Ján Bodenek. Hra pro mládež. Dramatizace Ondrej Sliacky. Dramaturgie Emil Fillo. Hudební dramaturgie Miroslav Nemec. Zvuk Zuzana Kubíková a Jozef Bezák. Režie Peter Jezný.
Účinkují Pavol Lazar, Emília Došeková, Vlado Kostovič, Peter Mišík, Igor Kováč, Emília Vášáryová, Peter Sklár, Hana Kostolanská, Darina Vašíčková, Vladimír Minarovič, Erika Bauerová, Soňa Ulická, Ján Valentík, Gustáv Legéň, Martin Dančovský a Jela Lukešová.
Připravil Československý rozhlas v roce 1980 (54 min.).
Pozn.: Do literatúry sa Ján Bodenek uviedol prózou Ivkova biela mať (1938), v ktorej prostredníctvom „zrážky skutočnosti a alúzie“ (O. Čepan) vyjadril tragiku dobového proletárskeho detstva. Novelou Ivkova biela mať znásobil ten typ medzivojnovej prózy pre deti, ktorý uvádzal čitateľa do konfliktnej sociálnej reality. Rodina Ivka Hancíka je jednotkou, ktorej vzťahy podmieňuje biologizmus života. V štúdii Od pravdy javu k pravde idey Milan Jurčo za východiskový motív tohto biologizmu považuje odcudzenú prácu. V podmienkach odcudzenosti členovia Ivkovej rodiny nedokážu vzájomne komunikovať. Ich sily sa vyčerpávajú zápasom o každodenné prežitie. Vo vzťahu k svojmu najmladšiemu členovi sa správajú ľahostajne až brutálne, čo v ňom vyvoláva pocity krivdy, nespravodlivosti. V dome svojej učiteľky sa Ivko stretáva s tým, po čom v robotníckej kolónii len intuitívne túžil. Priľnutím k učiteľke vrcholí jeho kompenzačná túžba. Ďalej už nasleduje jej rozklad a súčasne sa začína proces identifikácie s matkou a rodinným prostredím. Na majeri pod vplyvom neľudskej, ubíjajúcej lopoty Ivko objavuje vo svojej ťažkou prácou zničenej matke ľudskú bytosť, milujúcu neokázalou láskou robotných ľudí.