sú pre mnohých iných samozrejmosťou.  (anotace)

Rabíndranáth Thákur. Dramatizace románu. Dramatizace Jana Hevešiová. Redakce Dagmar Kinčeková. Hudební spolupráce Miroslav Nemec. Zvuk Stanislav Kaclík. Režie Ria Paldiová.

Účinkují Ján Gallovič, Michaela Čobejová, Karol Machata, Dušan Szabo, Ĺubica Trégerová, Alfréd Swan, Jozef Cút, Elena Petrovická, Marián Chalány, Vladimír Minarovič, Jozef Šimonovič, Soňa Ulická a Nataša Kulíšková.

Natočeno 1997 (61 min.). Repríza 6. 5. 2017 (Rádio Devín, 13:00 h); 30. 6. – 5. 7. 2020 (SRo Rádio Litera); 24. 6. – 30. 6. 2024 (SRo 8 Rádio Litera).

Pozn.: Román je o podivnom osude dvoch mladých ľudí, ktorých k sebe pripúta ani nie tak bizarná náhoda ako skôr nesmierne prísne konvencie indického života, podporujúcej nemilosrdnej skúške lásku aj česť. Je to však zároveň román o živote vôbec, lebo práve láska a česť – ako to presvedčivo vyplýva vari z každého slova tohto veľkého humanistu – je to najcennejšie, čo človek v živote má. Román je nesmierne poetický, ktorý otvára oči i pred tými najdrobnejšími krásami sveta.

Lit.: Šaráková, Lucia:  Indický týždeň. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 20. 6. 2024 (článek). – Cit.: Tento týždeň sa v našom programe vydáme na literárnu návštevu do exotickej Indie. Je domovom niekoľkých starovekých civilizácií a centrom dôležitých historických obchodných ciest. Svojimi bohatými náboženskými tradíciami, jednoduchým životným štýlom a nadhľadom Himalájí, predstavuje inšpiráciu pre konzumom vyčerpaný západný svet. Aj literatúra má jej farby. Od starých bájok až po angažovanú prózu. Všetky jej odtienky si tento týždeň bližšie predstavíme. (…)

Nasleduje rozhlasová dramatizácia románu nositeľa Nobelovej ceny, indického spisovateľa Rabindranátha Thákura Stroskotanci. Jeho dielo prestavuje jeden zo vzácnych príkladov syntézy európskej a východnej kultúry. Román hovorí o podivnom osude dvoch mladých ľudí, ktorých k sebe pripútajú prísne konvencie indického života. Je to však zároveň román o živote vôbec, lebo práve láska a česť – ako vyplýva zo slov tohto veľkého humanistu – je to najcennejšie, čo človek v živote má. (…)

Karel Čapek. Dramatizace nedokončeného románu. Zvuková realizace Milan Greguš, Peter Hajko. Hudební spolupráce Katarína Cútová. Dramatizace Marián Heveši. Překlad Zuzana Vašková. Režie Táňa Tadlánková.

Účinkují Jozef Šimonovič, Peter Rúfus, Tomáš Maštalír, Soňa Ulická, Ivan Laca, Eva Matejková, Karol Machata, Vladimír Minarovič.

Natočeno ???? (56 min.).

Pozn.: Život a dielo skladateľa Foltýna je posledný, nedokončený román Karla Čapka, vydaný až po jeho smrti v roku 1939. Je inšpirovaný epizódou z pamätí Karla Sabiny, v ktorom je predstavovaný podobne tvoriaci reálny skladateľ Hörner. Román je fiktívnym životopisom Bedřicha Foltýna (pseudonymne Beda Folten), skladateľského diletanta a hudobného grafomana, ktorý ale seba samotného považuje za geniálneho. Je posadnutý myšlienkou stvoriť veľké dielo, aj keď na to nestačia jeho schopnosti. Román je pozoruhodný svojou stavbou, v ktorej autor necháva rôznych Foltýnových známych (spolužiakov zo štúdií, manželku, ľudí, ktorých využíval pre svoje dielo) spomínať a hodnotiť jeho osobnosť, a naznačuje tak rôznorodosť uhlov pohľadu na tú istú vec, podobne ako v Hordubalovi a Povětroni. Román, obsahujúci mnoho úvah o zmysle umenia, je štylisticky aj tematicky podobný románom tzv. noetickej trilógie, je ale voči ostatným omnoho tragickejší. Román mal v rámci Čapkovho diela pomerne veľký ohlas, reakciu na neho v podobe novely Jak to bylo s Foltýnem napísal napríklad spisovateľ Jan Křesadlo. Román bol v roku 1992 adaptovaný do podoby televízneho filmu v réžii Pavla Hášu s Viktorom Preissom v hlavnej úlohe. (anotace)

Alojz Čobej. Rozhlasová hra o prvních slovenských mučenících a světcích. Zvuk Marek Rimóci. Hudební redaktorka Diana Rauchová. Režie Štefan Šmihla.

Osoby a obsazení: opát Filip (Andrej Mojžiš), mních Andrej Svorad (Ján Haruštiak), mních Benedikt (Jozef Novotný), magister Melchior (Štefan Šmihla), Zbyša (Zlatica Gillová), Dražko (Martin Pavlák), Radoš (Michal Vosko), zbojník Zubor (Mikuláš Onufrák), zbojník Prevlad (Peter Krišiak), zbojník Zbuk (Ján Haris), rozprávačka (Diana Rauchová).

Připravio Rádio Lumen v roce 199? (58 min.).