Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

7. 10. 2021

Vojakova snúbenica (Vojákova snoubenka, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:10

Edoardo Anton. Původní rozhlasová hra. Překlad Blahoslav Hečko. Scénická hudba Milan Dubovský. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Reháková, Michal Domonkoš. Režie Mikuláš Bugár.

Osoby a obsazení: Anita (Eva Krížiková), Salvator (Anton Mrvečka), paní Lorenzina (Mária Hájková), teta Riccarda (Viera Bálinthová), Carletto (Vlado Minarovič), otec (Juraj Paška), matka (Elena Latečková), chlapec (Dušan Krivosudský), kněz (Štefan Dobrovodský), Palmina (Eva Kvietiková).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1965. Československá premiéra 29. 5. 1965 (Československo II., 21:00 h.; 65 min). Slovenská premiéra 1. 7. 1965 (Bratislava, 20:00 h.).

Pozn.:  Príbeh lásky Salvatora a Anity. Salvator sa tri týždne pred svadbou utopí, no ako duch naďalej Anitu navštevuje. Anita túži po živom mužovi, chce sa vydať za Carletta. V poslednej chvíli však zuteká spred oltára, mení svoj spôsob života, ostáva verná svojmu Salvatorovi až do 5O-tich rokov, kedy umiera, stále ako vojakova snúbenica.

Lit.: Vdovják, Ján: Vojakova snúbenica. In Rozhlas a televízia, vyd. 22, ročník 21, str. 13 (článek). – Cit.: Rozhlasová hra Vojakova snúbenica je dielo popredného talianskeho rozhlasového dramatika Edoarda Antona, odmenená v roku 1962 v medzinárodnej súťaži talianskeho rozhlasu a televízie Cenou Prix d“Italia. (more…)

Básnik (Básník, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:50

Karel Čapek. Rozhlasová dramatizace povídky. Dramaturgie Michal Príbus. Dramatizace Emil Kočiš. Překlad Gabriel Rapoš. Zvuk Július Lavo, Jozef Bezák. Režie Olívia Binderová.

Osoby a obsazení: Jaroslav Nerád (Karol Machata), koncipient dr. Mejzlík (Viliam Záborský), policajt (Jozef Kroner), student (Oldo Hlaváček), dívka (Erika Bauerová), šofér (Pavol Feigler).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1965. Premiéra 22. 5. 1965 (Bratislava, 20:30 h.; 21 min).

Malachitová skrinka (Malachitová skříňka, 1957)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:49

Pavel Petrovič Bažov. Rozprávková hra. Úprava Helena Križanová. Odpovědný redaktor Emília Drugová. Zvuk Ervín Eisler. Technici Ján Backstuber, Šebová. Režie Mikuláš Bugár.

Osoby a obsazení: vypravěč (Karol L. Zachar), horník Stepan (Karol Machata), paní Měděné hory (Magda Lokvencová). Dále účinkují Jozef Čierny, Ondrej Košúth a Hana Kováčiková.

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 18. – 22. 12. 1957 (71 min.). Obnovená premiéra říjen 2022 (SRo Rádio Junior).

Lit.: Vlasková, Rozália – Dianišková, Veronika: Týždeň tých, ktorí ukazujú čas a spomienka na Tomáša Hurtešáka. Téma týždňa. In web SRo Rádio Junior, 28. 9. 2022 (článek). – Cit.: (…)  Týždeň tých, ktorí ukazujú čas. Pred pár dňami nám pominuteľnosť pripomenul náš verný a nesmierne aktívny poslucháč Tomáš Hurtešák. Odmalička miloval rozhlas a najmä rozhlasové hry. Určite ich počul minimálne toľko ako ľudia, ktorí v rozhlase pracujú a rozhlasové diela počúvajú z povolania. Tomáš poznal aj príbehy, ktoré sa v rozhlase nevysielali desiatky rokov. Tvoril si doma vlastnú databázu údajov z rozhlasových hier a vo voľnom čase navštevoval rozhlasovú bádateľňu, kde zbieral informácie a počúval naše poklady. Tohto zanieteného mladého chalana premohla choroba, v úplnom rozpore s tým, ako sa zvyknú končiť naše príbehy. Tento týždeň teda venujeme Tomášovi a vypočujeme si v ňom aj príbehy, ktoré mal rád a ktoré by rád videl a počul v našom programe. Jedným z nich je uralská rozprávka zo zbierky Pavla Petroviča Bažova Malachitová skrinka. Na počesť Tomáša si ju na Juniore vypočujeme po prvý raz. Rozhlasoví kolegovia ju nahrali už v roku 1957, takže patrí k tým najstarším, ktoré u nás môžete počuť. Zaznie z nej známy hlas rozprávača Karola L. Zachara, aj mladý hlas Karola Machatu, ktorý si zahral baníka Stepana. Stepan sa stretne s Pani medenej hory (Emília Lokvencová). Hoci jej zvláštnej požiadavke odvážne vyhovie a dostane bohatú odmenu, toto stretnutie neprinesie šťastie ani jemu, ani jeho rodine. Rozprávku odvysielame v dvoch častiach nasledujúcich za sebou. Príbeh pre rozhlas upravila Helena Križanová a scénickú hudbu zložil Jozef Malovec. (…)

