Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

5. 10. 2021

Vstávanie z popola (Vstávání z popela, 1980)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 20:41

Stanislav Grochowiak. Původní rozhlasová hra. Dramaturgie Štefan Šmihla. Hudební spolupráce Libuša Mrázová. Překlad Mikuláš Kováč. Zvuk Ivan Kostolný. Technici Mária Maršalová, Alojz Zwyrtek. Režie Ladislav Hyža.

Osoby a obsazení: muž (František Výrostko), žena (Ĺubica Očková), host (Anton Šulík), první voják (Michal Gazdík), druhý voják (Martin Horňák), třetí voják (Ladislav Konrád), druhý host (Martin Kolesár), chlapec (Andrea Bašticová), chór (Naďa Hejná, Katarína Vrzalová, Matilda Zlatohlávková).

Nastudoval Československý rozhlas Banská Bystrica 22. 1. 1980. Premiéra 14. 2. 1980 (Bratislava, 19:15 h.; 41 min).

Lit.: Šmihla, Štefan: Vstávanie z popola. In Rozhlas, číslo 7, 1980, str. 3 (článek + textová ukázka ze hry). – Cit.:  Krížom cez povojnové Poľsko putujú mladí manželia, pretože kdesi pri Odre na znovuzískanie území ich čaká zasľúbená zem, v ktorej spočívajú kosti ich dedov. Je to teda poľské územie, ale zároveň aj kus cudzieho, nepriateľského sveta, ktorý sa hneď po ich príchode údermi na dvere a ústami nočného hosť hlási o svoje „práva“. Jasne dá príchodzím na vedomie, že nádeje, ktoré vkladajú do svojho nového života na tejto zemi, sú predčasné a zbytočné…

Ukážka: „HOSŤ: (žene.. čudujem sa, že vás rodičia tak zavčasu strčili pod čepiec.

ŽENA: Nemám rodičov. Zabili ich.

MUŽ: Veru, skoro celú dedinu vykántrili. Sirotu som si zobral, bez vena. Ale nebanujem.

HOSŤ: Nuž, čo sa dá robiť. Človek nevie dňa ani hodiny… Ak sa nevrátim pred svitaním, aj zo mňa môže byť nebožtík. Takže – mám najvyšší čas. Nad Odrou sa už dvíha hmla.

MUŽ: A od rieky to máte ešte ďaleko?

HOSŤ: Nie. Aj odtiaľto je vidieť náš biely mlyn. Polovica je bratova, druhá patrí mne. O pár mesiacov sa vrátim. Možno na jar, možno neskôr, ale vrátim sa. Rátajte s tým! (náhle s nečakaným pohŕdaním v hlase). A poriadne prehľadajte dom! Nájdete kadečo, nielen cukor, masť a múku. Nahrabte si, koľko vládzete. Užívajte, kým jesto! Ale niečo za niečo: držať jazyk za zubami a robiť! Zvykajte si… (odíde)

ŽENA: (zašepká) Odišiel?

MUŽ: Odišiel.

ŽENA: Je to dobrý pán.

MUŽ: Parom ho vzal!

ŽENA: Nehreš, Kaziuk, veď nám neublížil.

MUŽ: Zasa mi vládnu, zasa!

ŽENA: S tým sa musíme zmieriť Kazíčko. Sme chudáci a sme tu cudzí.

MUŽ: (vybuchne) Cudzí?! Čerta cudzí. Prečo cudzí?…“

Tu sa začína Grochowiakova rozhlasová hra Vstávanie z popola, v ktorej sa autorovi podarilo rozvinúť na malom priestore veľký ľudský príbeh. Príbeh ľudí, v ktorých doznievajú hrôzy vojnových rokov – ale zároveň sa ohláša aj nesmelá túžba, postupne prerastajúca do pevného rozhodnutia: žiť novým, čistým, slobodným životom na drsnej zemi, vryť do nej nezmazateľne svoje stopy. Odkázať ju bohatú a zúrodnenú svojim potomkom. Vynára sa tu analógia s osídľovaním nášho pohraničia. Dramatické premeny v myslení a činoch prostých ľudí, ktorí v ťažkých časoch prejavili to, čo dnes nazývame láskou k vlasti.

 

 

Žádné komentáře »

No comments yet.

RSS feed for comments on this post. TrackBack URL

Leave a comment

Pro přidávání komentářů se musíte nejdříve přihlásit.

Powered by WordPress