Milan Rúfus. Zveršovaná slovenská lidová pohádka. Redakce Viera Janusová. Technická spolupráce Zuzana Kubíková. Režie Oľga Širáková.
Vypráví Karol Machata.
Vyrobil Československý rozhlas v roce 1977 (8 min.).
Pozn.: Varianta názvu Mechúrik Koščúrik na cestách.
Zuzana Homolová. Dramatizované vyprávění podle lidové balady. Kytary Daniel Salontay, mandolína Martin Zajko, perkuse Igor Ajdži Szabó. Hudební spolupráce Lýgia Vojtková. Zvuková spolupráce Dušan Kozák. Dramaturgie Beáta Panáková. Režie Martin Kákoš.
Uvádí Zuzana Homolová. Účinkují Ján Gallovič, Dana Košická a Přemysl Boublík.
Připravil Slovenský rozhlas pro cyklus Keď hudba rozpráva v roce 2005 (13 min.).
Anton Habovštiak. Slovenská lidová pohádka. Redakce Viera Janusová. Technik Jozef Dobák.
Vypráví Gustáv Valach.
Připravil Československý rozhlas Bratislava v roce 1978 (10 min.).
Clemens Brentano. Dramatizace Ĺudovít Petraško. Hudební improvizace Víťazoslav Kubička. Dramaturgie Emília Drugová. Hudební dramaturgie Miroslav Nemec. Technická a zvuková spolupráce Ada Rehorová a Ivan Papan. Režie Olívia Binderová.
Osoby a obsazení: rozprávač (Karol Machata), Myrtolienka (Darina Chmurová), princ Servis (Ĺubo Roman), hrnčiar (Július Pántik), hrnčiarka (Viera Strnisková), radcovia (Eduard Bindas a Gustav Legéň), sestry (Eva Večerová, Kamila Magálová a Táňa Hrivnáková), posol (Jozef Šimonovič) a 1. a 2. hlas (Štefan Mandžar a Viktor Lukáč).
Připravil Československý rozhlas (35 min.).
Oľga Bednárová-Keltošová. Na motivy dánské lidové pohádky. Dramaturgie Emília Drugová. Scénická hudba Igor Bázlik. Zvuk Jozef Bajtek. Hudební spolupráce Katarína Kováčiková. Technická spolupráce Alena Čermáková. Režie Viliam Sýkora.
Osoby a obsazení: Per (Emil Horváth), zlatá hlava (Eva Večerová), otec (František Dibarbora), matka (Mária Prechovská), Ras (Stano Dančiak), Mis (Marián Labuda), lesní škriatkovia (Július Paluš, Ján Valentík a Vladimír Minarovič).
Vyrobil Československý rozhlas Bratislava v roce 1982 (38 min.).
Zdeněk Štěpánek. Režie Olga Valentová.
Účinkuje Zdeněk Štěpánek.
Natočeno 1955 (31 min.).
Lucia Blašková. Na motivy čínských a japonských lidových pohádek. Dramaturgie Lucia Blašková. Hudby Rastislav Dubovský. Zvuková režie Ing. Peter Daniška. Výtvarný návrh Miroslav Regitko, 2009. Režie Oľga Janíková.
Osoby a obsazení: starý otec (František Ková), Li-Chua (Táňa Pauhofová), rozprávkar (Tomáš Maštalír).
Obsah: 1. Rozprávka o prvom rozprávkarovi, 2. Rozprávka o dvoch synoch, 3. Rozprávka o veľkom čínskom múre, 4. Rozprávka o starčekovi o kvitnúcich stromoch.
Pozn.: Rozprávka o prvom rozprávkarovi – Viete deti, kto bol prvý rozprávkar? V ďalekej Číne sa raz ktorémusi kniežaťu narodil slepý syn. Knieža sa veľmi nahneval – slepý predsa nemôže byť vládcom – a dal svojho syna odvliecť do džungle, aby nemal svoje nešťastie dennodenne na očiach. Nazdával sa, že jeho syna roztrhajú divé zvery – to sa však nestalo. Zvieratá sa o malého chlapca postarali, naučili ho svojej reči, a keď trochu podrástol priučili ho i reči ľudí. (more…)
Pavol Dobšinský. Dramatizace Božena Čahojová-Bernátová. Dramaturgie Elena Matulayová. Hudba Rastislav Dubovský. Režie Ĺuba Vančíková
Osoby a obsazení: rozprávač (Miroslav Trnavský), Matej (Marián Geišberg), veštec (Dušan Lenci), kráľ (Kamil Mikulčík), striga (Eva Rysová), najstaršia nevesta (Anna Šulajová), prostredná nevesta (Ĺuba Očková-Konrádová), najmladšia nevesta (Andrea Karnasová), najstarší strigin syn (Ladislav Konrád), najmladší strigin syn (René Jankovič), čarodejník (Ján Mistrík), kňažná (Zuzana Vačková), sluha (Elo Romančík),
Vydal A.L.I. v roce 2002 jako přílohu časopisu Macko Pusík 11/2002 (1 CD). Reedice A.L.I. v edici Z rozprávky do rozprávky č. 38 (1 CD, 57:16 min.).
