Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

5. 6. 2022

Folwark zwierzęcy (Farma zvířat, 1978)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 21:55

George Orwell. Dramatizace románu Wiktor Budzyński. Překlad Teresa Jeleńska.

Osoby a obsazení: vypravěč (Wiktor Budzyński). Dále účinkují  Karol Dorwski, Bolesław Wąsiewicz, Janina Radulska, Hanna Dorwska, Janina Jasińska, Adela Bożyńska, Zofia Budzyńska a Ewa Wężyk.

Nastudovalo Radio Wolna Europa (Rádio Svobodná Evropa) v roce 1978. Premiéra 27. 3. 1978 (Radio Wolna Europa).

Mordercy (Vrazi, 1955)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 21:40

Ernest Hemingway. Překlad  Mira Michałowska. Dramatizace Stanisław Stampf’l. Realizace Andrzej Pruski. Asistent režie Wiesław Opałek. Režie Aleksander Bardini.

Osoby a obsazení: paní Ballová (Maria Żabczyńska), hlas 1 (Józef Wasilewski), Georg (Mieczysław Pawlikowski), Max (Wiesław Michnikowski), Ole Andreson (Lech Madaliński), hlas 2 (Zdzisław Lubelski), Nick Adams (Tadeusz Janczar), Sam (Tadeusz Fijewski), Al (Janusz Bylczyński), ohlášení (Halina Drohocka).

Natočeno 1955. Premiéra 15. 6. 1955. Repríza 3. 6. 2022 (RDC, 20:00 h.) v cyklu Wieczorz literacki.

Lit.: anonym: Słuchowisko na podstawie dzieła E. Hemingwaya już dziś w RDC! In web RDC, 3. 6. 2022 (článek). – Cit.: Opowieść o bezsilności społeczeństwa wobec zagrożeń przestępczością w Radiu dla Ciebie. Słuchowisko na podstawie opowiadania Ernesta Hemingwaya pt. „Mordercy” w adaptacji Stanisława Stampf’la i reżyserii Aleksandra Bardiniego w „Wieczorze literackim” już jutro. Zapraszamy tuż po 20:00!

Do baru wkracza dwóch morderców, chcą zabić Szwedza. Czekają więc na swoją ofiarę, ona jednak nie przychodzi… Słuchowisko według opowiadania „Mordercy” Ernesta Hemingwaya to opowieść o bezsilności społeczeństwa wobec zagrożeń przestępczością. Swoją premierę miało 15 czerwca 1955 roku. (…)

Nahá pravda (1985)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 16:38

Magda Kalinská. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Zvuk Ivan Kulašík, Roman Drozda. Režie Vladimír Rusko.

Osoby a obsazení: Braňo Marenčík (Karol Machata), mladý Braňo (Peter Rúfus), Milka Havlíková (Viera Strnisková), mladá Milka (Mária Dacejová), Miro Kalaš (Andrej Hryc), Ĺuba (Zdena Grúberová), Hradský (Ivan Krivosudský), ředitel (Elo Romančík), otec (Leopold Haverl), Jožo Piovarči (Vladimír Minarovič), Šajdík (Marián Gallo), velitel (Gustáv Legéň), Karol (Alfréd Swan), přednosta stanice (Vlado Müller), německý voják (František Gervai), železničář (Anton Glézl), sekretářka Bednárová (Soňa Ulická), Marienka (Jela Lukešová), hlas (Ján Valentík).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 18. 6. 1985. Premiéra 23. 9. 1985 (78 min).

Lit.: Vdovják, Ján: Nahá pravda. In Rozhlas 39/1985, str. 13 (článek). – Cit.: Príbeh a myšlienková výpoveď prebieha v dvoch časových rovinách: prvá – to sú jesenné dni roku 1944, udalosti Povstania a životné postoje mladých ľudí (určitá nadväznosť na prvotinu Na dosah), druhá – dnešok.

