Ján Patarák. Rozhlasová hra podle povídky Hudobná obeta. Dramatizace Júlia Pavlová. Hudební spolupráce Oldo Fiala. Mistr zvuku Stanislav Kaclík. Dramaturg Pavel Graus. Režie Martin Hvišč.
Účinkují František Kovár, Bibiana Ondrejková, Peter Trník, Júlia Horváthová.
Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava v roce 2011 (29 min.). Repríza 26. 5. 2018 (SRo Rádio Pyramída).
Lit.: anonym (= Grebáč, Marián): Oleg Pastier: Februárová žatva. Literatúra a dráma. In web Rádio Pyramída, 24. 5. 2018 (článek). – Cit.: Rok 2018 sme symbolicky nazvali „osmičkový“, pretože je bohatý na výročia udalostí, ktoré významne, a takmer zakaždým osudovo, zasiahli do života našej spoločnosti. Najviac a najdlhšie zmenil spoločenské, politické i kultúrne pomery Februárový prevrat 1948, keď sa komunisti dostali k moci.
Literárno-dramatické pásmo Olega Pastiera Februárová žatva (2008) podáva svedectvo o nadprodukcii ľudskej hlúposti, ktorá postihla aj viacerých našich spisovateľov vo forme socialistického realizmu. Réžia Martin Hvišč, účinkujú: Richard Stanke, Rebeka, Alena, Barbara Horňákové, Tomáš Lukáč a Peter Farkaš.
V máji oslavuje narodeniny spisovateľ a rozhlasový redaktor, rodák z Papína Ján Patarák. Papín je, zdá sa, dedinou majstrov pera. Patarák ju ako prvý dostal do umeleckej prózy, Michal Chuda do poézie. U „prisťahovalca“ Milana Zelinku prebudila túžbu písať a Václav Pankovčín ju preslávil ako exotický Rantaprapán a Marakéš. Patarák strávil celý život na východnom Slovensku a Papín si programovo zvolil za hlavnú tému svojej literárnej tvorby:
„Každý spisovateľ si hľadá dedinu, osadu alebo mesto, ktoré by sa stalo východiskom toho, čo píše. Učil som sa literatúre od veľkých Rusov a Američanov. Spisovatelia ako Faulkner či Turgenev mali tiež svoje dediny. Mne zakázali cesty do sveta, tak som písal o svojej dedine. Spisovateľ má písať o prostredí, ktoré naozaj dobre pozná. Pre mňa je ním Papín.“
Patarák pôsobil ako rozhlasový redaktor, televízny dramaturg, krajový redaktor denníka Smena, učiteľ na Strednom odbornom učilišti dopravnom, vedúci redaktor Československej televízie v Košiciach a napokon ako šéfredaktor Slovenského rozhlasu v Prešove.
Rukopisy jeho prvých dvoch poviedkových kníh Balada o Tiralovom kopci a Lúka 30 x 40 nemohli pre jeho postoje k udalostiam v roku 1968 vyjsť, a tak knižne debutoval až v roku 1987 zbierkou poviedok Hudobná obeta. Dramatizáciu jeho poviedky Kabinet snov (2011) pre rozhlas upravila Júlia Pavlová, v réžii Martina Hvišča účinkovali František Kovár, Peter Trník, Júlia Horváthová a Bibiana Ondrejková.