Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Guy de Maupassant. Rozhlasová dramatizace Vlado Štróbl. Překlad Štefan Horváth. Hudba rytmická skupina, řídí Siluš Pohanka. Režie Vlado Štróbl.

Účinkují Mária Kráľovičová, Eduard Bindas, Ĺudo Ozábal, Darina Vašíčková, Viliam Záborský, Viera Bálinthová, Zdena Grúberová a další.

Nastudoval Československý rozhlas v roku 1964. Repríza 28. 3. 2017 (Rádio Devín, 21:28 h.; 100 min.); 6. – 12. 9. 2024 (SRo 8 Rádio Litera).

Pozn.:  Miláčik je Maupassantov najvýznamnejší satirický román. O karieristovi, ktorý sa pomocou žien vyšvihne z biedneho postavenia až do vládnucich kruhov. Dobrodruh bez vzdelania, poddôstojník Georges Duroy sa vďaka priateľovi uchytí ako novinár. Zapáči sa bohatému Walterovi, zvedie mu ženu a po ďalších ľúbostných dobrodružstvách a politických intrigách sa ožení s jeho dcérou Suzanne. Pekný, šarmantný mladík využíva svoje fyzické prednosti na získanie postavenia a majetku, jeho život miláčika žien sa zmení… Hoci autor sa nezaujímal o politické udalosti, francúzska koloniálna expanzia a koristenie z nej sa odrážajú aj v tejto satire politických a novinárskych kruhov.

Lit.: Šaráková, Lucia: Rozhlasový pozdrav (nielen) do školských lavíc. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera,  1. 9. 2024 (článek). – Cit.:  Začiatok septembra býva akýsi nostalgický. Prázdniny a dovolenky sú za nami a mnohí naši verní poslucháči si sadajú opäť do školských či študentských lavíc. Tento týždeň chceme byť v Rádiu Litera s nimi. S témou školy, s maturitnými autormi, ale nezabúdame ani na tých poslucháčov, ktorí už netrpezlivo očakávajú ďalšie dlho nevysielané hry a pásma. Vo vysielaní sa objaví 5 častí z Hesseho knihy Narcis a Goldmund. Z dlho nevysielaných hier to budú Miláčik (od G. de Maupassanta), Kto je tu zanedbaný, miláčik? (od T. Kusej) a Šimona (od W. Weidlerovej a L. Feuchtwangera). Nebude chýbať rozprávka (Malá morská víla) či pásmo o Andersenovi ako básnikovi. Z vysielania sa ozve i hlas Kláry Jarunkovej (v pásme Príbehy o jedinečnosti) a na svoje si prídu aj milovníci dobrej poézie – tento týždeň J. Keats a H. Gavlovič. (…)

Piatkový rozhlasový blok na Litere otvorí francúzsky autor Guy de Maupassant a jeho najčítanejší satirický román Miláčik. Hovorí o karieristovi a dobrodruhovi bez vzdelania, ktorý sa z biedneho postavenia vyšvihne až do vládnych kruhov. Pekný, šarmantný mladík využíva svoje fyzické prednosti na získanie postavenia a jeho život miláčika žien sa zmení… V réžii Vlada Štróbla účinkujú Mária Kráľovičová, Eduard Bindas, Ĺudo Ozábal, Darina Vašíčková, Viliam Záborský, Viera Bálinthová, Zdena Grúberová a ďalší. Hra je z roku 1964. (…)

Jozef Heriban. Rozhlasová hra. Mistr zvuku Andrej Zmeček. Odpovědný redaktor Milan Materák. Režie Viliam Sýkora.

Osoby a obsazení: Bílý (Ĺubo Roman) a Černý (Dušan Jamrich).

Nastudovala  Bratislava v roce 1990. Premiéra 31. 1. 1991 (Bratislava, 20:00 hod.; 47 min.). Repríza 16. 7. 2019 (Rádio Pyramída, 14:00 hod.).

