David Zaine Mairowitz. Produkce Jane Morganová.
Účinkují Alfréd Molina a Tom Wilkinson.
Natočeno 1983. Premiéra 6. 11. 1983 (BBC Radio 3).
1. 4. 2010
Landscape of Exile (Krajina exilu, 1981)
David Zane Mairowitz. Životopisná hra o Bedřichu Engelsovi. Produkce Liane Aukin.
Účinkují John Phillips, Julie Covingtonová, John Rowe and Hilda Krisemanová.
Natočeno 1981. Premiéra 4. 1. 1981 (R3).
Stalin sonata (Sonáta pro Stalina, 1989)
David Zaine Mairowitz. Rozhlasová hra. Na klavír hraje Mary Nash. Režie Richard Wortley.
Osoby a obsazení: Semyon Pavlovitch (Clive Merrison), Gaoler (Brian Miller), Mikhail Karlovitch (Philip Voss), Pavel Ilyitch (Ian Targett), Sophia Ivanovna, lékařka (Jane Leonard), Maria Llovna Djerzinskaya (Barbara Jefford), prokurátor (Donald Gee), bachař (Brian Miller).
Natočeno 1989. Premiéra 1. 8. 1989 (BBC Radio 3, London, 21:45 h.; 75 min.). Repríza 24. 7. 1990.
Pozn.: Giles Cooper / BBC Play Award, 1989.
Pozn. 2: 1938. Moscow. The Chief of Radio, receives a call instructing him to bring a particular record to Stalin. The thing is that all copies have been destroyed, and the artist imprisoned … Black comedy about the dilemma of a Russian broadcaster after Stalin requests a record by a pianist long since forgotten in a prison. A cheery little number about a pianist rendered a non-person by Stalin, all her records smashed…she is dragged into a studio to record a disc of a piece he has a whim to hear again. And in the course of the story, her fingers are broken, stopping her playing even in the cafe where she used to play popular tunes after her concert career was destroyed. (anotace)
Text in: Mairowitz, David Zane: Stalin sonata. London: A&C Black Publishers Ltd, 1990.
Lit.: anonym: David Zane Mairowitz – The Stalin Sonata. In web Suttonelms.org.uk, b. d. (anotace). – Cit.: At the end of the broadcast from Radio Moscow one night in 1938, the Chief of Radio, Mikhail Karlovitch, takes a telephone call from someone claiming to be Stalin and requesting a particular recording by pianist Maria Llovna Djerzinskaya, a feted concert performer from the 30s, to be brought to his Dacha by morning. The problem is that she was arrested, tortured and imprisoned on his orders years ago. Music libraries throughout the Soviet Union have been stripped of her back catalogue. She herself survives as a breathing corpse with broken fingers in the cells of the Lubyanka.
Was it really Stalin on the phone or a political enemy trying to bring him down? Is this some kind of test of political loyalty and discipline? How can one disappoint Stalin in one of his ‚melancholy moods‘? „The Stalin Sonata“ takes the listener into a world dominated by the cult of the personality, where one’s very life is subject to the petty whim of the leader, and where to fail to please Him is unthinkable.
Afrika (2007)
Daniela Kapitáňová. Mysteriózní vánoční povídka. Zvukový mistr Dušan Kozák. Hudební spolupráce Oldo Fiala. Režie Jana Strnisková.
Účinkuje Marián Geišberg.
Připravilo Literárno-dramatické centrum Slovenského rozhlasu Bratislava v roce 2007 (25 min.). Reprízy 15. 12. 2011 (SRo 8 Rádio Litera), 30. 7. 2016 (SRo Rádio Pyramída), 18. 6. 2016 (SRo 8 Rádio Litera), 3. 1. 2019 (SRo Rádio Pyramída).
Moji intelektuáli 1/4 (Mí intelektuálové, 2006)
Štefan Luby. Čtení na pokračování. Redaktorka Tatiana Kusá. Hudba Oldo Fiala. Zvuk Eva Irmanová. Režie Jaro Rihák.
Účinuje Vladimír Štefuca.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2006 (4 x 30 min.).
Svieža a v našich končinách ojedinelá kniha životopisných čŕt a esejistických spomienok na osobnosti slovenskej a svetovej vedy, s ktorými autor, popredný fyzik a predseda SAV, spolupracoval, dôverne ich poznal, a ktorých si ctil. (anotace SRo)
Muž, který se rozhodl, že nezemře (2009)
Jaromír Štětina. Připravil Dominik Mačas. Režie Miroslav Buriánek.
Účinkuje René Přibil.
Připravil Český rozhlas Plzeň v roce 2009. Premiéra 14. 1. 2010 na stanici ČRo 3 Vltava (30 min.).
Povídka o „lásce a válce“ z knížky Vykradači hrobů známého reportéra, válečného zpravodaje, dokumentaristy a cestovatele. Děj této povídky autor situoval do sibiřské Tuvy. (anotace ČRo)
Skicár – Elena Antalová, človek medzi nami (Skicář – Elena Antalová, člověk mezi námi, 2009)
Ivica Ruttkayová. Rozhlasový portrét. Technická příprava Alena Duchoňová.
Účinkuje Ivica Ruttkayová.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2009. Repríza 9. – 15. 1. 2024 (SRo 8 Rádio Litera, 30 min.).
Napísala texty 32 rozhlasových hier, a pripravila 25 rozhlasových dramatizácií a úprav. Jej dramatická tvorba sa teda bytostne spája s médiom rozhlasu, ktoré je súčasťou života mnohých poslucháčov. Rozhlas ako priateľ, ako spolupútnik životom, ale aj ako proces a miesto tvorby. (anotace SRo)
Lit.: Šenc, Martin: Významní rozhlasoví tvorcovia. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 8. 1. 2024 (článek). – Cit.: Tento týždeň sme sa na Litere ponorili hlbšie do rozhlasovej histórie a vybrali sme pre vás ukážku tvorby troch významných rozhlasových tvorcov. Náš program bude patriť Osvaldovi Záhradníkovi, Elene Antalovej a Ernestovi Weidlerovi. Osvald Záhradník bol významný slovenský dramatik, ktorého hry zmizli po novembri 1989 z javísk divadiel, no vo svete ho hrať neprestali. Ako rozhlasový dramatik debutoval v roku 1968, hry si sám aj režíroval. Môžete sa tešiť na jeho Sólo pre bicie (hodiny), Poznanie a štvordielnu dramatizáciu Galéria osamelých hráčov minigolfu. Elena Antalová je autorkou viac ako tridsiatich rozhlasových hier a výherkyňou desiatok významných odborných ocenení. Vysielame od nej hru Blondínkam to pristane a Kurz varenia. Ernest Weidler je významný autor rozhlasových fíčrov. Vysielame dva – Ticho (ktorý je vrcholom Weidlerovej tvorby) a fíčer Aké máte svedomie? (…)
Niečo o Elene Antalovej sa dozvieme v Skicári. Od utorka vysielame Antalovej rozhlasový portrét s podtitulom Človek medzi nami. Autorka, ktorú vám vo zvukovom portréte predstaví redaktorka Ivica Ruttkayová, napísala texty viac ako tridsiatich rozhlasových hier a pripravila vyše dvadsať rozhlasových dramatizácií a úprav. Získala desiatky významných odborných ocenení, no najviac váži Cenu poslucháčov Slovenského rozhlasu za hru Červie diery. Jej dramatická tvorba sa teda bytostne spája s médiom rozhlasu, ktorý je súčasťou života mnohých poslucháčov. Rozhlas ako priateľ, ako spolupútnik životom, ale aj ako proces a miesto tvorby. (…)