Josef Štefan Kubín. Pohádka. Rozhlasová úprava Jarmila Tomková-Čadová. Režie Jaroslav Budil.
Osoby a obsazení: vypravěčka (Nina Bártů), Krejčí Drobínek (Vladimír Huber), Král (Štěpán Zemánek), kočí Franc (Zdeněk Rýdl), Madlena (Zdeňka Rubíková), Háta (Olga Vacková), první obr (František Nechyba), druhý obr (Ada Šmíd), třetí obr (Emanuel Ulrich), vesnický lid.
Natočeno 1947. Premiéra (?) 21.8.1947 (Plzeň, 17:15-17:45 h.).
Anna Hostomská. Pásmo ze skladeb slavných skladatelů a básníků. Hraje orchestr FOK, řídí František Dyk. Zpívají Karel Kalaš, Karal Hruška (členové opery ND). Na cembalo hraje dr. Oldřich Letfus. Režie Jiří Vasmut.
Osoby a obsazení: Bach (Ladislav Kulhánek), Mozart (Oldřich Hoblík), Shakespeare (Oldřich Musil), Moliere (Antonín Zíb), Beethoven (Karel Houska), Catullus (Bohumil Švarc), Rossini (Ludvík Řezníček), Čajkovskij (Ludvík Veselý), Gogol (František Filipovský), Rimskij-Korsakov (Robert Ford), Musorgskij (Václav Piskáček), Smetana (Bedřich Bobek), Neruda (Jan Pivec), Dvořák (Martin Raus), Janáček (Karel Pavlík).
Natočeno 1947. Premiéra (?) 15.8.1947 (Praha I, 17:00-18:00 h.).
Součást série besed http://mluvenypanacek.cz/serialy/6456-mistri-se-louci-1950.html
Jonathan Swift. Dramatizace Miloš Kosina. Hudba Jan Evangelista Zelinka. Režie Bohuš Hradil.
Obsazení nezjištěno.
Natočeno 1947. Premiéra (?) 13. 8. 1947 (Praha II, 19:30-20:00 h.).
Václav Renč. Klavírní improvizace dr. Zdeněk Tomeš. Režie dr. Přemysl Pospíšil.
Osoby a obsazení: Helena (Jarmila Lázničková), Jiří (Vladimír Vozák), Štefka (Marie Stříbrná).
Připravilo Brno v roce 1947. Premiéra (?) 10. 8. 1947 (Brno, 17:00-17:45 h.). Repríza 14. 10. 1947 (Brno, 20:45-21:30 h.).
Markéta Hejkalová. Příběh o hledání soba s ulomeným parůžkem. Vybral a připravil Petr Hanuška. Hudební spolupráce Antonín Schindler. Technická spolupráce Milan Plodek. Režie Tomáš Soldán.
Účinkuje Renáta Klemensová.
Připravil Český rozhlas Olomouc v roce 2012 (30 min.). Premiéra 9. 6. 2012 v cyklu Setkání s literaturou (ČRo Olomouc). Repríza 2. 1. 2015 (ČRo 3 Vltava, 0:35 h.) v cyklu Noční bibliotéka; 21. 12. 2015 (ČRo 3 Vltava, 0:35 h.) v cyklu Noční bibliotéka.
Lit.: Soldán, Tomáš: Markéta Hejkalová: Santa Claus Land. In web ČRo (červen 2012). – Cit.: Nakladatelka a prozaička Markéta Hejkalová je známá organizátorka podzimního havlíčkobrodského knižního veletrhu a doprovodného literárního festivalu.
Kromě toho je zanícenou vyznavačkou finské literatury, kterou ve svých překladech přináší i českým čtenářům. Proto nepřekvapí, že nás děj její povídky nazvané Santa Claus Land zavádí do atmosféry vánočního Finska.
Nejde však o to, abychom poznali zvyky našich severoevropských bratří a sester, ale o cestu hrdinky za láskou. Není totiž nic smutnějšího, než když se člověk v době slavných křesťanských svátků ocitne sám, mimo rodinný kruh či bez blízkého člověka, kterému by mohl věnovat svou lásku.
Jak si s takovou situací poradí naše ženská hrdinka, uslyšíte v sobotním Setkání s literaturou. Účinkuje Renáta Klemensová. Režie Tomáš Soldán.
Liviu Rebreanu. Překlad Marie Kavková. Dramatizace Josef Vinař. Hudba Zdeněk Šikola, řídí autor. Dramaturg Jan Vedral. Režie Lída Engelová.