Hrdinom hry je Braňo, počas Povstania devätnásťročný maturant a sedemnásťročná gymnazistka Milka. Ocitnú sa vo víre udalostí, musia prejaviť svoje zmýšľanie, ale aj konanie. Ich cesta vedie k partizánom a za tragických udalostí pre Braňa (smrť otca) sa rozídu, stratia sa jeden druhému. Stratávajú sa až po štyridsiatich rokoch.

Celý príbeh sa odohráva počas gremiálky výskumného ústavu, kde Braňo konfrontuje názory svojich kolegov a nadriadených s pocitmi vlastnej mladosti, jednoznačného postoja k dobe a udalostiam. Situácia v ústave nie je najideálnejšia. Do popredia sa dostáva chamtivosť, intrigy, karierizmus, akoby každý hľadel len na seba, chcel spoločensky reprezentovať a tváriť sa dôstojne. Lenže Braňo chce mať aj dnes vždy vo všetkom jasno, brániť každú pravdu, ako ju bránil v Povstaní. V spomienkach sa vracia k otcovi, dáva si otázku ako by sa zachoval on. Myšlienky Povstania nesú sa celou hrou Magdy Kalinskej. Odhaliť skutočnú pravdu. Nielen v riešení súčasných problémov výskumného ústavu, vo vzťahoch ľudí v ňom, ale aj v hľadaní odpovede na nejasnosti spred štyridsiatich rokov. Veď práve to je odkaz Povstania – bojovať za spravodlivosť, pravdu a ušľachtilé medziľudské vzťahy.

Breh 1/2 (Břeh, 1978)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 16:14

Jurij Bondarev. Dvoudílná rozhlasová hra. Překlad Milan Tokár. Úprava Vladimír Rusko. Odpovědný redaktor Vladimír Holan. Technici Ivan Kulašík, Ĺuboš Klásek. Režie Vladimír Rusko.

1. díl: Osoby a obsazení: spisovatel Mikitin (Karol Machata), spisovatel Samsonov (Gustáv Valach), Frau Herbertová (Mária Kráľovičová), vydavatel Weber (Viliam Záborský), kritik Dietzman (František Dibarbora), zpěvačka Lotte (Zdena Grúberová), nadporučík Granaturov (Leopold Haverl), Galina Axionovová (Viera Topinková), poručík Kňažko (Ivan Mistrík), šatnářNoženin (Ivan Rajniak), voják Ušatikov (Juraj Slezáček), nadporučík Perlin (Dušan Blaškovič), podporučík Lavrention (Dušan Kaprálik), Erma Herbertová (Soňa Valentová), voják (Gustáv Legéň), němečtí vojáci (Ĺudovít Ozábal, Alfréd Swan).

2. díl: Osoby a obsazení: Granaturov (Leopold Haverl), Galina Axjonovová (Viera Topinková), Kňažko (Ivan Mistrík), Meženin (Marián Gallo), Ušatikov (Juraj Slezáček), Zikin (Gustáv Legéň), Emma (Soňa Valentová), Nikitin (Karol Machata), Samsonov (Gustáv Valach), Frau Herbertová (Mária Kráľovičová), Dietzman (František Dibarbora), Lotte Tittelová (Zdena Grúberová), pan Alex (Martin Gregor), syn Alexy (Dušan Tarageľ), Lida (Ida Rapaičová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 7. 2. 1978 – 25. 10. 1978. Premiéra 1. části 12. 11. 1978 (Bratislava, 19:00 h.; 107 min). Premiéra 2. části 19. 11. 1978 (106 min).

breh 01breh 02

Brucho (Břicho, 1973)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:48

Andrzej Szypulski. Rozhlasová hra. Překlad Ján Miškovič. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Andrej Medvec.

