Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

2. 4. 2024

Duo docentky: Feministkou snadno a rychle 1/5 (2024)

Filed under: Četba na pokračování — Premek @ 13:56

Lucie Jarkovská a Kateřina Lišková. Četba na pokračování. Připravila Klára Metge. Zvuk Milan Křivohlavý. Režie Zuzana Burianová.

Čte Barbora Šupová.

Natočeno 2024. Webová premiéra 2. 4. 2024 (ČRo Rádio Wave) v cyklu Audioknihy Radia Wave.

Lit.: Sikačová, Zuzana – Sladká, Michaela: Duo docentky: Feministkou snadno a rychle. Vtipná, aktuální a srozumitelná příručka do každé rodiny. In web ČRo Radio Wave, 2. duben 2024 (článek). – Cit.: „Feministky řeší nesmysly jako je pouštění žen do dveří nebo co je a co není kompliment. Přitom by měly radši mít děti a pořád si nestěžovat.“ Socioložky Lucie Jarkovská a Kateřina Lišková alias Duo docentky napsaly knihu, která shrnuje nejčastější poznámky a argumenty, se kterými se v debatách o feminismu setkáváme. Audioknihu v podání Barbory Šupové poslouchejte do 28. dubna. Pořad není vhodný pro děti.

Kniha Feministkou snadno a rychle nabízí vtipné a trefné příspěvky do debat s rodinou i s přáteli, které pomáhají diskutujícím zůstat nad věcí a nabízejí podněty k zamyšlení. Hudební výběr, který audioknihu doprovází, představuje díla skladatelů – mužů, ve výjimečné interpretaci ukrajinské klavíristky Mariny Baranové.

Duo docentky vzniklo v roce 2019. Ve svých standupech popularizuje feminismus a výzkum zaměřený na gender a sexualitu. Duo tvoří socioložka Lucie Jarkovská, která se zabývá genderově citlivou výchovou, sexuální výchovou a nerovnostmi ve vzdělávání, a Kateřina Lišková, která zkoumá gender, sexualitu, zdraví a expertizu v socialistické střední a východní Evropě. (…)

Audioknihy Radia Wave přinášejí současnou českou i světovou knižní tvorbu v podání českých herců a hereček. Každé dílo zůstane zdarma k poslechu 28 dní, pak ho vystřídá nová audiokniha. V pestré skladbě audioknih Radia Wave najdete třeba romantiku, sci-fi, cestopis, příručku, jak něco dělat, nebo nedělat, horory i životopis.

Ranní interview – Hana Stýblová (2024)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 13:53

Jediným kritériem pro přijetí na základní školu je spádovost. Rodič může školu vybrat i jinde, ale s rizikem, že se dítě nemusí dostat, poukazuje ředitelka Hana Stýblová. Připravil Petr Král.

Natočeno 2024. Premiéra 2. 4. 2024 (ČRo 1 Radiožurnál, 5 min.).

Lit.: jkh – Král, Petr: Zápis do školy není zkouška. Děti by se měly na velký den těšit, ne se obávat, říká ředitelka Stýblová. In web ČRo 1 Radiožurnál, 2. duben 2024 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Na základních školách začínají zápisy dětí do prvních tříd. Byť je to pro ně velký den, nemají jej předškoláci vnímat jako zkoušku. „Děti tím přirozeným rozhovorem s učitelkou, někdy i nad portfoliem, které si mohou přinést, hovoří o tom, co dělají. Určitě to není o tom, že budeme zkoušet, jestli umí sčítat,“ říká ředitelka ZŠ a MŠ v Plzni-Božkově Hana Stýblová. Kdy zvážit odklad? „Určitě není důvod, že si počkám na kamaráda, nebo že jsme zanedbali logopedii,“ dodává. (….)

Unesený Západ aneb Tragédie střední Evropy (2024)

Filed under: Mluvené slovo na zvukových nosičích — Premek @ 13:45

Milan Kundera. Kompletní audiokniha. Dva eseje. Překlad Anna Kareninová. Mastering Petr Mašek.