Osoby a obsazení: Puju Faranga (Ivan Gübel), Polykarp Faranga, jeho otec (Jiří Samek), teta Matylda (Eva Wimmerová), doktor Ursu (René Přibil), profesor Demarat (Jan Gross), Andrea Lehu (Josef Nechutný), policejní prefekt (Miloslav Včala), medik (Martin Velda), ženský hlas (Zorka Kostková), hlas mladé dívky (Ilona Vaňková), druhý medik (Ladislav Beneš).
Nastudovala Plzeň v roce 1985. Premiéra 28. 11. 1985 (Praha, 19:15 – 20:15 h.).
Lit.: dral (= Vedral, Jan): Tanec lásky a smrti. In Rozhlas 48/1985 (18. 11. 1985), s. 4 (článek).
George Farquhar. Hudební dramaturgie Miroslav Nemec. Zvuk Ivan Kulašík. Dramaturgie Vladimír Holan. Režie Vladimír Rusko.
Účinkují Štefan Kvietik, Karol Machata, Zdena Grúberová, Soňa Valentová, František Dibarbora, Viliam Záborský, Ivan Krivosudský, Ĺudovít Ozábal, Gustáv Legéň, Július Paluš, Martin Gregor, Vladimír Minarovič, Hana Meličková, Viera Topinková a další.
Připravil Československý rozhlas v roce 1976 (97 min.). Repríza 29. 4. – 6. 5. 2024 (SRo 8 Rádio Litera).
Lit.: Šenc, Martin: Týždeň Európy a európskych autorov. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 26. 4. 2024 (článek). – Cit.: Tento týždeň sa pri príležitosti 20. výročia vstupu Slovenska do Európskej únie venujeme tvorbe európskych autorov. Prinesieme vám niekoľko textov z cyklu Súčasná európska poviedka, kde si predstavíme spisovateľov z pomerne málo známych literárnych končín. Ponúkneme tiež dlho nevysielanú rozhlasovú adaptáciu divadelnej komédie írskeho dramatika Georga Farquhara Gavalieri, ale tiež napínavú rozhlasovú hrú podľa prózy ruského spisovateľa Alexandra Grina Partia biliardu. Nebude chýbať ani pásmo Martina Kalužáka, ktoré hovorí o histórii vzniku Európskej únie a podrobne mapuje cestu Slovenska do tohto spoločenstva. Nachvíľu sa vrátime aj ku knihe Čo Dante nevidel a ponúkneme vám tri časti čítania na pokračovanie z tohto mrazivého svedectva o osude židov v koncentračnom tábore. Knihu napísal Jozef Lánik, čo je umelecký pesudonym Alfréda Wetzlera. A nebude chýbať premiérová relácia z cyklu V skratke. Autorka Michaela Macejková v nej reflektuje špecifickú oblasť poézie, ktorá sa označuje ako ženská. (…)
Pokračujeme rozhlasovou adaptáciou divadelnej komédie írskeho dramatika Georga Farquhara Gavalieri. Hlavnými postavami sú dvaja mladí muži z Londýna – po tom, čo premrhali väčšinu svojho majetku, odchádzajú na vidiek, aby sa pokúsili uzavrieť finančne výhodné manželstvo. Dohodli sa, že ak sa to jednému z nich podarí, získaný kapitál si rozdelia na polovicu. Aby vyzerali bohatší, ako v skutočnosti sú, v každej fáze ich cesty jeden predstiera, že je sluhom toho druhého. Režíroval Vladimír Rusko. Účinkujú Štefan Kvietik, Karol Machata, Zdena Grúberová, Soňa Valentová, František Dibarbora, Viliam Záborský, Ivan Krivosudský a ďalší. Vyrobil Československý rozhlas v roku 1976. Vysielame v dvoch častiach. (…)
Titus Popovici. Překlad Ĺubica Vychovalová-Žuliová. Dramatizace Štefan Kasarda. Dramaturgie Štefan Timko. Zvuk Peter Krajčovič. Asistentka zvuku Renáta Miškovičová. Produkcie Peter Baran. Výběr hudby, režie Lucia Tarbajovská.
Osoby a obsazení: chlapec (Tomáš Malo), Ipu (Dušan Brandys), Popp (Ivan Krúpa), Poppova žena (Dana Košická), notárova žena Klára (Henrieta Kecerová), doktorova dcéra Adina (Alena Ďuránová), čatár (Peter Sasák), Marku (Igor Makovický), Florea (Marta Vilhanová), notár (Róbert Šudík), Nemec (Peter Himič) a další.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 197? (45 min.)
