Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

7. 10. 2021

Vojakova snúbenica (Vojákova snoubenka, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:10

Edoardo Anton. Původní rozhlasová hra. Překlad Blahoslav Hečko. Scénická hudba Milan Dubovský. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Reháková, Michal Domonkoš. Režie Mikuláš Bugár.

Osoby a obsazení: Anita (Eva Krížiková), Salvator (Anton Mrvečka), paní Lorenzina (Mária Hájková), teta Riccarda (Viera Bálinthová), Carletto (Vlado Minarovič), otec (Juraj Paška), matka (Elena Latečková), chlapec (Dušan Krivosudský), kněz (Štefan Dobrovodský), Palmina (Eva Kvietiková).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1965. Československá premiéra 29. 5. 1965 (Československo II., 21:00 h.; 65 min). Slovenská premiéra 1. 7. 1965 (Bratislava, 20:00 h.).

Pozn.:  Príbeh lásky Salvatora a Anity. Salvator sa tri týždne pred svadbou utopí, no ako duch naďalej Anitu navštevuje. Anita túži po živom mužovi, chce sa vydať za Carletta. V poslednej chvíli však zuteká spred oltára, mení svoj spôsob života, ostáva verná svojmu Salvatorovi až do 5O-tich rokov, kedy umiera, stále ako vojakova snúbenica.

Lit.: Vdovják, Ján: Vojakova snúbenica. In Rozhlas a televízia, vyd. 22, ročník 21, str. 13 (článek). – Cit.: Rozhlasová hra Vojakova snúbenica je dielo popredného talianskeho rozhlasového dramatika Edoarda Antona, odmenená v roku 1962 v medzinárodnej súťaži talianskeho rozhlasu a televízie Cenou Prix d“Italia.

Je to v pravom slova zmysle básnická hra. Jej dej sa odohráva v malom talianskom mestečku v rokoch 1930-1960. Toto dlhé obdobie je len pozadím, na ktorom autor vykresľuje „večný“ príbeh lásky dvoch ľudí, ktorým nebolo súdené byť spolu. V historickom pozadí hry autor dáva možnosť nahliadnuť do spoločensko-politických udalostí, ktorými prešiel drobný taliansky človek – prvé roky fašizmu, abesínska vojna, druhá svetová vojna, povojnové roky a august roku 1960, Olympijské hry. Všetky tieto udalosti komentuje v hre pani Lorenzina, majiteľka malej krajčírskej dielne, u ktorej je krajčírkou hrdinka hry – mladé dievča Anita. Ak prvá rovina hry, reprezentovaná pani Lorenzinou má spoločensko-kritický ráz, druhá rovina, samotný príbeh Anity je básnickým zamyslením sa nad ľudským osudom, poéziou veľkej lásky a vernosti.

Keď sa s Anitou stretávame, má dvadsaťpäť rokov. Je to bystré, na svet súce dievča, ktoré si rado zažartuje a nie vždy sa správa tak, ako ju učili na katechizme. O tri týždne má mať sobáš s horským strelcom Salvatorom. Keď sa s ňou v hre lúčime, vidíme ju na smrteľnej posteli už ako päťdesiatročnú, skoro starenu. Anita na začiatku svojho príbehu stratí snúbenca. (Utopí sa v chladnej vode horskej bystriny). Rana o to krutejšia, pretože je sirota. Ale život je silnejši ako smrť. Nechce ostať slobodná, potrebuje muža, ktorý by ju viedol, muža, s ktorým by mala aspoň šesť synov. A predsa v závere zomiera slobodná, bez muža, zomiera ako „vojakova snúbenica“. Prečo? Čo ju k tomu doviedlo?…

 

Žádné komentáře »

No comments yet.

RSS feed for comments on this post. TrackBack URL

Leave a comment

Pro přidávání komentářů se musíte nejdříve přihlásit.

Powered by WordPress