Čte Radúz Mácha.

Natočeno 2024 (studio V-Zenit). Vydal Supraphon 5. 4. 2024 ( SU 6820-2, celkem 84 min.). Ukázka k poslechu zde.

Pozn.: Dva eseje celosvětově uznávaného spisovatele o významu a síle kultury. Zvuková verze knihy, vydané nakladatelstvím Atlantis pod názvem Unesený Západ, obsahuje dva eseje Milana Kundery. První z nich, nazvaný v knize Nesamozřejmost národa, je záznamem vstupního projevu Milana Kundery na sjezdu spisovatelů v roce 1967. Upozornil v něm na ohroženost kultury a vyzval k návratu k evropským hodnotám, protože překračování národních kultur považoval za výrazný rys českého bytí v dějinách. Druhý text, francouzsky psaný esej Unesený Západ aneb Tragédie střední Evropy (přeložený do češtiny Annou Kareninovou), byl poprvé otištěn v roce 1983 v časopise Le Débat. Je apelem k ochraně evropské duchovní identity, vzpomínkou na rok 1956 a vpád ruských tanků do Maďarska. Tuto událost považuje za tragédii střední Evropy a též západu, tehdy do sebe zahleděného. V konfrontaci se současným celosvětovým děním je řada myšlenek Milana Kundery téměř vizionářská. V interpretaci Radúze Máchy se text stává výrazným a silným, velmi aktuálním sdělením. (anotace)

Lit.: Tarnovský, Marek:  Kunderův evropský truchlozpěv. In web Naposlech.cz, 23. 8. 2024 (recenze) – Cit.: Položíme-li si otázku, která díla Milana Kundery jsou celosvětově nejvlivnější, kromě globálního románového bestselleru Nesnesitelná lehkost bytí musíme jmenovat také esej Unesený Západ. Esej hutnou a sice už přes čtyřicet let starou, avšak vzhledem k tomu, jak dlouho už trvá společenská debata o hodnotovém, kulturním a politickém ukotvení Česka (a potažmo dalších zemí s obdobnou historickou zkušeností), tak rovněž až nepříjemně aktuální.

Formálně jednoduchý a dobře strukturovaný text tematizuje pojem střední Evropy a dokládá, jak kulturně přináleží k Západu jako jeho „nejkřehčí součást“. Staví portrét střední Evropy na jménech a intelektuálních výdobytcích, které rezonovaly v západním veřejném prostoru té doby – a které přirozeně rezonují dodnes: Franz Kafka, Jaroslav Hašek, Béla Bartók, Witold Gombrowicz, Sigmund Freud, Pražský lingvistický kroužek a jeho „vynález“ strukturalismu jako jedné z nejvlivnějších (nejen) lingvistických metodologií 20. století atd.

V tomto kontextu se pak ptá: Je střední Evropa celek? Kde má hranice? Podle Milana Kundery je střední Evropa „kultura a osud“, cosi s imaginárními hranicemi, které je třeba v každém okamžiku znovu vytyčovat. Přes mnohé události vojenské, sociální či politické je pro Kunderu definice střední Evropy vždy kulturní. Její kulturní originalita pak vyplývá z historické zkušenosti: střední Evropa je domovem malých národů, takových, jejichž existence může být kdykoli zpochybněna a které mohou kdykoli zaniknout. A jsou-li dějiny dějinami vítězů, pak středoevropské národy figurují jako rub dějin, jako jejich oběti a outsideři.

Pojímání dějin jako martyria se obzvlášť v českém prostředí, kde se historická paměť dlouhodobě orientuje na postavy mučedníků, může zdát nešťastné. Je ale smutnou pravdou, že se středoevropský prostor – po všech hrůzách, které do té doby zažíval – po druhé světové válce proměnil v obří sovětskou gubernii. Právě ruskou civilizaci, která je podle Kundery radikálním popřením Západu, pokládá autor za viníka, který ze střední Evropy unesl Západ, za viníka barbarského a radikálně protizápadního. Je třeba ovšem dodat i to, že za pravou tragédii pokládá skutečnost, že se samotná (západní) Evropa vzdala sebe sama jakožto hodnoty – a tento truchlivý, nicméně i burcující závěr je nakonec možná nejpodstatnější z Kunderových myšlenek.