Pozn.: Titus Popovici bol jedným z najvýznamnejších predstaviteľov rumúnskej literatúry 2. polovice 20. storočia. Medzi jeho najpopulárnejšie diela patrí novela Ipova smrť, ktorá vznikla v roku 1970. Odohráva sa na sklonku 2. sv. vojny a jej hlavnými hrdinami sú osamelý, dospievajúci chlapec a jeho priateľ Ipu, dedinský čudák, ktorý sa živí lovením rýb. Mladý citlivý hrdina sleduje konanie pokryteckej dedinskej spoločnosti, ktorá sa snaží presvedčiť nemajetného Ipa, aby sa obetoval za záchranu ich životov. Na základe jednoduchej zápletky autor analyzuje a zosmiešňuje politické i etické správanie sa jednej vrstvy predvojnovej inteligencie. Novela je originálnym a netradičným úprimným pohľadom na konanie ľudí v krízovej situácii, v ktorej sa obnažia ich charaktery. Aj keď jej dej nás zavedie takmer o 60 rokov späť, jazyk diela je aj dnes svieži, a jeho humanistické posolstvo je stále aktuálne.
Fjodor Michajlovič Dostojevskij. Rozhlasová dramatizace povídky. Překlad Miroslav Hriešik. Rozhlasová úprava Marián Heveši. Redakce Jana Hevešiová. Hudební dramaturgie Roman Žiaran. Zvuk Ĺubica Olšovská. Režie Táňa Tadlánková.
Účinkují Diana Mórová, Tomáš Maštalír, Karol Machata, Alfréd Swan a Ivan Laca.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2004 (55 min.). Repríza 23. 3. 2018 (SRo 8 Rádio Litera).
Pozn.: Protagonistkou príbehu je mladá Katarína. Jej osud je poznačený utrpením a závislosťou na starcovi, ktorý sa jej zmocnil ešte ako dievčaťa. Žije s ním, stará sa o neho až do chvíle, keď jej srdce pocíti lásku k inému mužovi. Práve tu Dostojevskij demonštruje svoje majstrovstvo. Ako spisovateľ dôverne poznajúci ľudskú dušu sugestívne rozpráva o jej zákutiach.
Poviedka je psychologickou sondou do partnerského vzťahu. Ordynov, chudobný vedec stretne pri hľadaní podnájmu krásne dievča spolu s nejakým starcom. Dievča sa volá Katarína a Ordynov sa do nej zamiluje. Ona mu však tvrdí, že je skazená a zapredala svoju dušu…
Ivan Sergejevič Turgeněv. Dramatizace povídky Klára Miličová. Hudební spolupráce Dana Reková. Dramatizace Milan Frolo. Režie Vladimír Rusko ml.
Účinkují Marián Geišberg, Eva Rysová, Maroš Kramár, Michaela Mikulášová-Čobejová, Jela Lukešová, Mária Schlosserová, Vladimír Minarovič.
Připravil Slovenský rozhlas (57 min.).
Pozn.: Pútavé, záhadné, tajomné príbehy Ivana Sergejeviča Turgeneva sú menej známe ako jeho ľúbostné poviedky Poľovníkove zápisky a niektoré z jeho románov, pritom tvoria vlastne kulminačnú etapu jeho novelistiky. Turgenev sa v nich snaží preniknúť do nepreskúmanej oblasti ľudského života a ľudskej psychiky. Znepokojujú ho nevyriešené otázky ako vzťah človeka a prírody, ktorá má nad ním moc, problém osudovosti a smrti, záhady pôvodu a zmyslu bytia, sila lásky, ktorá niekedy pôsobí ako smršť, pokúša sa vysvetliť dosiaľ nevysvetliteľné úkazy ľudskej existencie. Okrem detailnej kresby prostredia buduje svoje poviedky ako psychologické experimenty. Využíva fantastické motívy, sny a snové videnia, realita sa mu prelína s ireálnom. Ožíva v nich romantická scenéria, exotickosť prostredia, niekedy mimo času a priestoru. Turgenev chce vtlačiť príbehu všeobecnú platnosť. Tieto znaky nájdeme aj v poviedke Klára Miličová, na motívy ktorej napísal Milan Frolo dramatizáciu pod názvom Čierne a temné.
Powered by WordPress