Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

13. 10. 2021

Citadela (1969)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 14:50

Joseph Archibald Cronin. Rozhlasová dramatizace románu. Dramaturgie Mária Terenová. Dramatizace Jozef Repko. Překlad Zora Kresáková-Petková. Scénická hudba Gregor Roletzký. Zvuk Milan Janák. Režie Osvald Zahradník.

Osoby a obsazení: Andrew Manson (Igor Hrabinský), Christine Mansonová (Elena Petrovická), slečna Pageová (Katarína Vrzalová), Denny, lékař (Andrej Vandlík), Con Boland (Jaroslav Vrzala), Owen, tajemník (Štefan Halás), Hope, bakteriolog (Ján Blánsky), Fredie Hamson, lékař (Tibor Bogdan), Charles Ivory, lékař (Milan Belohlávek), I. advokát (Anton Januš), II. advokát (Ivan Folkman), Mary Bolandová (Hanka Kútiková), Dr. Page (Ján Hečko). Dále účinkují Marica Bálinthová, Eliška Nosáľová, Jozef Kováč, Štefan Mišovic, Ján Mistrík, Andrej Mojžiš, Elena Sudická, Ivan Gallo, Ján Barto, Soňa Dušová, Oľga Zarembová.

Nastudoval Československý rozhlas Banská Bystrica 17. 11. 1969. Premiéra 25. 12. 1969 (Československo, 21:00 h.; 77 min).

Pozn.: Príbeh z lekárskeho prostredia z nastolenými otázkami zodpovednosti a honbe za peniazmi. Tieto pomery autor najlepšie ilustroval osudom mladého Mansona. Začína ako chudobný, ale oduševnený vidiecky asistent, ktorý nehľadí na ťažkosti a všetky sily aj um dáva do služieb boja proti chorobám a popri praxi ešte aj vedecky pracuje. Osud sa však s ním zahrá a postupne sa z neho stáva „naháňač honorárov“.

12. 10. 2021

Dunajské nábrežie (Dunajské nábřeží, 1969)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 21:07

Ferenc Karinthy. Rozhlasová hra. Překlad Ladislav Obuch. Úprava a odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Hauliš. Technici Jozef Hauliš, Nasťa Piorecká. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení: servírka (Judita Vicianová), hosť (Marián Kleis).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1969. Premiéra 3. 4. 1969 (Bratislava, 19:30 h.; 61 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Dunajské nábrežie. In Rozhlas, 14/1969 (článek). – Cit.: Hra Dunajské nábrežie je typickou konverzačnou jednoaktovkou maďarského dramatika Ferenca Karinthyho. Je to príbeh jedného večera a dvoch ľudí, servírky a hosťa, ktorí sa náhodou stretávajú krátko pred záverečnou v ktoromsi budapeštianskom espresse. K polnoci je už bližšie ako ďalej a pusto a prázdno je už nielen na nábreží, nielen v espresse, ale i v dušiach, v nich predovšetkým.

Obidvaja, servírka i hosť, sú totiž – každý svojím spôsobom – sklamaní, či oklamaní životom. On bezprostredne, a preto hneď teraz, v tejto chvíli, musel vyjsť do ulíc a hľadať niekoho, kto by mu prázdnotu v ňom samom pomohol nejakým spôsobom paralyzovať, zabiť. Akýmkoľvek spôsobom. A ona? Nie, nie je prístupná takýmto návrhom, hoci ich dostáva od neznámych hostí pomerne často. Veď je mladá, ešte pekná, ale už aj rozčarovaná. Ako sama vraví – spustila roletu. Jej muž – áno, je vydatá, má päťročného syna.. i skúsenosť. Trpkú skúsenosť. Muž jej občas pošle farebnú pohľadnicu zo vzdialených miest, naposledy z ktoréhosi tichomorského ostrova – a to je všetko. Okrem spomienky na Orvieto, na turistický zájazd do Talianska, z ktorého sa práve jej muž nevrátil. Presviedčal i ju, pravdaže, ale neostala s ním, vrátila sa. K synovi a domov. Neostala s ním napriek tomu, že pred časom ho práve ona postavila na nohy, pridržala, keď počas vysokoškolských štúdií bol psychicky v najťažšom položení.. Z lásky.

Chobotnica (Chobotnice, 1968)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 21:06

Ryuta Sato. Původní rozhlasová hra. Překlad Ivan Gavora. Odpovědný redaktor Mária Terenová. Zvuk Ada Rehorová, Mária Vrancová. Režie Vlado Rusko st.

Osoby a obsazení: Sakura, taxikář (Ctibor Filčík), Hiroe (Eva Kvietiková), Yamada (Andrej Nemčok), dívka na plakátu (Erika Bauerová), Schinichi (Vladimír Minarovič), muž (Štefan Dobrovodský), žena (Zuzana Šimečková), rozhodčí (Arnošt Šebesta), chlapec (Gorazd Kmeť).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 3. 10. 1968. Premiéra 4. 2. 1969 (Bratislava, 22:00 h.; 53 min).