Osoby a obsazení: hlas (Peter Macko), hlas 2 (Dušan Skokan), průvodce (Igor Makovický), číšník (Štefan Lovás), profesor (Bohuš Králik), ženský hlas (Beatrica Bočová).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1973. Premiéra 22. 1. 1974 (Devín, 20:30 h.; 24 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Brucho. In (Rozhlas 4/1974, str. 7 (článek) – Cit.: Možno, ba celkom iste! – prihodilo sa to kedysi dávno, ešte v detstve aj vám: potajomky, v úkryte zjedli ste cukríky, darované tetou, o ktoré ste sa nemienili podeliť so súrodencami… No hej taký detský egoizmus, utešujete sa. Prečo robiť z toho ďalekosiahle uzávery! Isteže, lenže potom neskôr, ste v škole opisovali z ťaháka a keď ten ťahák prisúdil profesor vášmu susedovi v lavici (aj s patričnými následkami), opäť ste sa prejavili svojím takým typickým spôsobom: nechali ste ho v tom…

Napokon ste aj cez vojnu zostali samým sebou: mohli ste pomôcť spolubojovníkom, zachrániť ich pred zradou, zatýkaním – stačilo vstať večer z postele, vystríhať ich… A istotne by ste to aj boli urobili, keby vonku vtedy nebolo bývalo tak sychravo a v izbe tak príjemne však?

Keďže ste sa ale tak a podobne správali aj inokedy, zakaždým, pretože ste cieľavedome uprednostňovali seba a vlastné záujmy pred všetkým iným, aký div, že aj vám narástlo ono ohyzdné neforemné brucho, stále väčšie a väčšie, ba vlastne že ste už iba samé brucho, navlas taký istý ako hrdina moralitnej rozhlasovej hry známeho poľského autora Andrzeja Szypulského Brucho.

Vystríhame vás: nepočúvajte ju! Rozhodne nie! Pretože by ste si možno napokojn predsa len ešte uvedomili svoju totožnosť a v zúfalej túžbe po sebazáchrane urobili aj dajaký šlachetný čin. A my už oň nestojíme! Nech vás to vaše brucho pokojne zadusí, nebudete nám tu chýbať, pán Egoista, veď nikomu ste neboli na osob, dokonca ani v hodine smrti nie ste: váš náhodný spolucestujúci nedokáže sa z vášho „prípadu“ poučiť…

Aha! Prečo sa teda vami vôbec zaoberáme? Jednoducho preto, že ste nám tak trochu smiešny a navyše máme príležitosť utvrdiť sa v tom, že sa vám vôbec, naozaj vôbec nepodobáme. Alebo aspoň nechceme podobať. Nik z nás!

Pekné sny, dievčatko (Pěkné sny, děvčátko, 1984)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:17

Ivan Mándy. Rozhlasová hra. Dramaturgie Štefan Šmihla. Hudební spolupráca Juraj Dubovec. Překlad Mikuláš Kováč. Zvuk Ivan Kostolný. Technici Ján Sliačan, Mária Maršalová. Režie Dušan Kyzek.

Osoby a obsazení: Jutka (Petronela Dočolomanská), Gallina (Jaroslav Vrzala), Tulipánová (Eliška Nosáľová), Schoberová (Katarína Vrzalová), Eliáš (Emil Horváth), Miss Hispánia (Bohumila Horňáková), Vajda (Tibor Bogdan), Bubko (Peter Bzdúch), manželka (Naďa Hejná), manžel (Andrej Vandlík), Robi (František Výrostko), Kemenešová (Jarmila Kolesárová), muž (Ján Blanský), první žena (Gita Mazalová), druhá žena (Marica Bálintová), třetí žena (Helena Sudická).

Nastudoval Československý rozhlas Banská Bystrica 30. 6. 1984. Premiéra 11. 10. 1984 (46 min).

