Milan Janák. Rozhlasová dramatizace povídky. Režie Daniela Ilavská.
Účinkujú Ján Haruštiak a Marianna Kovačechová.
Natočeno 2001. Repríza 20. – 21. 11. 2022 (SRo 8 Rádio Litera).
Pozn.: Autor poviedky sa inšpiroval príbehom ukrajinsjkého emigranta, spisovateľa Volodymyra Vynnyčenka, ktorý po dlhom blúdení Európou zomrel pred polstoročím vo Francúzsku. Poviedka je obrazom o planúcej láske medzi dvoma utečencami, ktorí chcú prejsť cez hranice. (anotace)
Připravila Ivica Ruttkayová.
Hovoří Ĺudmila Pastierová, Marta Šimečková, Oľga Gyárfášová, Tamara Archlebová, František Mikloško a Milan M. Šimečka.
Natočeno 2022. Premiéra 20. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 18:00 h.).
Pozn.: V novej časti cyklu Stratení v čase budeme hovoriť o ženách, ktoré sa podieľali na tvorbe a podpore samizdatovej literatúry. Ich mená a skutky nevošli do dejín napriek tomu, že písali históriu. Boli to ženy talentované, smelé a nekonformné, ženy, ktoré svojou odvahou prispeli k pádu totalitnej moci.
Autorka cyklu Ivica Ruttkayová bude hovoriť s Ĺudmilou Pastierovou a novinárkou, aktivistkou Martou Šimečkovou, ktoré spoluvytvárali samizdatovú kultúru. Do tohto prostredia patrili aj sociologička Oľga Gyárfášová, kunsthistorička Tamara Archlebová, ale aj František Mikloško či Milan M. Šimečka. Ich rozprávanie nás vráti do rokov, keď tvoriť alternatívnu kultúru a vnímať slobodné umenie mohlo byť trestané väzením. (anotace)
Zuzana Bartošová. Glosa.
Natočeno 2022. Premiéra 19. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 8:40 h.). Repríza 23. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 7:40 h.) v cyklu Ranné ladenie.
Lit.: anonym: Glosa týždňa Zuzany Bartošovej: Mlieko snov. Reflexia a kritika. In web SRo Rádio Devín, 16. 11. 2022 (článek + nahrávka k poslechu) – Cit.: (…) Samostatná vedecká pracovníčka Ústavu dejín umenia Centra vied o umení Slovenskej akadémie vied, Zuzana Bartošová, sa k svojej glose inšpirovala zážitkami z bienále v Benátkach. (…)
Niet sporu o tom, že benátske bienále je kultúrnou udalosťou globálneho významu. Tohoročné určite. Už jeho zvláštny názov Mlieko snov avizuje snahu kurátorky Cecilie Alemani nabúrať stereotyp výberu participujúcich umelcov, čo sa jej napokon podarilo. Väčšina národných pavilónov rešpektovala uhol pohľadu, ktorý hľadal a našiel výnimočné umelkyne ženy a prostredníctvom ich tvorby poukázal na aktuálne trendy vizuálneho, teda multimediálneho, už dávno nie len výtvarného umenia.
Cecilia Alemani priznáva, že si názov bienále požičala z knihy surrealistky Leonory Carrington. Zaujalo ju na nej akcentovanie predstavivosti ako sily, ktorá pretvára a oslobodzuje existujúci svet vrátane metamorfóz ľudskej identity. Hoci je tento aspekt prítomný v surrealizme ako takom, výstava Mlieko snov sa ním zaštítila hľadajúc „aktuálnu definíciu človeka“. Možno dodať, že vrátane jeho tela a bytia, sexuality i túžob, v ktorom hrá nezameniteľnú úlohu prežívanie materstva. Prostredníctvom tvorby ženských autoriek sa v expozíciách navyše objavil sociálny aspekt ich životov – práca: starostlivosť o deti a domov. Veď hlavnú cenu bienále získal pavilón Spojených štátov, kde Simone Leighová svojimi sochami úsporných tvarov upozorňuje na pracujúce čierne ženy – citujem:„vynechané z histórie“. (…)
Viliam Klimáček. Rozhlasová hra. Dramaturgie Beata Panáková. Zvukový mistr Stanislav Kaclík. Hudební dramaturg Rudolf Pepucha. Režie Jaroslav Rozsíval.