Lit.: Terenová, Mária: Chobotnica. In Rozhlas, vyd. 6/1969 (článek). – Cit.: Rozhlasová hra japonského autora Ryuta Sato Chobotnica reprezentovala Japonsko na Prix Italia 1967) pozoruhodne ľahko preklenie most medzi pocitovosťou človeka Ďalekého východu a našej európskej prítomnosti. Všetci ľudia tejto zeme cítia rovnako, problémy a túžby malého japonského taxikára nie sú japonská, sú ľudské.

V monológu tokijského taxikára, uštvaného, do krajnosti vyčerpaného v preľudnených uliciach s večnými zátarasami v premávke, ozýva sa večná túžba človeka udržať si tvár v tvrdom existenčnom boji. Japonskí taxikári, ktorí obyčajne pracujú na percentá, ostávajú niekedy i dvadsať hodín v nepohodlnom, malom priestore auta, aby uživili rodinu. Proti únave bojujú tým, že rozprávajú. Hrdina hry v strachu, aby nezaspal ako jeho kamarát Yamada, ktorý sa tak zabil, rozpráva neznámemu pasažierovi o sebe, o svojom detstve, spomína na to, čo ho poznačilo v mladosti, rozpráva o druhej svetovej vojne, keď prislúchal k slávnej leteckej eskadre pilotov-samovrahov zvaných „Kamikaze“ (v slovenčine „boží víchor“), hovorí o svojej krátkej kariére profesionálneho boxera a o svojom „ostrove“, ktorý symbolizuje túžbu človeka ži ľudsky krásne. Do taxikárových myšlienok voľne vstupujú osoby, ktoré zohrali v jeho živote významnú úlohu, zvuky, piesne, dialógy, všetko to, čo ho vytvorilo a čo ho zožiera.

Podľa japonskej ľudovej predstavy vyhladnutá chobotnica začne obžierať svoje vlastné chápadlá, aby prečkala obdobie hladu. Preto i človeka, ktorý do krajnosti vyčerpáva svoj nervový systém a ničí si nervy, prirovnávajú Japonci k chobotnici. Taxikár sa bráni tomuto stavu, verí, že raz nájde svoj „ostrov“, pre ktorý hodno žiť. Nemý pasažier, ktorého vezie (azda symbol smrti) nijako neprejaví účasť s jeho trápením- napokon zmizne v temnote.

Cieľom hry je vyvolať v poslucháčovi povedomie základnej potreby cítiť sa ľudskou bytosťou v tomto neuveriteľne skomplikovanom, zmechanizovanom svete.

Povýšenie (Povýšení, 1969)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 21:04

Anders Bodelsen. Rozhlasová hra. Dramaturgie Mária Terenová. Překlad Miroslava Bártová. Zvuk Alojz Janeček. Technik Ivan Kulašík. Režie Dušan Zimen.

Osoby a obsazení: Henrik (Karol Machata), Susanne (Eva Poláková), Lars (Anton Mrvečka), Bitten (Zdena Grúberová), on (Andrej Nemčok), ona (Erika Bauerová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 17. 10. 1968. Premiéra 23. 1. 1969 (Bratislava, 19:30 h.; 62 min).

11. 10. 2021

Die Trompeter von Jericho (Trubači z Jericha, 1966)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 21:34

Ilja Hurník. Dramatizace Ivo Fischer. Překlad Karol Reif. Režie Jiří Horčička.

Osoby a obsazení: hlas B (Michael Degen), hlas E (Hans-Helmut Dickow), hlas D (Horst Frank), hlas C (Gustl Halenke), hlas A (Hans Dieter Zeidler), hlas C (Ingmar Zeisberg).

Nastudoval HR / NDR v roce 1966. Premiéra 7. 11. 1966.

Pozn.: Ein Motorrad meldet sich zu einem Gesangswettbewerb. Die Jury ist angenehm überrascht: endlich einmal ein Bewerber, den keiner der anwesenden Herren Musikpädagogen ausgebildet hat. Kaum weniger überraschend fällt ihr Urteil aus … Ein Komponist arbeitet auf Bestellung. Da klopft’s an der Tür, herein tritt ein fremder Besucher. Er trägt eine bescheidene Bitte vor: der Herr Musiker möchte ihm sein Klavier schenken … Mitternacht. Vom Friedhof her schwebt ein Geist in das Zimmer des jungen Mannes, der zu so später Stunde über Notenpapier gebeugt an seiner Unsterblichkeit werkelt. Leider ist dort schon eine etwas bleiche Dame um den Musikus bemüht, die dem Geist gar nicht paßt … so beginnen einige der hintergründig-heiteren musikalischen Geschichten, die der tschechische Komponist und Autor Ilja Hurnik in „Die Trompeter von Jericho“ präsentiert. Er weiß, was sich Musiker wünschen: Sie möchten Mauern zum Einsturz bringen. Die Enttäuschung über das Nicht-Gelingen ist in Hurniks Anekdoten keineswegs immer tragisch, doch wohlpointiert. (anotace)