Je asi očekávatelné, že nejvíce kontroverzí a kritiky vzbudila Kunderova prozíravá esej právě mezi ruskou uměleckou emigrací, přičemž zásadní námitky se rozhodl uvést básník a nobelista Josif Brodskij, který tehdy působil jako profesor literatury v Massachusetts. Ten v únoru 1985 publikoval v New York Times rozsáhlý článek Proč se Milan Kundera mýlí v Dostojevském. Svou polemiku vedl vlastně očekávatelným způsobem: to, čím je ruská (sovětská) komunistická civilizace barbarská a totalitární, přišlo ze Západu – jako ohlas francouzského osvícenství nebo pokračování německého komunismu: „Neměli bychom zapomínat, že (Marxův) Kapitál byl přeložen z němčiny do ruštiny,“ ne naopak.

Nelibost ruských autorů se naplno projevila v roce 1988 na spisovatelské konferenci, kterou v Lisabonu pořádala Wheatland Foundation. Zde totiž byli sovětští exiloví spisovatelé konfrontováni jak s ideou středoevropského kulturního prostoru (kterou sem přinášely těžké váhy tehdejší literatury jako Susan Sontagová nebo Czesław Miłosz, ale také třeba Josef Škvorecký), tak z myšlenek postkoloniálních studií vycházející kritikou, kterou pronesl například známý romanopisec Salman Rushdie. Jako by ani ruská intelektuální elita nedokázala opustit povýšený ruský nacionalismus…

Kundera svůj francouzsky psaný text poprvé publikoval v roce 1983 v časopise Le Débat, knižně vyšel v roce 2021 pod názvem Unesený Západ aneb Tragédie střední Evropy, a českého vydání se dočkal v roce 2023  v krásném překladu Anny Kareninové v „Kunderově“ nakladatelství Atlantis, a to společně s přepisem projevu, který Kundera pronesl na IV. sjezdu spisovatelů v Praze v červnu 1967 a který dostal název Nesamozřejmost národa.

Obsahem audioknihy, kterou nyní vydal Supraphon, jsou pak oba texty. Audiokniha je bez hudby, jen jako prostá četba a zkušený divadelní herec i audioknižní interpret Radúz Mácha čte věcně a s pochopením, ale také nezaujatě, což v tomto případě bohužel znamená bez zájmu. Vysoce nepříjemné je pak zpracování poznámek pod čarou, které jsou od ostatního textu odděleny jakýmsi potlačením zvuku. Sice jsou takto zřetelné, ale zároveň nebývale rušivé. Supraphon tentokrát – dlužno říci, že zcela ojediněle – nepředvedl zrovna ideální práci.

Skicár – Mária Števková, vydavateľka detskej literatúry (Skicář – Mária Števková, vydavatelka dětské literatury, 2008)

Filed under: Radiodokument,Slovenské — Premek @ 13:36

Ivica Ruttkayová.

Natočeno 2008. Repríza 5. – 11. 4. 2024 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Šaráková, Lucia: Dieťa vo svete literatúry – literatúra vo svete detí. In web SRo Rádio Litera, 31. 3. 2024 (článek). – Cit.: Medzinárodný deň detskej knihy sa každoročne oslavuje 2. apríla, v deň narodenia veľkého dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Pri tejto príležitosti sme sa v Rádiu Litera rozhodli, že tento týždeň venujeme literárnej tvorbe pre deti, autorom detských kníh a rozprávok, ale aj detským knižným hrdinom. Počas najbližších dní si budete môcť postupne na pokračovanie vypočuť niekoľko pôvodných poviedok, ktoré zvíťazili v súťaži vydavateľstva Perfekt o pôvodnú poviedku určenú deťom, ale aj mnohé pásma, verše či rozhlasové hry s témou detstva či spomienok na neho. Okrem toho si pripomenieme aj 215. výročie narodenia ruského spisovateľa Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Spomenieme si tiež na nedávno zosnulého herca Ivana Letka. (…)

