Dante Alighieri. Překlad Viliam Turčányi a Jozef Felix. Připravila Jana Hevešiová.
Nastudovalo Literárno dramatické centrum Slovenského rozhlasu v roce 2007. Premiéra 27. 1. 2011 (Rádio Regina).
Lit.: Kekeliaková, Monika: Legendárny doktor Faust. In web Radio Litera, duben 2015 (článek). – Cit.: Príbeh o Faustovi patrí k jednému z najstarších európskych mýtov a dnes je aktuálnejší ako kedykoľvek v minulosti. Rádio Litera vás preto pozýva, aby ste sa spolu s nami prešli všetkými zásadnejšími priestormi tohto mýtu, či už je to scéna kontaktu človeka so zlom alebo zapredávanie duše kvôli moci a úspechu.
Ak ste doteraz vnímali faustovské témy v diele Majster a Margaréta skôr povrchne, faustovský týždeň na Rádiu Litera vám pri pozornom počúvaní viacerých adaptácií príbehov o doktorovi Faustovi otvorí nové súvislostí. U Bulgakova sa stretnete s postavou Majstra, Margaréty či diabla a s celým radom motívov, ktoré majú svoj prameň práve v Goetheho Faustovi. Skúste objavovať tieto zhody práve s nami, a to už od pondelka v cykle Čítanie na pokračovanie, kde si vypočujete v piatich častiach úryvky z románu Michaila Bulgakova Majster a Margaréta, ktorý sa radí medzi to najlepšie v svetovej literatúre a originálne pracuje aj s faustovskými motívmi.
Samotné meno Faust má svoj prameň už v 4. storočí vo Vyznaniach sv. Augustína, kde sa spomína biskup Faustus, ktorý prišiel do Kartága a išiel o ňom chýr ako o mužovi zbehlom vo vedách. V 6. storočí je zasa známa grécky napísaná legenda o Teofilovi z Adany, ktorá bola predchodkyňou povesti o Faustovi. V nej biskup Teofil upíše svoju dušu diablovi, ale Panna Mária ho z toho sľubu vyslobodí. Hlavnou kolískou novodobej faustovskej povesti, z ktorej neskôr vyšiel Goethe či Marlow, ale aj Puškin, Brecht, Mann či Bulgakov (a ďalší spisovatelia), je Nemecko, kde v rokoch 1480 – 1541 skutočne žil doktor Faust. Po jeho smrti sa šírili o jeho živote medzi ľuďmi mnohé historky, ktoré nakoniec vyšli aj tlačou v podobe ľudovej knihy o Faustovi, a to v roku 1587 vo Frankfurte nad Mohanom. Faust je tu prototypom pôžitkárskeho človeka, charakterizuje ho túžba po rýchlom a absolútnom poznaní, sláve a bohatstve; preto zapredáva svoju nesmrteľnú dušu diablovi. Jeho zmyslom existencie je užívať si život a žiť ho naplno.
Keďže stvárnením tejto témy na vysokej umeleckej úrovni sa preslávil azda najviac a medzi prvými práve nemecký básnik Johann Wolfgang Goethe, ktorý pôvodný ľudový príbeh obohatil originálne aj novou postavou mladej devy Grétky, do vysielania sme pre vás vybrali práve tie dve rozhlasové spracovania, ktoré sú adaptáciou Goetheho literárnej predlohy. Od pondelka sa bude vysielať štvordielny seriál pod názvom Faust, ktorý podľa románu Johanna Wolfganga Goetheho pre rozhlas upravil a režíroval Viktor Lukáč. Vzácne sú tu aj vstupy Jána Boora, ktorý erudovane vovádza do faustovskej témy a presvetľuje tak nejasné. V dramatizácii účinkujú Karol Machata, Martin Gregor, Leopold Haverl, Slávo Záhradník, Ján Venéni, Vladimír Minarovič, Erika Bauerová, Hana Kostolanská, Darina Vašíčková, Peter Jerguš, Július Paluš, Ján Valentík, Ján Boor, Darina Vašíčková a slovenskí madrigalisti. Vyrobil rozhlas v roku 1976. Od štvrtka bude zasa vo vysielaní rozhlasová hra Jany Hevešiovej pod názvom Doktor Faust. V réžii Jara Riháka účinkujú Marek Majeský, Ján Kroner, Jozef Vajda, Leopold Haverl, Ivan Laca, Vladimír Minarovič, Ján Valentík, Peter Sklár, Helena Geregevá, Alfréd Swan a Jozef Šimonovič. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2003.
O Johannovi Wolfgangovi Goethem si môžete vypočuť od utorka krátky medailón v relácii Autor na dnes, ktorý pripravila Mária Michalková. Číta Alfréd Swan.