Osoby a obsazení: Rudolf Dobiáš (Dušan Cinkota), průvodkyně (Dominika Kavaschová), matka (Dagmar Sanitrová). Dále účinkují Juraj Predmerský, Dušan Kaprálik, Ondrej Kaprálik, Ivan Romančík, Jozef Šimonovič a Rasťo Piško.
Natočeno 2022. Premiéra 17. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 21:00 h.). Repríza 30. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 21:30 h.); 18. – 22. 1. 2023 (SRo 8 Rádio Litera). K poslechu zde.
Lit.: anonym: Premiéra rozhlasovej hry Koľajnice na slobodu. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 15. 11. 2022 (článek + nahrávka rozhovoru s autorem). – Cit.: Hra Viliama Klimáčka „Koľajnice na slobodu“ zachytáva časť životného príbehu spisovateľa a básnika Rudolfa Dobiáša. (Je autorom diel ako napríklad Noci a dni, Tajomstvo orloja, Papierové hlavy, Triedni nepriatelia, Znovuzrodenie a tiež autorom radu rozhlasových hier).
Rudolf Dobiáš, ktorý sa narodil v roku 1934 v obci Dobrá (dnes súčasť Trenčianskej Teplej), bol v mladosti členom skautskej organizácie Junák. Vyrastal v rodine roľníkov. Po politickom prevrate v roku 1948 – po nástupe komunistov k moci – sa nakrátko zapojil do proti-komunistického odboja a s kamarátmi roznášal letáky.
Deň pred Vianocami v roku 1953 ho ako 18-ročného študenta filozofickej fakulty zatkla štátna bezpečnosť za rozširovanie protikomunistických letákov (šlo napríklad o karikatúry Gottwalda a Stalina). Bol odsúdený na 18 rokov väzenia! Z vymeraného trestu si sedem rokov odpykal v uránovej bani v tábore Vojna pri Příbrami.
Viliam Klimáček sa ako autor dokumentárnej hry rozhodol zasadiť svoje rozprávanie do prostredia vlakového kupé. Mladý Dobiáš, ktorého práve prepustili na amnestiu z väzenia, cestuje rýchlikom z Prahy domov, na Slovensko, a svoj príbeh, svoje zážitky rozpráva mladej sympatickej sprievodkyni – aspoň si myslí, že je to sprievodkyňa… (…)
Klimáčkov text, ktorý pracuje do značnej miery s biografickými i historickými faktami, pripomína dobu a udalosti z minulého storočia, ktoré však stále rezonujú v našej kolektívnej pamäti, povedomí a podvedomí. Zvuková realizácia podnecuje tiež poslucháčovu zvedavosť a fantáziu, otvára priestor predstavivosti a empatii… (..)
Připravila Zuzana Golianová.
Hovoří kurátorka Gabriela Garlátyová.
Natočeno 2022. Premiéra 17. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 20:00 h.). Repríza 19. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 8:05 h.).
Pozn.: Vnútorná sila, presvedčenie, vášeň a láska k umeniu; autentická osobnosťou. Tieto pojmy označujú významnú slovenskú umelkyňu, sochárku, keramičku a monumentalistku Máriu Bartuszovú. Píše sa o nej ako o zjave moderného sochárstva nielen u nás, ale i v širšom medzinárodnom kontexte. V súčasnosti hovoríme o jej diele v súvislosti s aktuálnou výstavou v prestížnej londýnskej galérii Tate Modern, pričom ide nepochybne o jeden z vrcholov prezentácie nášho vizuálneho umenia v zahraničí.
Autorka relácie Zuzana Golianová pozvala na rozhovor historičku umenia, kurátorku archívu Márie Bartuszovej, Gabrielu Garlátyovú. Aj s dnešným výročím Nežnej revolúcie sa nám ponúka prienik – bez otvorenia sa Slovenska (či vtedy Československa) západnému svetu, by naši umelci a umelkyne dodnes zrejme „vonku“ nevystavovali. Mária Bartuszová sa už napríklad tohto veľkého úspechu nedožila. (anotace)
Dagmar Mozolová. Dokumentární pásmo.