V našom týždni literatúry o deťoch a pre deti nájdete i program Ivice Ruttkayovej z cyklu Skicár – človek medzi nami. Predstaví vám v nej vydavateľku detskej literatúry Máriu Števkovú, ktorá sa knižnej tvorbe pre deti venuje celý život a rozprávky sa stali jej povolaním. (…)

Prosba k dospelým (Prosba k dospělým, 1980)

Filed under: Eseje, fejetony, přednášky,Slovenské — Premek @ 13:28

Milan Rúfus. Esej. Režie Jozef Dánai.

Čte Ladislav Chudík.

Natočeno 1980. Repríza 4. – 10. 4. 2024 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Šaráková, Lucia: Dieťa vo svete literatúry – literatúra vo svete detí. In web SRo Rádio Litera, 31. 3. 2024 (článek). – Cit.: Medzinárodný deň detskej knihy sa každoročne oslavuje 2. apríla, v deň narodenia veľkého dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Pri tejto príležitosti sme sa v Rádiu Litera rozhodli, že tento týždeň venujeme literárnej tvorbe pre deti, autorom detských kníh a rozprávok, ale aj detským knižným hrdinom. Počas najbližších dní si budete môcť postupne na pokračovanie vypočuť niekoľko pôvodných poviedok, ktoré zvíťazili v súťaži vydavateľstva Perfekt o pôvodnú poviedku určenú deťom, ale aj mnohé pásma, verše či rozhlasové hry s témou detstva či spomienok na neho. Okrem toho si pripomenieme aj 215. výročie narodenia ruského spisovateľa Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Spomenieme si tiež na nedávno zosnulého herca Ivana Letka. (…)

V eseji Milana Rúfusa Prosba k dospelým sa spoločne so slovenským básnikom zamyslíme nad strateným detským svetom snov a stratenom dieťati v nás. Číta Ladislav Chudík. (..)

Fenomény – Mach a Šebestová (2021)

Filed under: Radiodokument,Slovenské — Premek @ 13:20

Připravila Zuzana Golianová.

Hovoří Petr Nárožný, Eva Urbanová a Martina Matlovičová.

Natočeno 2021. Repríza 4. – 10. 4. 2024 (SRo 8 Rádio Litera); 15. – 21. 5. 2025 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Šaráková, Lucia: Dieťa vo svete literatúry – literatúra vo svete detí. In web SRo Rádio Litera, 31. 3. 2024 (článek). – Cit.: Medzinárodný deň detskej knihy sa každoročne oslavuje 2. apríla, v deň narodenia veľkého dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Pri tejto príležitosti sme sa v Rádiu Litera rozhodli, že tento týždeň venujeme literárnej tvorbe pre deti, autorom detských kníh a rozprávok, ale aj detským knižným hrdinom. Počas najbližších dní si budete môcť postupne na pokračovanie vypočuť niekoľko pôvodných poviedok, ktoré zvíťazili v súťaži vydavateľstva Perfekt o pôvodnú poviedku určenú deťom, ale aj mnohé pásma, verše či rozhlasové hry s témou detstva či spomienok na neho. Okrem toho si pripomenieme aj 215. výročie narodenia ruského spisovateľa Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Spomenieme si tiež na nedávno zosnulého herca Ivana Letka. (…)

Pes Jonatán, suseda Kadrnožková, spolužiaci Pažout a Horáček a samozrejme čarovné sluchátko… V relácii Fenomény autorky Zuzany Golianovej bude reč o jedinečných – bežných a predsa čarovných – príbehoch žiakov z 3. B. Machovi a Šebestovej. Zdravé priateľstvá, chuť konať dobro, humor, nonsens, dynamika, jednoduché charektery, čary. To všetko sa dá nájsť v knihe autora Miloša Macourka a ilustrátora Adolfa Borna. V programe budete počuť aj hlas herca Petra Nárožného, ktorý príbehy fenomenálne načítal, Evu Urbanovú, literárnu kritičku, odbornú asistentku na Katolíckej univerzite v Ružomberku, autorku oceňovanej knihy Jeleňatý a Kravatý a jednu z najoriginálnejších a najoceňovanejších slovenských ilustrátoriek Martinu Matlovičovú. Program je z roku 2021.