Lit.: Šmihla, Štefan: Pekné sny, dievčatko. In Rozhlas 42/1984,str. 3 (článek). – Cit.: Pokojný život obyvateľov ktorejsi budapeštianskej štvrte rozbúri správa o tom, že prídu filmári, aby obrátili „naruby“ vzhľad ich zapadnutej, tichej uličky… Filmárom (ktorých v hre zastupuje mladé dievča Jutka) sa však podarí zmeniť nielen vzhľad ulice, ale aj pobúriť a rozhádať medzi sebou obyvateľov, ktorí si doteraz celkom pokojne spolunažívali. Mándy vie nielen majstrovsky vyvolať situáciu a atmosféru jednoduchého príbehu. Zaľudnil ho desiatkou bizarných postáv a figúriek, ktoré nás rozosmejú alebo vzápätí zasa až k plaču dojímajú. Darí sa im to najmä preto, lebo autor ako by ich bol odpísal priamo zo života…

Nebeské vajce (Nebeské vejce, 1988)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:07

Vladislav Koržec. Rozhlasová hra. Překlad Oľga Duhanová. Odpovědný redaktor Vladimír Holan. Zvuk Ĺubomír Dolinka, Jana Semíková. Režie Tatiana Tadlánková.

Osoby a obsazení: stařenka (Erika Bauerová), kapitán letadla (Ivan Romančík), stewardka (Eva Večerová), 1. pracovník, 2. hlas (Vlado Černý),  2. pracovník, 1. hlas (Dušan Tarageľ), 3. pracovník (Jozef Cút), 2. pilot (Ĺubo Roman), 1. dispečer (Vladimír Minarovič), 2. dispečer (Ivan Laca), cestující (Ján Valentík), Aruvaľd (František Kovár), 1. vedoucí (Jozef Longauer), 2. vedoucí (Ivo Gogál), člen ZVROH (Pavol Topoľský), diskutér (Michal Gučík), předseda (Mikuláš Bugár), Kujvkann (Július Paluš).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 15. 12. 1988. Premiéra 20. 4. 1989 (41 min).

Lit.: Povodová, Gita: Nebeské vajce. In Rozhlas 16/1989, str. 20, Gita Povodová). – Cit.: Zásluhou akéhosi „boja“ hlúposti a zdravého rozumu ocitajú sa hrdinovia Koržecovej hry v absurdnej situácii… Odlet lietadla na trase Tallin – Moskva je z neznámych príčin odložený. Až keď priamo pri nástupných schodíkoch zastaví čierna volga a z nej vystúpi posledné pasažierka – nenápadná starenka, lietadlo vzlietne. Žeby to bol nový prípis: ak sa starenky oneskoria, treba ich počkať a posunúť čas odletu? To asi nie. Tak o akú starkú to potom ide? Nuž, celkom obyčajnú, v dedinských šatách, aj s vrtochmi, aké občas starí ľudia mávajú. Len na prvý pohľad. Veď čudesné veci okolo nej pokračujú aj na palube. Osadenstvo lietadla je ochotné vyplniť akékoľvek želanie cestujúcej, možno aj založiť v salóniku vatru a pripraviť šašlík. To bol, samozrejme, žart. V skutočnosti sa našej starkej jednoducho zachcelo zajesť si obyčajné teplé uvarené vajíčko, na aké je doma zvyknutá každý deň. Prečo sa celá posádka, vrátane kapitána, ide „pretrhnúť“, aby starenke vyhovela? Asi sa nám to nebude zdať až také nepochopiteľné keď vieme, a vedia to aj všetci zainteresovaní, že syn dotyčnej starkej zastáva vysokú funkciu…

Na minuloročnom medzinárodnom festivale rozhlasových hier PRIX OIRT vo Varšave predstavila sa dramaturgia moskovského rozhlasu hneď dvoma zaujímavými hrami so súčasnou tematikou. Jedna z nich, satirická komédia v rozhlase debutujúceho estónskeho autora Vladislava Koržeca Nebeské vajce získala dokonca trojnásobné ocenenie (Cenu riaditeľa Poľského rozhlasu, čestné uznanie od medzinárodnej poroty a cenu za réžiu). Hra mala úspech aj u sovietskych poslucháčov – nielen vďaka výbornému hereckému obsadeniu, ale najmä pre svoj groteskno-satirický pohľad na niektoré negatívne javy sovietskej spoločnosti. Na pranier sa tu dostávajú tabuizované, vysokopostavené osobnosti v oblasti letectva…

Mŕtve more (Mrtvé moře, 1964)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:02

Jiří Mahen. Rozhlasová hra. Překlad a úprava Oldřich Hladík. Scénická hudba Jan Šéfl. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Režie Miriam Budová.