Natočeno 2007. Repríza 16. – 21. 11. 2022 (SRo 8 Rádio Litera).
Pozn.: Reza Sičani musel pod hrozbou smrti utiecť kvôli kresťanskej viere z Iránu. Na svojej ceste strávil rok. S rodinou využil služby prevádzačov, šli natlačení v kamióne aj pešky, nevedno kam, nevyhli sa väzeniu, smrť bola blízko. Dnes má Reza za ženu Slovenku a dve deti. Má aj veľa priateľov – moslimov – a tvrdí, že napriek tomu, čo sa mu stalo, žijeme na svete spolu a preto by sme mali žiť v priateľstve. (anotace)
Úryvky z režisérovy autobiografie čte režisér Peter Bebjak.
Natočeno 2022. Premiéra 13. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 15:00 h.).
Pozn.: Keď režisér číta režiséra – z autobiografie slávneho Španiela, držiteľa Oscara, aj Veľkej ceny z Cannes, ktorého preslávil už prvý film Andalúzsky pes, sme vybrali kapitoly nielen o filme. Vo svojej knihe spomína aj na detstvo a Calandské bubny. 24 hodín neprestajného bubnovania stoviek, tisícok bubnov a nesmierny zážitok pre všetkých, ktorí každoročne na Veľkú noc do Calandy prídu. (anotace)
Stendhal. Překlad Vladimír Reisel a Anna Haviarová. Dramatizace Ĺuba Hájková. Režie Anton Glézl. Vyrobené v roku 1980.
Účinkují Magda Vášáryová, Soňa Ulická, Anton Mrvečka, Hana Kostolanská, Erika Bauerová, Ladislav Chudík, Gustáv Legéň, Július Paluš, Emil Horváth a Vladimír Minarovič.
Natočeno 1980. Obnovená premiéra 8. 11. 2022 (SRo 3 Rádio Devín, 28 min.).
Pozn.: Milostný príbeh mladej rímskej aristokratky a talianskeho revolucionára. (anotace)
Peter Prokopec. Glosa týdne.
Natočeno 2022. Premiéra 12. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 8:40 h.). Repríza 16. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 7:40 h.) v cyklu Ranné ladenie.
Lit.: anonym: Glosa týždňa Petra Prokopca: Vo vodách literatúry. Reflexia a kritika. In web SRo Rádio Devín, 9. 11. 2022 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Rád behávam okolo Dunaja. Vybieham z bytu na Legionárskej, prebehnem cez Blumentál a Obchodnú až na Židovskú, odkiaľ sa dostanem na Most SNP a potom pokračujem cez Sad Janka Kráľa a Starý most naspäť do centra Bratislavy. Je to moja obľúbená trasa, počas ktorej sa nezabudnem aspoň chvíľu dívať na hladinu rieky.
V septembri som sa zúčastnil závodu, ktorý viedol cez Starý most – najprv v smere do Petržalky a po menšom okruhu naspäť do Starého mesta. V hlave mám obraz, ktorý som síce videl iba zvnútra, ale o jeho podobe mám jasnú predstavu: dvetisíc bežcov a bežkýň v dlhom rade rytmicky tepe botaskami do podkladu a predsa nevyvedú z rytmu pokojný tok rieky pod nimi. (…)
Připravila Mariana Jaremková.
Hovoří Eva Turnová, Lucia Bartošová, Fedor Gabriž a Roman Bomboš.
Natočeno 2022. Premiéra 10. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 20:00 h.). Repríza 12. 11. 2022 (SRo Rádio Devín, 8:05 h.).
Pozn.: Hovorí sa, že hudba nepozná hranice, ale železná opona ich predsa dokázala postaviť. Dostať sa počas normalizácie k albumom zahraničných skupín bolo takmer nemožné. Nahrávky sa šírili na kazetách a hlavným zdrojom originálnych vinylov boli cesty do Juhoslávie. A najmä dnes už legendárne zakázané hudobné burzy. Mariana Jaremková si pozvala zaspomínať si na ne kolegov Fedora Gabriža a Romana Bomboša, ale aj Evu Turnovú, dlhoročnú členku skupiny The Plastic People of the Universe, a Luciu Bartošovú (…). (anotace)
Powered by WordPress