Elena Antalová. Původní rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Oľga Duhanová. Technici Zuzana Kubíková, Jozef Bezák. Režie Viera Weidlerová.
Osoby a obsazení: Oleňka (Zdena Grúberová), mama Oli (Mária Prechovská), Betka (Ida Rapaičová), Bibika (Zuzana Cigánová), Berco (Gustáva Valach), Jozef (Anton Mrvečka), Milan (Vladimír Durdík ml.), Jožko (Robert Roth), Andrejka (Janette Žiaková).
Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 7. 12. 1982. Premiéra 26. 12. 1982 (59 min). Repríza 7. 9. 2021 (SRo Rádio Litera, 8:30 – 9:28 h.; 18:30 – 19:28 h.).
Lit.: Antalová, Elena: Rozhodnutie. In Rozhlas, 52/1982 (článek). – Cit.: Chodím po meste a vidím nekonečné predsviatočné rady. Pred zelovocmi, predajňami s mäsom, pred potravinami, ale aj predajňami obuvi.. Našťastie aj pred stánkami s knihami..
Ĺudia, ktorí stoja v radoch majä vážne, ba občas až nevraživé tváre ochotné k zlej grimase už pri náhodnom postrčení. Ich majitelia v snahe pripraviť ten najbohatší stôl neváhajú „rozdať si to“ so svojimi blížnymi horkými, krutými slovami. Ba vari by použili aj päste. A veď blížni tiež stoja v radoch preto, že chcú obdarovať o voľačo bližších blížnych. A predsa mnohí z nich budú stáť pri vianočnom stromčeku práve medzi tými najbližšími príbuznými celkom sami. V rukách kopa darčekov, na stole dobroty a v srdciach prázdno. Pouvažujme aspoň v túto slávnostnú chvíľu, či nie sme pri plných stoloch vlastne priveľmi nároční na darcčeky, ktoré nám síce pri odbaľovaní spôsobia chvíľku radosti, ale nenahradia pocit dobrého rodinného zázemia, istotu príchodov k rodine, kde si môžeme vydýchnuť od každodenných starostí, uvoľniť sa, pookriať. Skúsme sa zahľadiet do svojho vnútra, či tam nenájdeme priestor pre láskavosť a porozumenie.
Hra Rozhodnutie, ktorá o takýchto vzťahoch hovorí, vznikala dlho. Nosila som ju v sebe asi celý život, potom pár rokov v hlave. Po prvý raz dostala písaný tvar približne pred troma rokmi. Potrebovala som však istý odstup, aby neostala iby výpoveďou jedného, konkrétneho človeka. Pokúšala som sa pochopiť všetkých, ktorí v nej vystupujú. Pochopenie je prvý krok k porozumeniu. A porozumenie azda cesta k možnému spolužitiu. Všetci ľudia v mojej hre o tom ešte nezačali uvažovať, ale možno to nebude dlho trvať a začnú. Pretože sú len ohnivkami ďalších možných reťazcov ľudského spolužitia, a aj to je viac ako dosť.