Obsah: 1. Slncový kôň (43:45) , 2. Černokňažník (14:31).
Pavol Dobšinský. Dramatizace Ĺuba Vančíková. Hudba Rastislav Dubovský. Dramaturgie Elena Matulayová. Zvuková režie Ing. Andrej Sloboda. Výtvarný návrh Miroslav Regitko, 2009. Režie Ĺuba Vančíková.
Osoby a obsadenie: rozprávač (Ivan Romančík), Matej dieťa (Paľko Náther), Matej kráľ (Vladimír Kobielsky), Uliana dieťa (Linda Gallová), Uliana kráľovná (Klaudia Kolembusová), Pavol (Tomáš Maštalír), Juraj (Marko Igonda), otec (Dušan Kaprálik), kráľ (František Kovár), kráľovná (Mária Kráľovičová).
Vydal A.L.I. v edici Zo zbierok Pavla Dobšinského jako přílohu časopisu Macko Pusík 3/2003 Reedice A.L.I. v roce 2009 v edici Z rozprávky do rozprávky č. 42 (1 CD, SPA0042-2).
Obsah: 1. Múdry kráľ Matej (1. Synovská láska, 2. V kráľovskom zverinci, 3. Na kráľovskom dvore, 4. Cez šíre more na Kamenný ostrov, 5. Odplata); 2. Sitno.
Pozn.: Rozprávka o sedliackom synovi Matejovi a kráľovskej dcére Uliane, ktorých lásku nepremohla ani nenávisť bratov, ani zloba kráľa, ba ani nepriazeň osudu. Nádherný príbeh o tom, že nenávisť láskou, nevďak vďačnosťou a zlobu dobrotou sa vždy oplatí splácať.
Alfonz Bednár. Úprava Ján Dohňanský. Zvuk Alojz Janeček, Dušan Čulen. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Režie Viera Weidlerová.
Osoby a obsazení: Majerský (Gustáv Valach), Černek (Elo Romančík), Zita (Eva Kristínová), Baďo (Gejza Slameň), Obman (Viliam Záborský), Kniewald (Ĺudovít Ozábal), Hals (Juraj Paška), Köhl (Juraj Sarvaš), Furková (Beta Poničanová), Hanka (Viera Topinková), Ragala (Alojz Kramár), hlas (Vladimír Minarovič), voják (Juraj Šebok).
Připravil Československý rozhlas 12. 9. 1964. Premiéra 25. 5. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 50 min.). Repríza 14. 11. 2011 (SRo 2 Rádio Regina).
Lit.: Dohňanský, Ján: Kolíska. In Rozhlas a televízia, vyd. 9, roč. 21, str. 7 (článek). – Cit.: Keď vyšla pred rokmi kniha noviel Alfonza Bednára Hodiny a minúty, strhla sa okolo nej prudká diskusia. Ozvali sa hlasy, ktoré ocenili literárnu hodnotu tohto diela, iné zasa s bojovým zápalom dokazovali, že takí ľudia, akí vystupujú v knihe, v Povstaní neboli, že je to bagatelizovanie, ba znevažovanie.
V autorových novelách vystupujú ľudia s charaktermi silnejšími i slabšími, ľudia, ktorí musia obstáť v ťažkých skúškach, či už v samotných bojoch, alebo v časoch, keď už roky bol pokoj a mier.
A autor práve tu neváhal zobraziť ľudí, ktorí podľahli v ťažkých skúškach, hoci už nehrozilo nebezpečenstvo ani im, ani ich rodinám, či iným ľuďom. A možno práve toto bola príčina mnohých nedorozumení okolo tejto knihy i jednotlivých jej noviel. Niektorí jednoducho nepochopili, že ten Černek z novely Kolíska, ktorý sa v Povstaní statočne bil, vydával v nebezpečenstve seba i svoju rodinu, že tento Černek môže v období mieru a pokoja odrazu sklamať a zastávať sa nepravdy. A zastávať sa jej vo veci toho Majerského, ktorý v predvojnových časoch z hľadiska morálky nebol celkom bezúhonný, najmä nie v pomere k terajšej Černekovej žene Zite a v období Povstania bol v Černekových očiach zradcom. Čo to vlastne bolo medzi Černekom a Majerským? Keď povstalecké vojská vystúpili do hôr, Černek a Majerský sa dostali do jedného bunkra. Podrobnosti o sebe z predvojnového života nepoznali. A tak Majerský nevedel, že Černekova žena Zita je tá Zita, ktorú on ako mladé dievča oklamal a nevedel to ani Černek. No keď Majerský pre ťažkú očnú chorobu z hôr zišiel – ako Černek povedal, že zradil – dostal sa do domu Zity Černekovej. A tu sa potom odohrala tragédia, pre ktorú až v povojnových časoch prišlo k rozporu medzi Černekom a jeho ženou Zitou…
Powered by WordPress