Lit.: anonym: {Šach}. In Teleplus 2/1991 (článek). – Cit.: Rozhlasová dramatická tvorba je Jozefovi Heribanovi blízka už aj preto, že hneď po ukončení štúdia estetiky a slovenčiny na Filozofickej fakulte UK pracoval ako dramaturg hier pre staršiu mládež v bratislavskom rozhlase. V súčasnosti (rok 1991) je Jozef Heriban jedným z najúspešnejších dramaturgov a scenáristov kolibskej filmovej tvorby (na svojom konte má napríklad spoluautorstvo literárneho scenáru k filmu Utekajme, už ide a Južná pošta). V priebehu ostatných desiatich rokov napísal niekoľko pôvodných rozhlasových hier a za všetky získal ocenenia, či už v autorských súťažiach, alebo na piešťanskom festivale pôvodnej rozhlasovej dramatickej tvorby. Možno si spomeniete na tituly: debut Da capo al fine, Diagnóza 300, Hlasy pre Máriu, Tak sa usmej alebo Život na 55 minút.

Heriban získal za svoju hru Šach v súťaži na pôvodnú rozhlasovú hru (1990) prvú cenu. Porota vysoko ohodnotila filozoficko ladený komorný príbeh zo súčasnosti, za ktorého modelovou situáciou s presne rozostavenými figúrami (biely a čierny) možno dešifrovať nedávnu spoločensko-politickú situáciu (rok 1989) i určitú autorovu dezilúziu. Stretnutie tajného a sledovaného v dvoch časových obdobiach má v sebe napätie, napriek slovnému asketizmu a minimu informácií sa nám otvára obludný svet manipulácie s ľuďmi, ich prenasledovanie a zastrašovanie.

Ján Patarák. Dramatizace povídky  Jana Hevešiová. Odpovědný redaktor Jana Hevešiová. Technická spolupráce Andrej Zmeček, Jozef Bajtek. Režie Vlado Rusko st.

Účinkují Karol Machata, Vladimír Minarovič, Július Paluš, Magda Paveleková, Eva Krížiková, Július Vašek, Nataša Gräffingerová-Kulíšková, Jozef Šimonovič, Ján Patarák,
Jana Hevešiová.

Nastudovala Bratislava v roce 1990. Premiéra 30. 1. 1991 (Rádio Devín, 19:30 h.; 55 min.).

Gerald Durrell. Dramatizace  úsměvné grotesky z knihy Ostrov v nebezpečí.  Rozhlasová úprava Milan Frolo. Mistr zvuku Imrich Adamko, Alena Duchoňová. Odpovědný redaktor Berco Trnavec. Režie Magda Grandtnerová.

Účinkují Ivo Gogál, Zuzana Tlučková, Slavo Záhradník, Karol Machata, Juraj Predmerský, Andrej Hryc, Ivan Letko, Pavol Mikulík, Magda Paveleková, Július Pántik.
Nastudovala Bratislava v roce 1990. Premiéra 26. 1. 1991 (Bratislava, 19:45 hod; 58 min.).

Pozn.: Fantastická groteska rozpráva o dramatických udalostiach na fiktívnom ostrove na rozhraní Tichého a Indického oceána, kam prichádza mladý Angličan ako poradca miestneho vládcu. Idylický ostrov je však v tej dobe na pokraji vlastnej skazy – britská vláda tam hodlá pod zámienkou kontroly strategického územia postaviť vojenské letisko a priehradu, ktorá má zatopiť rozsiahle územie. Na tomto území však rastú posledné zvyšky kedysi hojného stromu, ktorý je nesmierne dôležitý pre prírodnú rovnováhu ostrova. Blahobyt zeme je závislý na poľnohospodárskej produkcii, ktorá by britským zásahom vzala ostrov za svoj. Tak sa mladý hrdina s niekoľkými kamarátmi rozhodne zachrániť ostrov pred ekologickou katastrofou.