6. 10. 2021

Zvony zvonia na deň (Zvony zvoní na den, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 20:17

Vladimír Mináč. Rozhlasová dramatizace románu. Dramaturgie Ján Dohňanský. Úprava Ján Skalka. Zvuk Ada Rehorová. Režie Anton Glézl.

Osoby a obsazení: komentátor (Imrich Jenča), Labuda, bývalý kapitán (Viliam Záborský), Helenka, jeho příbuzná (Mária Úradníčková), Koza, bývalý četař (Vladimír Durdík st.), Marek Uhrín, redaktor Pravdy (Karol Machata), Olina, jeho žena (Hana Kováčiková), Ferkodič, architekt (Jozef Šándor), Augustín Šerner (Marián Gallo), Mačuga, sekretář předsedy (Ĺudovít Ozábal), Janko Krap, okresní tajemník KSS (Július Vašek), Ema, jeho žena (Eva Krížiková), Čačko, dělník (Július Pántik), Čačkova, jeho žena (Oľga Borodáčová), Bende, ředitel tiskárny (Martin Gregor), Baník (Ondrej Košút), šéfredaktor (Ján Klimo), Ulrich (Michal Belák), Verný (Ján Jamnický), předseda DS (František Zvarík), Nanci Merlanová (Zuzana Šimečková), Kolenatý, bývalý člen POHG (Štefan Dobrovodský), Vendelín Brada, jeho druh (Andrej Nemčok), Krempašský, majitel mlékárny (Anton Glézl), Dr. Medzihradský, okresní soudce (Rudolf Velický), inspektor VB (Ján Rybárik), ředitel věznice (Jozef Cút), zapisovatelka (Eva Kvietiková), metér (Vladimír Kostovič), Paulinda (Eduard Bindas), obchodník se dřevem (Míla Beran), mocný muž (Dušan Blaškovič), lékař (Vladimír Minarovič), Ďusi, číšník (Jozef Šimonovič st.), otec (Ján Kramár), matka (Júlia Čunderlíková), Tono (Peter Topoľský), příslušník VB (Juraj Šebok), Počina (Ferdinand Lehotský), kuchař (Jozef Skovay).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 5. 5. 1965. Československá premiéra 6. 5. 1965 (Československo I, 10:05 h.). Slovenská premiéra 9. 5. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 111 min).

Alternativní překlad názvu: Zvony zvoní ke dni

Lit.: Dohňanský, Ján: Zvony zvonia na deň. In (Rozhlas a televízia, vyd. 19, roč. 21 (článek). – Cit.: Dramatizácia románu Vladimíra Mináča Zvony zvonia na deň je tretia časť jeho románovej trilógie (prvá časť Dlhý čas čakania, druhá časť Živí a mŕtvi).

Autor tu opisuje obdobie zvlášť významné, najmä preto, že ho doteraz ešte nikto tak literárne nespracoval: to je obdobie od oslobodenia v roku 1945, až po víťazstvo robotníckej triedy – február 1948. Tak ako v dvoch predchádzajúcich častiach, i v tejto tretej ide predovšetkým o ľudí – o ich konanie, myslenie, cítenie, ich komplexný vnútorný svet. Tu nachádzajú postavy známe z celého diela (Marek Uhrin, jeho žena Olina, kapitán Labuda, Janko Krap, jeho žena Ema, Augustin Šerner, architekt Ferkodič, komisár Bende, gardisti Brada, Kolenatý, Ulrich a iní) svoj životný cieľ, svoj zánik alebo aj stroskotanie.

