Peter Karvaš. Původní rozhlasová hra. Hudební dramaturgie Eleonora Vančíková-Kapasná. Zvuk Alojz Janeček. Technická spolupráce Július Žigarčík. Dramaturgie Oľga Duhanová. Režie Dušan Zimen.
Osoby a obsazení: Brandys (Karol Machata), Dr. Hoffer (Július Pántik).
Natočil Slovenský rozhlas v roce 1990 (64 min.). Repríza 20. – 26. 4. 2025 (SRo 8 Rádio Litera) v cyklu Zlatý fond Slovenského rozhlasu – Zlaté vavríny.
Lit.: Grebáč, Marián: Nočná návšteva Petra Karvaša v Zlatých vavrínoch na Litere. Kultúrne novin(k)y. In web SRo 8 Rádio Litera, 16. 4. 2025 (článek). – Cit.: V rubrike Zlaté vavríny bude tentoraz dominovať ocenená rozhlasová hra Petra Karvaša Nočná návšteva.
Ako prozaik prichádzal Peter Karvaš s historickými témami, ktorými žila slovenská spoločnosť od 50. rokov 20. storočia. V modernej slovenskej dráme nastoľoval závažné morálne a spoločenské problémy. Dramatický bol aj život tohto vynikajúceho spisovateľa, dramatika, dramaturga, divadelného teoretika a pedagógaa premietol sa aj do jeho drám. Pre svoj židovský pôvod sa dostal počas vojny do pracovného tábora, odkiaľ s pomocou priateľov utiekol. Jeho rodičov popravili Nemci v januári 1945 vo vápenke v Nemeckej. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa stal redaktorom a hlásateľom Slobodného slovenského vysielača, po zatlačení povstania do hôr bojoval ako partizán. Po roku 1968 za svoj odmietavý postoj k invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa bol potrestaný zákazom publikovať a musel odísť aj z VŠMU. Oficiálne sa mohol venovať iba vedeckej činnosti vo Výskumnom ústave kultúry.
Jeho prozaickú a dramatickú tvorbu výrazne ovplyvnili zážitky z SNP. Po druhej svetovej vojne pôsobil ako dramaturg Slovenského národného divadla, Novej scény i Československého rozhlasu v Bratislave, v rokoch 1949-50 bol kultúrny atašé v Bukurešti. Po roku 1968 prednášal na Vysokej škole múzických umení v Bratislave divadelnú vedu.
Po druhej svetovej vojne napísal hry: Krv, Živly, Maják, Priepasť. Po roku 1948 sa venoval viac divadelným hrám a teoretickým dielam. V druhej polovici 60. rokov znovu intenzívnejšie spolupracoval s rozhlasom a to až do zákazu na začiatku 70. rokov. Napísal hry ako Prípad podstavec, Sedem svedkov, Malá anketa, Absolútny zákaz alebo Balada poslušnosti či Výsluchy. Po roku 1989 sa v éteri objavili jeho hry Nočná návšteva, Vo výťahu, Chuť chrenu a ďalšie. Peter Karvaš sa svojou tvorbou radí medzi profilujúce osobnosti slovenskej literatúry a drámy.
My pre vás vyberáme jednu z jeho najzaujímavejších a najpodnetnejších rozhlasových hier – Nočná návšteva z roku 1990.
Divadelná teoretička Marta Žilková o tejto hre napísala: „Karvašovo dramatické majstrovstvo sa prejavilo v dokonalom rozohraní témy, pričom nepotreboval väčší priestor ako jednu izbu a spomienky postáv na to, aby rozpracoval dokonalý psychologický a názorový súboj dvoch postáv. Peter Karvaš je majstrom umeleckého slova a aj v rozhlasovej hre Nočná návšteva použil celú kolekciu jazykových a paralingvinstických prostriedkov s presne vymedzenou funkciou. Napríklad úsporné vety, prerušené a neukončené výpovede automaticky vyvolávajú emocionálne vzruchy, podporujú expresivitu textu, a zároveň urýchľujú jeho dramatický spád. Karvaš dokáže presne odhadnúť, kde treba výraz zúžiť, vynechať, ale aj zopakovať, a teda zdôrazniť.“
Tie dve postavy v jednej izbe a ich slovný súboj majstrovsky stvárnili Karol Machata a Július Pántik. Réžiu mal Dušan Zimen. (…)
