Arkadij Adamov. Rozhlasová dramatizace kriminálního románu. Překlad a úprava Ján Dohňanský. Scénická hudba Július Bavolyár. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Alexander Farkašovský. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.
Osoby a obsazení Sandler, plukovník kriminální služby (Vladimír Petruška), Zotov, major kriminální služby (Ján Bzdúch), Kuršov, pracovník kriminální služby (Marián Kleis), Garin, pracovník kriminální služby (Peter Gažo), Viera, mladá dívka (Sylvia Turbová), Čurkin, šofér (Edo Vítek), Rovinskaja, lékařka (Elena Volková), Igor, student (Vlado Durdík ml.), Káťa, studentka (Hana Šubová), Lena, studentka (Darina Poldaufová), Ložkin (Andrej Hryc), Gorelov (Bohuš Petrík), Kupcevič (Albert Pagáč), milicionář (Andrej Medvec).
Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1972. Premiéra 26. 2. 1972 (Bratislava, 20:00 h.; 58 min).
Lit.: Jančošek, Karel: Prípad pestrých. In Rozhlas 8/1972, str. 17 (článek). – Cit.: Ide o pomerne zložitý kriminálny prípad, ktorý s nasadením maximálneho úsilia musia rozriešť pracovníci sovietskych bezpečnostných orgánov.
Začnime však po poriadku: vraždou Ĺuby Amosovovoej. Vražda sa stala v byte a všetko naznačuje, že pôvodným zámerom páchateľa či páchateľov nebolo vraždiť, ale iba vykradnúť byt. Ak k vražde predsa len došlo, musela to zapríčiniť buď dajaká náhoda, alebo – páchateľmi nepredvídané – okolnosti. Lenže aké? Za živa sa Ĺuba najviac stýkala so študentmi, a preto je viac než prirodzené, že jeden z nich, Gorelov, sa stáva vážne podozrivým. Ten však v tejto súvislosti naznačuje aj ďalšiu stopu a tým v pozadí zrejme musí byť človek s veľkým vplyvom, pretože ináč by nebol dokázal priviesť Gorelova až k vražde. Medzi sebou ho volajú Šerifom a temer nik nevie, ako vyzerá (alebo sa to aspoň každý snaží utajiť), a preto niet divu, že Šerif je takto temer dokonale anonymný a nepostihnuteľný.
Ďalšia bytová krádež. Tentoraz u inžiniera Šubinského, známeho odborníka a poradcu pri výstavbe istého významného závodu na Urale. Jeho plány sa však, na šťastie, odcudziť nepodarilo a navyše: páchateľ zanechal po sebe stopy. Drobné čiastočky červenej hliny a vápna pod rohožkou, odtlačky prstov na sklenej súprave a dve nitky z rukavice spolu so škvrnou krvi na vyčnievajúcom klinci v šatníku. Málo, no aspoň čosi! (more…)