Lit.: Zumríková Kekeliaková, Martina: V krajine múzeí i Macha a Šebestovej. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 9. 5. 2025 (článek). – Cit.: Tento týždeň bude v Rádiu Litera detektívne napínavý a muzeálny. Ocitneme sa v Múzeu Andreja Kmeťa, no nebude to nuda ani žiadna starina. Naopak, bude to mať príchuť pravého literárneho dobrodružstva. (…)

Pes Jonatán, suseda Kadrnožková, spolužiaci Pažout a Horáček, a samozrejme čarovné slúchadlo. Áno, reč bude o jedinečných, bežných a predsa čarovných príbehoch žiakov z 3. B – Machovi a Šebestovej. Príbeh vyrozprávaný rozprávačom, detský svet, zdravé priateľstvá, chuť konať dobro, humor, nonsens, dynamika, jednoduché charaktery a čary. To všetko sa dá nájsť v knihe autora Miloša Macourka a ilustrátora Adolfa Borna. Aj preto zaradila Zuzana Golianová knihu Mach a Šebestová do cyklu Fenomény. V relácii budete počuť aj hlas herca Petra Nárožného, ktorý príbehy fenomenálne načítal, Evu Urbanovú, literárnu kritičku a jednu z najoriginálnejších a najoceňovanejších slovenských ilustrátoriek Martinu Matlovičovú. Program je z roku 2021.

Krajina kníh – Hlbokomorské rozprávky (Krajina knih – Hlubokomořské pohádky, 2013)

Filed under: Literární pásma,Slovenské — Premek @ 13:18

Monika Kompaníková. Literární pásmo o originální původní dětské knize úspěšné slovenské autorky. Autorsky připravila Mária Danadová.

Účinkují Mária Danadová, Monika Kompaníková, Ivana Kováčová, Andrea Makýšová-Volárová a Vladimír Kivader.

Natočeno 2013. Repríza 4. – 10. 4. 2024 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Šaráková, Lucia: Dieťa vo svete literatúry – literatúra vo svete detí. In web SRo Rádio Litera, 31. 3. 2024 (článek). – Cit.: Medzinárodný deň detskej knihy sa každoročne oslavuje 2. apríla, v deň narodenia veľkého dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Pri tejto príležitosti sme sa v Rádiu Litera rozhodli, že tento týždeň venujeme literárnej tvorbe pre deti, autorom detských kníh a rozprávok, ale aj detským knižným hrdinom. Počas najbližších dní si budete môcť postupne na pokračovanie vypočuť niekoľko pôvodných poviedok, ktoré zvíťazili v súťaži vydavateľstva Perfekt o pôvodnú poviedku určenú deťom, ale aj mnohé pásma, verše či rozhlasové hry s témou detstva či spomienok na neho. Okrem toho si pripomenieme aj 215. výročie narodenia ruského spisovateľa Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Spomenieme si tiež na nedávno zosnulého herca Ivana Letka. (…)

Monika Kompaníková, známa predovšetkým ako autorka románu Piata loď (oceneným cenou Anasoft litera) spolu s ilustrátorkou Veronikou Holecovou a grafickou dizajnérkou Martinou Rozinajovou vytvorili originálnu pôvodnú detskú knihu a dali jej názov Hlbokomorské rozprávky. Šesť rozprávok sa zameriava predovšetkým na najmladších čitateľov, nachádzame tu však aj isté súvislosti s jej predchádzajúcimi, „dospeláckymi“ prózami. Tie rozprávali neokázalé príbehy o osamelých ľuďoch vylúčených na perifériu, ktorí túžia nájsť svoje miesto v živote. Autorka nás vovádza do tajomného hlbokomorského sveta, ktorý môže tak trochu pripomínať ten z disneyovského animovaného filmu Hľadá sa Nemo – len je menej nablýskaný. Obývajú ho čudesné a často aj škaredé tvory, ktoré žijú vo večnej tme. Literárne pásmo o tejto knihe počúvajte od štvrtka. Autorsky pripravila Mária Danadová v roku 2013.