Der Mann mit dem Hund oder: Viele Hunde sind des Hasen Tod (Muž se psem aneb Mnoho psů, zajícova smrt, 1966)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 21:16

Zdeněk Jirotka. Muzikál na motivy stejnojmenného románu. Dramatizace Jaroslav Pour a Ivo Fischer. Překlad Karol Reif. Hudba Miroslav Kefurt, hrají autor (kytara), Gerhard Gregor (Hammondovy varhany), Wolfgang Schlütter (vibrafon), Franz Rasch (kontrabas), Hans Becker (bicí). Režie Jiří Horčička.

Osoby a obsazení: vypravěčka / Watson / psí slečna / ženský hlas (Ursula Sieg), Tschepelak /Čepelák/ (Joachim Wolff), Kawanjas (Günter Strack), Valet (Gerhard Friedrich), úředník (Horst Richetr), prodavač novin (Gerd Niemitz), Marescu (Richard Lauffen), prodavač (Reinhold Schmeil), policista (Willy Witte), Marie (Sigrid Hausmann), Tscherwinka /Červinka/ (Hans Irle), Brezina /Březina/ (Friedrich Wilhelm Timpe), Ladislaus (Karl-Ulrich Meves), muž (Raymond Joob), ohlášení & odhlášení (Georg Eilert).

Nastudoval NDR a HR v roce 1966. Premiéra 5. 10. 1966 (70 min.).

Česká inscenace

Pozn.:  Es dreht sich um Karnavas, einen böhmischen Leuchtturmwärter, der viel lieber Detektiv wäre und – im Gegensatz zum Geigenspieler Sherlock Holmes – leidenschaftlich Gitarre zupft, ferner um Maresen, den Verbrecher von Weltformat mit dem französischen Akzent, und um einen kleinen Foxterrier, der genau zum richtigen Zeitpunkt als Riesendogge verkleidet auftritt. Eine Funkreporterin berichtet, Karnavas pirscht sich an den Betrüger Deston heran, dazwischen glossieren bissige Songs die weltweite Reklamesprache. „Der Mann mit dem Hund“ ist eine Parodie auf die „Preston & Preston“- oder „Le Clair“-Fernsehserien, die auch in der Tschechoslowakei berühmt sind, eine Krimi-Satire mit sozialkritischem Einschlag.  (anotace)

Der Fall Podstawetz (Případ Podstavec, 1968)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 20:36

Peter Karvaš. Rozhlasová hra. Překlad Frido Bunzl. Hudba Miroslav Kefurt. Režie Jiří Horčička.

Osoby a obsazení: Jan Podstawetz (Ludwig Thiesen), redaktor Kosak (Friedrich W. Bauschulte), sekretářka Anuška Pilusová (Ursula Sieg), ředitel Lebeda (Heinrich Klevenowa), Wendelin Podstawetz (Gustav Rothe), Schimkowitsch (Günther Ungeheuer), Stolman (Robert Meyn), Schelma (Günter Witte), náměstek ředitele (Hans Krull), Eva (Judy Winter), Anka (Andrea Grosske), Sawodsky (Wolfgang Velten), dr. Klepatsch (Walter Starz), odborář (Herbert Steinmetz), rozhlasový technik (Kurt Zielke), předseda (Herbert Leonhardt).

Nastudoval RB/SFB v roce 1968. Premiéra 18. 10. 1968 (RB/SFB, 65 min.).

Pozn.:  Der Autor läßt einen Reporter den Fall des Angestellten Podstawetz aufrollen. Dieser, ein Mann ohne besondere Eigenschaften, wurde das Opfer einer Umwelt, die daran gewöhnt ist, immer den Weg des geringsten Widerstandes zu gehen. Ihre Feigheit und Gedankenlosigkeit führt zum kollektiven Versagen gegenüber dem Einzelnen. Keine der Personen, mit denen Podstawetz umging, hat diesem eigentlich ein Unrecht zugefügt, aber der Kleinmut aller trieb ihn in den Tod.

Das Verbot (Zákaz, 1969)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 20:28

Peter Karvaš. Rozhlasová hra. Překlad Karol Reif. Režie Jiří Horčička.

Osoby a obsazení: Anna (Cordula Trantow), Andreas (Fritz Wepper), otec (Karl Hellmer), matka (Katharina Brauren), Adam (Wolfgang Engels), Gonda (Hans-Helmut Dickow), Neoral (Herbert Steinmetz).