Na Slovensko sa ľudová knižka o Faustovi dostala na rozdiel od iných krajín dosť neskoro, vyšla až v roku 1881 (Doktor Ján Faust, světoznámý čarodějník; Skalica). Štúrovci faustovskú tému zasa poznali priamo z Goetheho Fausta a jeho nemeckých vydaní, z nemeckých ľudových knižiek o Faustovi či nemecky hraných predstavení na slovenskom území. Prvé slovenské preklady Fausta máme od Vladimíra Hurbana Svetozárova, Martina Braxatorisa Sládkovičova a Pavla Országha Hviezdoslava. Osobitne pozoruhodný je preklad oboch dielov Fausta (1966 a 1968) od M. M. Dedinského, ale aj Prafaust v preklade Milana Richtera. O voľné prerozprávanie faustovskej povesti sa zaslúžil Peter Zajac, o dramatické spracovania adaptované na súčasnosť zasa Ján Boor či Ján Števček (viac pozri v doslove Zuzany Hurtajovej v knihe Doktor Faust. Svetoznámy čarodejník, 1985). Originálne spracovanú faustovskú ságu však máme aj v rámci Slovenského rozhlasu, vďaka čomu sa môžete tešiť aj na ďalšie časti faustovských týždňov na Rádiu Litera. V tomto prvom diele sme siahli k prvopočiatkom literárnej inšpirácie faustovskou ságou, a to k slovenských spisovateľov 19. storočia, konkrétne sme pre vás vybrali Faustiádiu Jonáša Záborského a Dúvernú zmluvu medzi mníchom a diablom od Juraja Fándlyho. V Záborského satirickej poviedke prichádza doktor Faust do slovenského zadubeného Kocúrkova. Môžete si ju vypočuť od štvrtka v čítaní Mariána Grebáča. Motivický prvok zhody s faustovskou ságou nachádzame aj u Fándlyho. Je to motív diabolskej zmluvy človeka s diablom. Od stredy je tu pre vás rozhlasová hra na motívy Fándlyho diela pod názvom Rozhovor mnícha s diablom. V réžii Igora Hrabinského účinkujú Dušan Jamrich, Emil Horváth, Ján Mistrík, Peter Sklár, Peter Bzdúch, Jozef Šimonovič, Ivan Laca, Mária Dacejová a Vladimír Minarovič. Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2002.
Kľúčovým v tomto týždni je aj výborný faustovský fíčer Andreja Turčana pod názvom Aféra Faust čiže Cena za úspech. Určite si ho vypočujte. Vo vysielaní bude od piatku. V réžii Jána Medveďa v ňom účinkujú Ján Kožuch, Lucia Jašková, Michal Ďuriš, Juraj Smutný a Egon Tomajko. Fíčer vás upúta od samého začiatku, a to položenou otázkou: „Čo by sme boli ochotní zaplatiť za úspech“. Je to faustovská otázka, ktorá ako prezradí fíčer, je ešte aktuálnejšia ako v minulosti, lebo „možnosti toho, čo môže súčasníkovi ponúknuť úspech, sú ďaleko pestrejšie a širšie ako kedysi. Aj človek je akoby viac náchylný zaplatiť za čiastkový úspech, dočasný cieľ, výhodu, pôžitok, hocičo, a nemyslí na spásu vlastnej duše. Slovo zapredať sa, spojenie prevrátiť kabát, sa používa častejšie ako kedysi“.
Do pozornosti vám dávame od stredy pásmo Jany Hevešiovej o Danteho Pekle (Dante Alighieri: Peklo), v ktorom v réžii Petra Palika účinkujú Štefan Bučko, Jozef Šimonovič, Miroslava Vallová, Jana Hevešiová. Pásmo Zuzany Belkovej bude vo vysielaní od stredy. Je venované poézii Evy Lukáčovej a jej Diabloni (Diabloň Evy Lukáčovej). Faustovské paralely nebezpečného zbratania sa so zlom ponúka esej Medzi človekom a diablom, ktorá pôjde od pondelka a je z knihy Brázda za loďou od švédskeho prozaika Pera Wästberga. Ponúkame vám z nej tému totality, nacizmu a potláčania ľudskosti. Poviedka Ballu pod názvom Diabol prichádza cez obrazovku vás postaví pred motív ničoty a záhadu, ktorou je pekná upratovačka v reklamnej firme. V réžii Laca Keratu číta Martin Kaprálik.
Veríme, že legendárny príbeh doktora Fausta vás dokáže nielen pobaviť, ale aj podnietiť k zamysleniu nad faustovskými paralelami v našej súčasnosti. Príjemné počúvanie!