 

Daždivé dni (Deštivé dny, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 20:13

Bernhard Seeger. Původní rozhlasová hra. Překlad Maša Haľamová. Scénická hudba Jaromír Dlouhý. Odpovědný redaktor Michal Príbus. Zvuk Ervín Eisler, Eva Kučerová. Režie Olívia Binderová.

Osoby a obsazení: Dieter Sanftberger (Karol Machata), Angela Knaustová (Viera Strnisková), Knaust, Angelin otec (Alojz Kramár), hrobař (Jozef Kroner), Fred (Michal Dočolomanský), Moni (Eva Kvietiková), květinářka (Oľga Adamčíková), hlas faráře (Jozef Šándor), Polter (Juraj Šebok), hlas průvodčího městské dráhy (Vladimír Minarovič), studentka (Mária Úradníčková), vypravěč (Imrich Jenča).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 27. 4. 1965. Premiéra 29. 4. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 52 min).

Lit.: Príbus, Michal: Daždivé dni. In Rozhlas a televízia, vyd. 18, roč. 21, str. 7 (článek). – Cit.: Autor sa v hre zaoberá etickými problémami mladej generácie, ktorá už žije za nových podmienok. Nie je vystavená nedostatku, prakticky dostáva všetky základné životné potreby bez vynaloženia akejkoľvek námahy. A prijíma ich od spoločnosti ako samozrejmosť. Na druhej strane je tu zodpovednosť mladých ľudí za vlastné činy a za následky, ktoré svojím konaním zapríčinia. Veď chodiť s dievčaťom, žiť s ním a tešiť sa s ním, kým nepríde nejaká iná – to nie je zriedkavosť. Ale či je správne zanechať prvú i s dieťaťom jej osudu? Ona je moderné dievča, nech sa postará sama o seba. Čo na tom, že musí prerušiť štúdium a vrátiť sa k nemoderným rodičom? A nie je vôbec moderné cítiť sa za niečo také zodpovedným.

Naozaj je to tak? Je to dobrá cesta, ktorou sa dnes veľa mladých ľudí uberá? A nielen mladých. Nadhodený problém je vecou celej súčasnej spoločnosti bez ohľadu na vek jednotlivcov, ktorých sa bezprostredne dotýka. Autor nechce dávať múdre rady, ako túto otázku riešiť, iba nástojčivo upozorňuje, že sa nad týmto vážnym problémom treba zamyslieť a hľadať základné zásady pre nové vzťahy človeka k človeku, a najmä pre vzťah muž-žena. Treba si uvedomiť, čo je v súlade s dôstojnosťou skutočne moderného človeka, a čo je pod jeho dôstojnosť.

5. 10. 2021

Nepodarená rozprávka (Nepodařená pohádka, 2021)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 21:58

Václav Šuplata. Rozhlasová pohádka. Hudební dramaturgie Ludmila Hodulíková. Mistr zvuku Andrej Klimits. Redakce a režie Zuzana Jurigová-Kapráliková.

Účinkují Dušan Kaprálik, Alžbeta Hrnčiariková, Alfréd Swan, Michaela Kapráliková, Martin Kaprálik a Ladislav Kerata.

Natočeno 2021 (25 min.).

Pozn.: Starý otec (Dušan Kaprálik) rozpráva svojej vnučke Nikolke (Alžbeta Hrnčiariková) rozprávku na dobrú noc. Ale akosi sa mu to nedarí. Pretože si starý otec rozprávku vymýšľa, bude taká ako žiadna iná. Bude, predstavte si, o princeznej, ktorá chce zjesť draka! Jednoducho, všetko bude naopak, čiže rozprávka bude napokon dosť neobyčajná. A trochu aj nepodarená. (anotace)

Mesiac (Měsíc, 1972)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 20:46

Stanislav Grochowiak. Původní rozhlasová hra. Dramaturgie Vladimír Fišera. Překlad Ján Vdovják. Zvuk Ada Rehorová. Technik Jozef Dobák. Režie Elena Bauerová.

Osoby a obsazení: Oleg (Ivan Mistrík), Aľoša (Alojz Kramár), stařec (Pavol Mikulík), komisař (Jozef Šimonovič), bolševik (Július Paluš), bolševik (Peter Jerguš), Vala (Erika Bauerová), Bílý (Jozef Cút), Bílý (Jozef Longauer), Gorodnikov (Juraj Paška), hlas (Dionýz Hirko).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1972. Premiéra 5. 12. 1972 (Devín, 20:30 h.; 33 min.).