Nastudoval RB v roce 1969. Premiéra 2. 1. 1970 (RB, 81 min.).

Pozn.:  Der Autor schildert die unterschiedlichen Reaktionen einer Hausgemeinschaft, deren Leben diktatorischen Anordnungen und willkürlichen Verfügungen unterworfen wird. Am Ende eines aussichtslosen Kampfes gegen widersinnigen Zwang bleibt den „Realisten“ nur die resignierende Feststellung, daß man die Dinge so lassen muß, wie sie nun einmal sind. Wer etwa von seinem Platz rückt, macht alles nur noch schlimmer. Hoffen können nur noch diejenigen, die mit Blindheit geschlagen sind. Sie macht die Finsternis sehend.

Kaviareň Lýra (Kavárna Lyra, 2021)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 18:32

Dobroslav Chrobák. Dramatizace Lucia Mihálová. Dramaturgie Michaela Materáková. Zvuk Peter Pištek. Hudební dramaturgie Lída Hodulíková. Produkce Marcela Stanková. Režie Milena Lukáčová.

Účinkují Roman Ferienčík, Matúš Krátky, Ondrej Kaprálik, Richard Stanke, Jana Lieskovská, Edita Koprivčević Borsová, Lucia Vráblicová, Romana Van Dang.

Natočeno 2021. Premiéra 12. 10. 2021 (SRo Rádio Devín, 20:30 h., 35 min.) v cyklu Naša zabudnutá klasika. K poslechu zde.

Lit.: anonym: Naša zabudnutá klasika: Dobroslav Chrobák / Kaviareň Lýra. In web SRo Rádio Devín, 6. 10. 2021 (článek). – Cit.:  (…) V máji uplynulo 70 rokov od smrti významného slovenského prozaika, kritika a esejistu Dobroslava Chrobáka. Chrobákova prozaická predloha pre rozhlasovú hru po prvý krát vyšla v roku 1939 v časopise Elán, v čase celoeurópskeho nástupu fašizmu a zároveň doznievajúceho Chrobákovho osobného konfliktu ohľadom pôvodnosti jeho literárnych diel zo zbierky Kamarát Jašek. Na rozdiel od skorších Chrobákových próz z mestského prostredia v ktorých je kľúčový kontrast človeka z vidieka v mestskom prostredí, hlavná postava Ivan Pustaj je človekom zabývaným v meste. Kým v Chrobákovej novele je rozprávačom vonkajší pozorovateľ, autorka Lucia Mihálová vo svojej dramatizácii rozprávača zvnútorňuje, čím posilňuje motívy osamelosti, vyprázdnenosti a bezcieľnosti hlavnej postavy v odcudzenom a neprajnom vonkajšom svete, ktoré sú pre túto Chrobákovu novelu príznačné. Rozhlasové spracovanie Kaviarne lýra taktiež autorsky rozvíja až prekvapivo moderný – bizarný dejový rámec predlohy a vo zvukovej rovine ťaží z deja situovaného do prostredia kaviarne s hudobnou produkciou. (more…)

10. 10. 2021

Rozhovory nesmrteľných (Rozhovory nesmrtelných, 1968)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 20:35

Ján Boor. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Mária Terenová. Technici Július Lavo, Elena Lovásová, Michal Domonkoš. Režie Vlado Rusko st.

Osoby a obsazení: Corneille (Ctibor Filčík), Moliére (Mikuláš Hubsa), Racine (Július Pántik), Duparcová (Viera Strnisková), Panna Orleánská (Eva Poláková), Don Juan (Karol Machata), speaker (Ján Klimo).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 9. 2. 1968. Premiéra 11. 4. 1968 (56 min).

Lit.: anonym: Rozhovory nesmrteľných. In Televízia a rozhlas, 13/1995, str. 28 (článek). – Cit.:Dve rozhlasové scénky: „Kto je najväčší“ (francúzski dramatici: P. Corneille, J. P. B. Moliére, J. Racine v rozhovore s francúzskou herečkou Duparcovou o svojich hrách, politike a umení, láske, vzťah Moliére – Duparcová/ a „Panna a zvodca“ /dej sa odohráva v obrazárni starého kaštieľa, v noci/. Postavy – Panna orleánska a Don Juan, ktorý sa snaží získať jej priazeň – ožívajú a vystupujú z obrazových rámov. Scénky sú oddelené snivým intermezzom.

Veľké svetové postavy inšpirovali divadelného vedca, spisovateľa, prekladateľa Jána Boora k vlastnej dramatickej tvorbe. Fabulačne ich využil vo viacerých rozhlasových hrách, ktoré zhrnul do zväzku Zábavky s nesmrteľnými. Dve z nich (premiéru mali roku 1968) Kto je najväčši a Panna a zvodca ponúkame pod názvom Rozhovory nesmrteľných.

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress