Anton Habovštiak. Pohádka.
Vypráví Július Pántik.
Vydal Opus Bratislava v roce 1973 (1 SP, 2 x 7 min.).
Anton Habovštiak. Pohádka.
Vypráví Július Pántik.
Vydal Opus Bratislava v roce 1973 (1 SP, 2 x 7 min.).
Stanislav Motl. Dávné příběhy a nová svědectví Stanislava Motla.
Účinkuje Stanislav Motl.
Připravil Český rozhlas v roce 2013 (30 min.). Premiéra 24. 3. 2013 v cyklu Stopy, fakta, tajemství … (ČRo 2 Praha, 10:30-11:00 h.). Repríza 14. 10. 2024 (ČRo 2 Praha, 18:04 h.).
Lit.: Motl, Stanislav: Byl B. Traven Čech? In web ČRo 25. 3. 2013 (anotace). – Cit.: Nejzáhadnější spisovatel tohoto století. Autor Lodi mrtvých, Vzpoury pověšenců či Pokladu na Sierra Madre. Kdo vlastně byl a odkud přišel? Dnes se všeobecně říká, že pocházel z Německa. Jsou však lidé, kteří zcela vážně hovoří o jeho českém původu.
Můžeme tajemného spisovatele – dobrodruha ztotožnit s českým anarchistou, dekadentním esejistou a obratným mystifikátorem, který svého času tolik provokoval úctyhodné lounské občany? Podepisoval se kdysi světoznámý Bruno Traven jako Arthur Breiský?
Ján Uličiansky. Původní pohádková hra. Dramaturgie Emília Drugová. Scénická hudba Milan Dubovský. Zvuk Ĺuboš Klásek. Technická realizace Dana Reková a Jozef Bezák. Režie Vladimír Rusko.
Účinkují Karol Machata, Anna Bučinská, Nataša Gräfingerová, Július Pántik, Ĺubomír Roman, Jozef Benedik, Dušan Tarageľ, Anton Mrvečka, Dušan Blaškovič, Gustáv Valach, František Dibarbora, Ondrej Jariabek a další.
Připravil Československý rozhlas v roce 1977 (47 min.). Repríza 1. 2. 2016 (Rádio Pyramída – Klasika) .
Pozn.: Rozprávková hra získala v roku 1977 hlavnú cenu na 5. festivale pôvodnej slovenskej rozhlasovej hry v kategórii hier pre deti a mládež.
Helena Križanová-Brindzová. Ruská lidová pohádka. Scénická hudba Tibor Andrašovan. Dramaturgie Emília Drugová. Zvuk Alojz Janeček a Helena Lovásová. Režie Jozef Dánai.
Osoby a obsadenie: car (Ivan Krivosudský), carevna (Eva Kristínová), carevič (Slavo Drozd), zlatník (Alojz Kramár), řezbář (Eduard Bindas), sluha (Ján Géc), princezna (Eva Kvietiková), druhý car (Andrej Nemčok), soudce (Rudolf Velický), pěstounka (Mária Hájková) a stařenka (Beta Poničanová).
Československý rozhlas Bratislava v roce 1965. Repríza 17. 3. 2020 (SRo Rádio Junior, 13:00 h.; 37 min.).
Pozn.: Ruská ľudová rozprávka. Všetko sa začalo tým, že si sám veľký ruský cár náhodou vypočul škriepku svojich dvoch majstrov – zlatníka a rezbára. Handrkovali sa, ktorý z nich je väčší majster a šikovnejší umelec. A tak im zadal úlohu – zmajstrovať do týždňa niečo naozaj výnimočné. Podarilo sa. O týždeň už cára a cáricu ohurovala pohyblivá zlatá kačička a lietajúci Drevený orol. Ten najviac očaril mladého cároviča, ktorý naň ihneď vysadol a odletel do neznáma. Cár s cárovnou syna hneď oplakali a rezbára uväznili. Netušili, aké dobrodružstvo so šťastným koncom naňho čaká… (anotace)
Peter Gajdošík. P0hádkový seriál. Dramaturgie Štefan Timko. Zvuk Ĺubica Olšovská. Režie Viktor Lukáč.
Vypráví Marián Geišberg.
Připravil Slovenský rozhlas Bratislava v roce 2010 (10 x 15 min.). Repríza 3. 8. – 16. 10. 2023 (SRo Rádio Junior).
Obsah: 1. Bábätko na siedmom poschodí, 2. Mravce na siedmom poschodí, 3. Pes na siedmom poschodí, 4. Mačka na siedmom poschodí, 5. Slimáky na siedmom poschodí, 6. Opica na siedmom poschodí, 7. Korytnačka na siedmom poschodí, 8. Prasiatko na siedmom poschodí, 9. Papagáj na siedmom poschodí, 10. Ryby na siedmom poschodí.
Pozn.: Ak ste ešte nepočuli o zverinci Dominiky zo siedmeho poschodia, je čas sa zoznámiť s tými najzábavnejšími zvermi. Celé sa to začalo, keď sa s Dominikou začali kamarátiť mravce. Potom sused Zliepaný dostal alergiu na zamačiatkovaný byt, dedko naordinoval Dominike mliečnu diétu priamo od kravy Maliny, tatino zriadil v pohári od uhoriek slimačí hotel, po kuchyni lietala pečená hus, prasiatko Lola prišlo na nečakanú návštevu do vane susedy Gustušnej. A ako sa to všetko skončilo? Tatino sa zaprisahal, že najbližších desať rokov nebude rodinka chovať nijaké zvieratko. A ako správny chlap slovo aj dodržal, pretože rodinku čakali oveľa príjemnejšie starosti. (anotace)
Ondrej Sliacky. Slovenské lidové pohádky. Dramaturgie Beata Panáková. Zvuková spolupráce Milan Greguš. Režie Viera Weidlerová.
Vypráví Dušan Jamrich.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2001 (5 x 10 min.).
Pohádky: 1. Sirôtky, 2. Čapica svätého Petra, 3. Misa koláčov, bobuľka hrozna a Kristus Pán, 4. Či jesto pravda na svete, 5. Nebeská sláva.
Michal Mašek. Životní příběh zuřivého reportéra E. E. Kische. Režie Petr Horák.
Účinkují Michal Mašek a Petr Horák.
Připravil Český rozhlas Plzeň v roce 2013 (5 x 12 min.). Premiéra ve dnech 25.-29. 3. 2013 na regionálních stanicích ČRo v cyklu „Životopisy – příběhy slavných i neslavných“. Repríza 2. – 6. 3. 2015 (ČRo 2 Praha, 9:30 h.) v cyklu Příběhy slavných.
Pozn.: Od 25. do 29. března 2013 se v cyklu pořadů Životopisy představí pražský německy píšící reportér a spisovatel židovského původu, byl pražský německy píšící reportér a spisovatel židovského původu, žurnalista Egon Ervín Kisch. Hledal cestu z ghetta jazyka, národnosti i ideologie. Při lovu informací a zážitků neváhal použít třeba převlek – například, ač rodem Žid, v muslimském tradičním oděvu podnikl pouť do Mekky. Není divu, že si vysloužil přezdívku „der rasende Reporter“ – u nás překládáno jako „zuřivý“ reportér. Egon Erwin Kisch se narodil 29. dubna 1885 v Praze a zemřel před 65 lety 31. března 1948 v Praze ve věku 62 let. (anotace ČRo)
Pozn. 2: Egon Erwin Kisch, přezdívaný také jako zuřivý reportér, byl pražský německy píšící novinář a spisovatel židovského původu. Pseudonym Erwin poprvé použil na střední škole, kdy oficiálně nesměl publikovat, a svou přezdívku si údajně vysloužil proto, že tvořit reportáž pro něj vždy znamenalo být u toho, vše vyzkoušet a vyprávět jen o tom, co jsem sám viděl a zažil, ale přitom zůstat nestranný. „Reportér nemá tendence, nemá co ospravedlňovat a nemá stanoviska,“ to bylo jeho krédo. Nebál se riskovat, a tak třeba v muslimském převleku podnikl pouť do Mekky. Po celý svůj život se Egon Erwin Kisch snažil se překonávat jazykové, národnostní i ideologické bariéry. (anotace)
Lit.: anonym: Příběhy slavných: Egon Erwin Kisch. In web ČRo 2 Praha, březen 2015 (článek + nahrávky k poslechu). – Cit.: Egon Erwin Kisch. Napsal množství fejetonů, reportáží, povídek, divadelních her nebo třeba románů. Dnes o něm mluvíme jako o zakladateli moderní literární reportáže 20. století jako samostatného literárního žánruFoto: Sam Hood, Public domain
První investigativní novinář na světě. Začínal už na počátku minulého století. Dnes ho v encyklopediích najdete mezi zakladateli moderní literární reportáže.
Kolegové ho často označovali za zuřivého reportéra. E. E. Kisch byl pražský, německy píšící novinář a spisovatel židovského původu.
Zakladatel samostatného literárního žánru
Napsal množství fejetonů, reportáží, povídek, divadelních her nebo třeba románů. Dnes o něm mluvíme jako o zakladateli moderní literární reportáže 20. století, a to jako samostatného literárního žánru. Vyznačuje se estetikou a logickou fantazií.
Jak vznikl Egon Erwin?
Pseudonym Erwin poprvé použil na střední škole, kdy oficiálně nesměl publikovat. Narodil se tedy jako Egon Kisch. Svou přezdívku si údajně vysloužil proto, že tvořit reportáž pro něj vždy znamenalo být u toho. Vše chtěl sám vyzkoušet a vyprávět jen to, co viděl na vlastní oči nebo zažil na vlastní kůži. A přitom vždy zůstal nestranný.
Obavy? Ty nikdy neměl
Reportér nemá tendence, nemá co ospravedlňovat a nemá stanoviska! To bylo jeho krédo. Nebál se riskovat. A tak třeba v muslimském převleku podnikl pouť do Mekky.
Bariéry je třeba překonávat
Po celý svůj život se snažil překonávat jazykové, národnostní i ideologické bariéry. Ty pro něj vlastně neexistovaly. Jako mladý, začínající novinář se setkával s vyhrocenými pohledy okolí na židovskou kulturu a její tradice. Sám se ale tehdy zajímal hlavně o konkrétní židovské reálie města, ve kterém žil.
Prager Tagblatt nebo Lidové noviny
Před 1. světovou válkou přispíval do pražských listů Prager Tagblatt a Bohemie. Do března 1919 psal pro noviny Rudých gard. Z Berlína, kam se přestěhoval, pak například do Lidových novin.
Po uchopení moci nacisty byl v roce 1933 zatčen jako jeden z prvních. Velmi brzy byl ale na svobodě. Intervenovaly za něj tehdejší československé úřady. Už v červnu 1919 se totiž stal členem Komunistické strany Rakouska.
Světoběžník každým coulem
Střídal pak život v Praze s Paříží. V prosinci 1939 odešel do USA a pak do Mexika. Do Prahy se vrátil až v březnu 1946. To už byl ale těžce nemocný. Plánovanou knihu o poválečném Československu nedopsal.
Ivan Habaj. Dvě povídky. Redakce Jozef Čertík. Zvuk Mária Vrancová a Táňa Horváthová. Hudební dramaturgie Dana Reková. Režie Táňa Tadlánková.
Účinkuje Ján Valentík.
Vyrobil Slovenský rozhlas v roce 2002 (28 min.).
Milan Gonda. Apokryfy a podobenství ze stejnojmenné knihy. Redakce Jozef Čertík. Hudbu vybral Miroslav Nemec. Režie Martin Bendík.
Čte Ján Gallovič.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2003 (28 min.).
Milan Gonda. Povídka. Redakce Jozef Čertík. Hudební dramaturgie Eleonóra Vančíková-Kapasná. Zvuk Tatiana Horváthová. Režie Martin Bendík.
Účinkuje František Kovár.
Připravil Slovenský rozhlas v roku 2004 (27 min.).
Powered by WordPress