Lit.: Vdovják, Ján: Mesiac. In Rozhlas 49/1972, str. 7 (článek). – Cit.:  Rozhlasová hra Mesiac je postavená na konfrontácii dvoch myšlienkových svetov. Svet starého boľševika Petruchova a jeho vnuka Aľošku a svet, ktorý reprezentuje dôstojník bielych – Kňažnin. Dramatičnosť, ale súčasne aj tragičnosť príbehu je práve v stretnutí týchto dvoch svetov.

Príbeh hry sa odohráva počas jednej mesačnej noci, keď do popredia vystupuje bolestná nahota striebristej krajiny, zaliatej mesačným jasom, obdobie bojov medzi boľševikmi a bielymi, keď striedavo víťazili a prehrávali v boji o jednotlivé dedinky a mestečká širokého Ruska. Grochowiak svoju hru nezaplnil množstvom postáv. Sústredil sa na troch protagonistov, ktorí reprezentujú myšlienkový zápas o nové a staré Rusko, o nový spoločenský poriadok bez cárskych korbáčov, o novú spoločnosť dôstojnú človeka.

Hra pôsobí ako veľkolepá dramatická báseň o veľkej viere v nový život, za ktorý Petruchovci preliali svoju krv. Je oslavou prostého človeka, ktorý ovláda medzihviezdne priestory a je na čele pokroku ľudstva.

Stanislav Grochowiak rozhlasovú hru Mesiac napísal pri príležitosti 50. výročia Veľkého októbra a 50. výročia vzniku Zväzu sovietskych socialistických republík.

Vstávanie z popola (Vstávání z popela, 1980)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 20:41

Stanislav Grochowiak. Původní rozhlasová hra. Dramaturgie Štefan Šmihla. Hudební spolupráce Libuša Mrázová. Překlad Mikuláš Kováč. Zvuk Ivan Kostolný. Technici Mária Maršalová, Alojz Zwyrtek. Režie Ladislav Hyža.

Osoby a obsazení: muž (František Výrostko), žena (Ĺubica Očková), host (Anton Šulík), první voják (Michal Gazdík), druhý voják (Martin Horňák), třetí voják (Ladislav Konrád), druhý host (Martin Kolesár), chlapec (Andrea Bašticová), chór (Naďa Hejná, Katarína Vrzalová, Matilda Zlatohlávková).

Nastudoval Československý rozhlas Banská Bystrica 22. 1. 1980. Premiéra 14. 2. 1980 (Bratislava, 19:15 h.; 41 min).

Lit.: Šmihla, Štefan: Vstávanie z popola. In Rozhlas, číslo 7, 1980, str. 3 (článek + textová ukázka ze hry). – Cit.:  Krížom cez povojnové Poľsko putujú mladí manželia, pretože kdesi pri Odre na znovuzískanie území ich čaká zasľúbená zem, v ktorej spočívajú kosti ich dedov. Je to teda poľské územie, ale zároveň aj kus cudzieho, nepriateľského sveta, ktorý sa hneď po ich príchode údermi na dvere a ústami nočného hosť hlási o svoje „práva“. Jasne dá príchodzím na vedomie, že nádeje, ktoré vkladajú do svojho nového života na tejto zemi, sú predčasné a zbytočné… (more…)

4. 10. 2021

Pokojne na kraj tmavá noc padá (Klidně na kraj tmavá noc padá, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 22:10

Adolf Schröder. Původní rozhlasová hra. Překlad Ján Bálinth. Scénická hudba Jaromír Dlouhý. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Alojz Janeček, Elena Lovásová. Režie Oto Varečka.

Osoby a obsazení: on (Anton Mrvečka), číslo 1 (Mikuláš Huba), číslo 2 (Martin Gregor), číslo 3 (Jozef Sodoma), číslo 4 (Marián Gallo), číslo 5 (František Dibarbora), číslo 6 (Karol Skovay), číslo 7 (Karol Machata), číslo 8 (Štefan Dobrovodský), číslo 9 (Juraj Paška), číslo 10 (Vladimír Minarovič), číslo 11 (Anton Korenči), číslo 12 (Pavol Feigler), číslo 13 (Štefan Drobný).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 11. 3. 1965. Československá premiéra 13. 3. 1965 (Československo II., 21:00h, 44 min.) Slovenská premiéra 17. 5. 1965 (Bratislava, 22:15 h.).