Starý zošit (Starý sešit, 2017)

Filed under: Eseje, fejetony, přednášky,Slovenské — Premek @ 13:14

Oľga Feldeková. Glosa.

Čte autorka.

Natočeno 2017. Repríza 3. – 9. 4. 2024 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Šaráková, Lucia: Dieťa vo svete literatúry – literatúra vo svete detí. In web SRo Rádio Litera, 31. 3. 2024 (článek). – Cit.: Medzinárodný deň detskej knihy sa každoročne oslavuje 2. apríla, v deň narodenia veľkého dánskeho rozprávkara Hansa Christiana Andersena. Pri tejto príležitosti sme sa v Rádiu Litera rozhodli, že tento týždeň venujeme literárnej tvorbe pre deti, autorom detských kníh a rozprávok, ale aj detským knižným hrdinom. Počas najbližších dní si budete môcť postupne na pokračovanie vypočuť niekoľko pôvodných poviedok, ktoré zvíťazili v súťaži vydavateľstva Perfekt o pôvodnú poviedku určenú deťom, ale aj mnohé pásma, verše či rozhlasové hry s témou detstva či spomienok na neho. Okrem toho si pripomenieme aj 215. výročie narodenia ruského spisovateľa Nikolaja Vasilieviča Gogoľa. Spomenieme si tiež na nedávno zosnulého herca Ivana Letka. (…)

Následne si vypočujte glosu Oľgy Feldekovej Starý zošit, v ktorej vám poodhalí tajomstvá svojho detského zošita. Číta autorka. (…)

Odinakiaľ – Z Feldkirchu (Odjinud – Z Feldkirchu, 2024)

Filed under: Radiodokument,Slovenské — Premek @ 13:07

Připravil Marián Hatala.

Natočeno 2024. Premiéra 2. 4. 2024 (SRo Rádio Devín, 7:25 – 7:31 h.).

Pozn.: Zákutiami rakúskeho Feldkirchu vás prevedie Marián Hatala, ktorý sa na svojich potulkách do Divadla pri trhu so sviňami (Theater am Saumarkt) stretáva nielen s pozoruhodnosťami mesta a jeho architektonickými krásami, ale do cesty sa mu pripletie aj slávny literárny modernista z Dublinu – James Joyce. (anotace)

Teď mi to teprve došlo! (1999)

Filed under: Literární pásma — Premek @ 12:03

Koláž motivů z autorova života v Brně připravil Tomáš Sedláček. Zvukový mistr Zdeněk Janoušek. Zvuková spolupráce Alice Šlapanská. Režie Zdeněk Kozák.

Účinkují Jiří Tomek a Eva Jelínková.

Nastudovalo Brno 18. 3. 1999. Premiéra 26. 3. 1999 (ČRo 3 Vltava, 11:30 h.; 29 min.) k 85. narozeninám Bohumila Hrabala. Repríza 29. 3. 2024 (ČRo Brno) k 110. výročí narození Bohumila Hrabala v cyklu To nejlepší k poslechu.

Lit.: anonym: Bohumil Hrabal: Teď mi to teprve došlo! Koláž motivů z autorova života v Brně. In web ČRo Brno, 29. březen 2024 (anotace). – Cit.: Poslechněte si koláž brněnských motivů z trilogie Svatby v domě, Vita Nuova, Proluky a textu Kdo jsem, kterou k nedožitým 85. narozeninám autora připravil Tomáš Sedláček. Četbu uvádíme ke 110 letům od narození Bohumila Hrabala a zároveň k oslavě 100 let rozhlasového vysílání z Brna.  (….)

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress