Ján Milčák. Rozhlasová hra. Dramaturg Milan Frolo. Hudební improvizace Rudolf Pepucha. Hudební spolupráce Lýgia Vojtková. Mistr zvuku Ing. Stanislav Kaclík. Režie Štefan Korenči.
Osoby a obsazení: Tiburc (Róbert Roth), Boleš (Boris Farkaš), Sergej (Alfréd Swan), Monika (Eva Sakálová), Lea (Gabriela Dzúriková), muž (Marián Zednikovič)
Nastudovala Bratislava v roce 2003. Repríza 4. 5. 2026 (SRo 8 Rádio Litera, 41 min).
Pozn.: Autor v poeticky laděném příběhu, s kriminální zápletkou z podsvětí, hledá trvalejší rozměr etických norem svědomí a cti, které v současnosti jakoby zanikaly do ztracena. Novodobý pasák, ctihodný samotář s cizokrajnou identitou, provozuje soukromný podnik „najstaršího řemesla“ s lacinými , ale i exkluzívními dámičkami, které zbírá jen tak z ulice, anebo jednoduše unáší a vydírá. Otec jedné z takýchto obětí hledá svojí dceru a stane sa tak nepohodlným. Majitel podniku si proto najme vraha, který ho má odstranit. Najatý vrah sa však po zvážení okolností rozhodne namísto vytipované oběti odstranit samotného objednatele vraždy. V tomto smyslu jde o výsostně dramatickou hru s výrazně básnickým rukopisem a osobitou filozofií pohledu.
Pozn. 2: Na základě této rozhlasové hry napsal autor v roce 2005 její stejnojmennou divadelní verzi. „V divadle toto predstavenie vzniklo ako reakcia na pompézne tradičné muzikály.“ Představení hraje bratislavské Divadlo a.ha. – slobodná, normálna, komorná činohra, umělecký šéf Štefan Korenči. (Školská 14, Bratislava – Staré Mesto). – „Prežijete príbeh postáv s ktorými sa reálne môžete stretnúť na Vajnorskej ulici: chudobné prostitútky a chudobní bezdomovci, bohatí podnikatelia a bohatí mafiáni. Zákon ťahá za kratší koniec – ako v živote. K netradičnému muzikálu patrí aj netradičná hudba mladého slovenského skladateľa elektroakustickej hudby Rudolfa Pepuchu.“
O autorovi: JÁN MILČÁK (*1935)
Narodil sa 9. januára 1935 v Levoči. V roku 1953 začal študovať na Pedagogickej škole v Košiciach, ale v druhom ročníku prešiel na Lekársku fakultu Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Po ukončení štúdia začal pracovať ako lekár v Krompachoch, neskôr ako obvodný lekár v Spišskom Hrušove a v rokoch 1980 – 1984 ako riaditeľ nemocnice s poliklinikou v Spišskej Novej Vsi. Ako väčšina spisovateľov jeho generácie aj Ján Milčák začal publikovať poviedky v Mladej tvorbe a neskôr aj v ďalších literárnych periodikách. V sedemdesiatych rokoch sa etabloval ako tvorca rozhlasových hier pre dospelých i mládež a rozprávok pre deti. Okrem rozhlasovej dramatickej tvorby sa venuje aj písaniu divadelných hier a pokračuje v písaní detských rozprávkových kníh a krátkych próz pre dospelých. Je otcom Mariána Milčáka (básnika, prekladateľa a literárneho vedca) a Petra Milčáka (básnika, prekladateľa, literárneho vedca a vydavateľa). Žije v Levoči.
O hře: Barokové oblaky je hra o hľadaní ľudskosti na okraji spoločnosti, zmyslu pre dobro na jej samom dne. Autor je majstrom abstraktného dialógu, z ktorého nemilosrdne vypúšťa nadbytočné slovíčka i celé vety a kladie tak vysoké nároky na divákovu pozornosť. Pritom si však ponecháva dostatok priestoru na vyrozprávanie spomienok a mikropríbehov jednotlivých postáv, ktoré ich spätne charakterizujú a motivujú. (Stano Kaclík)
Žáner imaginatívnej rozprávky sa pre Milčáka stáva príležitosťou vypovedať svoj osobný životný pocit, svoju životnú filozofiu. Svet jeho rozprávok si pritom zachováva príznak hravosti a fantazírovania, charakteristický pre detské vnímanie. Absurdita a mystifikácia sa prirodzene prelínajú s realitou a vytvárajú ozvláštnený, poetický obraz skutočnosti. (Zuzana Stanislavová)
Ján Milčák svoju autorskú filozofiu, približujúcu jeho texty k filozoficko-symbolickým rozprávkam, uplatňuje aj v rovine jazykovo-štylistických prostriedkov, ktoré sú založené na náznakovitosti, metaforickej skratke, gnómickosti, čím jeho texty nadobúdajú výrazný poetický charakter a pôsobia veľmi sugestívne. (Markéta Andričíková)