Francis Scott Fitzgerald. Dramatizace povídky Štefan Šmihla. Překlad Katarína Jusková. Hudba Juraj Dubovec.  Technická spolupráce Eva Moderová, Jaroslav Faksa. Zvuk Jaroslav Faksa. Odpovědný redaktor Alojz Čobej. Režie Ján Fakla.

Osoby a obsazení: Ardita Fernamová (Oľga Šulíková), její strýc (Andrej Mojžiš), Curtis Carlyle (Vlado Černý), Babe (Anton Brčka), hlas (Peter Vilhan).

Nastudovala Banská Bystrica v roce 1990. Premiéra 24. 1. 1991 (Bratislava, 20:00 hod.; 40 min.).

Pozn.: Príbeh o klamstve, láske a dobrodružstve. Francis Scott Fitzgerald patrí k takzvanej stratenej generácii amerických spisovateľov, ktorí vstúpili do literatúry v období po prvej svetovej vojne. Napísal niekoľko vynikajúcich románov, ťažiskom jeho literárneho diela sú však poviedky. (anotace)

Stanislav Gurka. Rozhlasová hra. Mistr zvuku Jozef Bajtek, Alojz Janeček. Odpovědný redaktor Vladimír Holan. Režie Peter Jezný.

Osoby a obsazení:  Ivan Ivančík (Boris Farkaš), Peter Rychnovský (Vlado Černý), poručík Javorský (Marián Zednikovič), Milan (Marián Slovák), Jano (Jozef Vajda), Ondrej (Vladimír Obšil), Martin (Matej Landl), dozorný roty (Dušan Kaprálik), dozorný útvaru (Július Paluš), náčelník (Ivan Romančík), 1. voják (Ivan Laca), 2. voják (Pavol Višnovský), 1. hlas (Štefan Manžár), 2. hlas (Dušan Vaňo), 3. hlas (Juraj Predmerský).

Nastudovala Bratislava v roce 1990. Premiéra 17. 1. 1991 (Bratislava, 20:00 hod; 67 min.).

Lit.: anonym: {Amok}. In Teleplus 2/1991 (článek). – Cit.:  Aktérmi pôvodnej rozhlasovej hry Stanislava Gurku Amok sú vojaci základnej prezenčnej služby, presnejšie dva druhy vojakov: mazák a holub. Mazáctvo a s ním spojené šikanovanie však nie je len špecifický problém týkajúci sa našej armády, je to častý jav pretrvávajúci aj v iných, profesionálnych armádach. Ak by sa ktosi pokúsil vykoreniť ho, musel by začať už kdesi na základnej škole alebo na učňovke. A tak nejeden mladý človek, ktorý príde na vojenčinu, pokračuje vlastne v tom, čo kedysi začal… Pritom rokmi podedené mazácke maniere nie sú len záležitosťou detí z rozvrátených rodín alebo mentálne zaostalejších chlapcov, šikanovania „podriadeného“ sa takisto dopúšťa napríklad gymnazista z usporiadanej rodiny. Akýsi nepísaný zákon, rokmi zaužívaná forma vojenčenia: najprv posluhuješ a trpíš, potom sa mstíš na tých, čo prídu po tebe.

Pri písaní svojej, v poradí šiestej rozhlasovej hry, vychádzal Stanislav Gurka opäť z faktov, pričom dokumentárne prvky v nej sú dokonale podriadené dramatickému tvaru. Príťažlivá tematika a forma hry zaujala nielen hercov a režiséra Petra Jezného, ale isto bude mať čo povedať aj rozhlasovému poslucháčovi. Inšpirátorom tohto príbehu z donedávna tabuizovaného vojenského prostredia bola rozhlasová redakcia armády a bezpečnosti, kde si koncom minulého roka (1990) „dokrútil“ Stanislav Gurka svoju základnú vojenskú službu. Počas nej sa mu naskytla možnosť nazrieť aj do zápisov vojenského psychológa i materiálov vojenského prokurátora.