Lit.: Vdovják, Ján: Pokojne na kraj tmavá noc padá. In Rozhlas a televízia, vyd. 11, roč. 21 (článek). – Cit.:  Schröder vo svojej rozhlasovej hre hovorí o konkrétnom nemeckom fašizme a o konkrétnej hitlerovskej mašinérii smrti. Celý príbeh hry sa odohráva v sne, ktorý sne sníva mladý vysokoľkolák. Svojim dramatickým postavám nedal mená, ale čísla – jedna až štrnásť. On a štrnásť hlasov zaplňujú snový priestor, odohrávajúci sa v období, keď sa fašisti začali pripravovať na systematické a masové vyvražďovanie Židov a ostatných „menejcenných“. Schröderova rozhlasová hra je sen o úrade s mnohými oddeleniami a o tom, ako z neho – snívajúceho – spravia úradníka v tomto úrade proti jeho vôli, začnú ho zacvičovať do administratívy smrti a napokon prinútia vraždiť, aby si zvykol a stal sa taký, ako oni – cynickým vrahom – ktorý vie recitovať aj Mörickeho básne, podľa ktorých autor svoju hru aj nazval.

Hrôza snívajúceho sa stupňuje z oddelenia do oddelenia a nepomôže ani vedomie, že najneskôr o dve hodiny zacengá budík, ktorý ho vytrhne zo strašného sna. Z toho, čo on v úrade prežíva, niet úniku, lebo tu je len mašinéria uspôsobená na vraždenie, mašinéria, ktorá potrebuje ďalších a ďalších úradníkov, pretože úlohy rastú, smrť požiera čoraz viacej ľudí a techniku vraždenia treba ustavične zdokonaľovať.

Rozhlasová hra Pokojne na kraj tmavá noc padá je výstraha adresovaná západonemeckej verejnosti, ale nielen jej, aby nedopustila návrat fašizmu, o ktorý mnohé temné sily v západnom Nemecku usilujú.

Ich čudné zábavy (Jejich divné zábavy, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 22:09

Wlodzimierz Odojewski. Původní rozhlasová hra. Překlad Ladislav Jánsky. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Jozef Bajtek, Eva Jančulová. Režie Anton Glézl.

Osoby a obsazení: Štefan (Igor Hrabinský), Anna (Elena Zvaríková-Pappová), Marta (Sylvia Letková), Marián (Ivan Letko), číšník (Ladislav Mikuš), dítě (Silvester Krčméry).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 13. 2. 1965. Premiéra 4. 3. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 37 min).

Pozn.:  Rozhlasová hra Ich čudné zábavy mala svoju prvú premiéru v Československom rozhlase. Varšavský rozhlas ju uviedol neskoršie.

Lit.: Vdovják, Ján: Ich čudné zábavy. In Rozhlas a televízia vyd. 10, roč. 21, str. 7 (článek). – Cit.:  V rozhlasovej hre Ich čudné zábavy sa zoznámime s príbehom štyroch ľudí, ktorí si skomplikovali a komplikujú svoj život. Pokúšajú sa vytvoriť si nový a nakoniec zisťujú, že tu ostáva niekto tretí, ktorý tým bude najviac postihnutý – dieťa, mihálikovsky povedané „sirota žijúcich rodičov“.

„Čudnými zábavami“ autor nazval rozvody manželstiev, ktoré sa často začínajú pre obyčajné hlúposti. Potom jeden partner začína druhého urážať, vzdor a zlosť začína víťaziť nad rozvahou, nikto nechce pred sebou uznať vinu, nikto nechce ustúpiť. Potom tento voz jednoducho letí do skazy a ľudia, čo sa mali radi, stávajú sa slepí a vedia sa hlúpo nivočiť. Keby len seba. Ale ostávajú tu deti, ich nevinné otázky, sklamanie v očiach a výkričníky do duše.

Štefan a Anna priveľmi myslia len na seba. Aký život však bude mať ich chlapček, pýta sa autor, keď stratí rodičov, lebo tak otec, ako aj matka chcú si pre seba vytvárať život nový. A komu bude patriť on? Rodičia si to už uvedomujú, ale balvan sa nedá zastaviť.

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress