Jana Pohanková, Jiřina Axmanová. Rozhlasová hra. Hudba Juraj Szabados. Odpovědný redaktor Štefan Kasarda. Zvuk Peter Vaško. Technik Marianna Brecherová. Režie Andrej Medvec.
Osoby a obsazení: Kristína, prodavačka ve Zverimexu (Judita Vicianová), Arnošť, účetní (Peter Gažo), Pavol, syn Kristíny (Milan Antol), Dášenka, dcera Kristíny (Adriana Ballová), Peťo, syn Kristíny, dítě školou povinné (Dávid Úradník), Rasťo, student, Dášenčin milý (Pavol Hudák), Helena, Pavlova kolegyně (Adriana Kudláčová), Krákorová, učitelka (Beáta Drotárová).
Nastudoval Československý rozhlas Košice 30. 7. 1991. Premiéra 10. 10. 1991 (Slovensko 1, 20:00 h.; 48 min).
Lit.: Kasarda, Štefan: Tí, ktorí dúfajú. In Rozhlas a televízia 41/1991 (článek). – Cit.: Sloveso dúfať nie je svojím obsahom vzdialené substantívu nádej, možnože jedno i druhé je vari viera v čosi, čo prebleskuje v akomsi krehkom pradive v rozhlasovej hre Jiřiny Axmanovej a Jany Pohankovej nazvanej Tí, ktorí dúfajú.
Hra je z rodu tých, ktoré nás svojim zaľudnením, lenže nie numericky, ale činom a morálkou postáv chráni pred iracionalitou splašených podôb, masiek a tvárí spoločensko-politických pohybov, keď všetko takmer zbesilo búši do zmyslov a cez ne ohrozuje aj bytie aj súcno a ľudskú spolupatričnosť. Po čase tézovitých hier a hier z rodu antitéz je v nej mierne sčerené vzťahové pole gravitujúce k potrebe i ponúknuť prijateľný a želateľne splniteľný vzťah aj do okolia. A nemusí to byť krikľavo sentimentálny a do ružova očipkovaný vzor. Ale drobný a korektný zápas premôcť mierne narušenú skutočnosť a rozlišnosti vo videní, vnímaní, chápaní a výklade sveta i v jeho prežívaní.
Postavy dvojice autoriek nie sú ani satelitne výlučné, ani extra highlanderovsky výnimočné, ale bohaté každodennosťou.Tá plodí aj nedorozumenia aj rozpory, ale je pozemským údelom človeka ich preklenúť. A tak sa dá hra Tí, ktorí dúfajú ponímať ako pokorná tichá modlitba za znesiteľnosť obyčajného života a tá všedná každodennosť a každodenná všednosť môže mať aj prísľub sviatočnosti. Pretože dnešný obyčajný život má dnes hodnotu vyššej kvality života s cieľom byť, v zmysle jestvovať. Vzhľadom na mnohorakosť ohrozenia. A tak sa v tejto glose rúhajme, že je to striedmy a pokorný pokus o vkročenie do erbu porozumenia. Z hľadiska formy tradičný, aký si zdvorilo vyžaduje téma. A nádej na schopnosť spolunažívať, ktorú chce téma naplniť.