Osoby a obsazení: Havelka, sedlák (Andrej Bagar), Václav, jeho syn (Vlado Durdík), Marka, jeho dcera (Daria Vašíčková), Jozef, jeho sluha (Samuel Adamčík), Jano (Štefan Dobrovodský), Matula, kovář (Alojz Kramár), Pšenka, tkadlec (František Dibarbora), Marek, sedlák (Ondrej Jariabek), Jurko, jeho syn (Vlado Minarovič), kněz (Mikuláš Huba), správce (Juraj Paška), dráb (Ondrej Nemčok), žebrák (Ĺudo Ozábal), Trnka, domkář (Gejza Slameň), bába (Beta Poničanová).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1964. Premiéra 3. 9. 1964 (Bratislava, 20:00 h., 78 min.)

Lit.: anonym: Mŕtve more. In Rozhlas a Televízia, 36/1964 (článek) – Cit.: Autor sa v nej vracia do histórie, do obdobia oficiálne už dávno porazeného husitstva, potlačovaného luteránstva a násilnej rekatolizácie. Zobrazuje ľudí jednoduchých, dedinčanov, sedliaka Havelku a jemu podobných, ktorí už sto rokov ukrývajú šablu, aby ju v príhodnej chvíli mohli vytasiť. Zohli síce pred vrchnosťou chrbáty, no nezohli svoju myseľ a vedú nerovný boj o jej slobodu. V tom čase to bol boj o slobodu náboženského vyznania, no takmer vždy v histórii vedno s týmto bojom kráčal i boj o sociálne postavenie chudoby, boj o definitívne zrovnoprávnenie pred bohom a tým priamo či nepriamo aj o zrovnoprávnenie ľudí s ľuďmi.

Sedliak Havelka svoj boj s vrchnosťou prehráva a za tragických okolností zomiera. Jeho smrť však burcuje ostatných dedinčanov a je predzvesťou budúcich lepších čias. Mahen nie náhodou venuje práve túto hru svojmu starému otcovi. Je to v podstate príbeh z ich rodinnej kroniky a pri jeho zobrazení autor určite netušil, že svojím spôsobom je to príbeh aj jeho vlastného života. Keď sa s ním teraz opäť stretávame v rozhlasovom naštudovaní, myslíme na revolučné tradície našich národov, aj vďaka ktorým sme pred dvadsiatimi rokmi neváhali so zbraňou v ruke účtovať s potupným fašizmom. Jiří Mahen sa na oživovaní a znovuvytváraní týchto tradícií podieľal nielen hrami Jánošík, či Mŕtve more, ale vari celým svojím bohatým dielom.

Kontrolór (1988)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 14:54

Gabriel Halmo. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Milan Materák, Oľga Duhanová. Zvuk Zuzana Kubíková, Jozef Bezák. Režie Tatiana Tadlánková.

Osoby a obsazení: Tibor Šimanský (Maroš Kramár), Jana (Jana Valocká), tchán (Ivan Romančík), Weitlingerová (Terézia Kronerová), ředitel (Viktor Blaho), Ĺudo Vajcek (Vladimír Minarovič), Ernest Tuhý (Eduard Bindas), Vlado Zápol (Ĺubomír Paulovič), Koliesko (Vlado Černý), Betka (Mária Breinerová), Kvetka (Zuzana Frenglová), kolega (Ivo Gogál).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 19. 2. 1988. Premiéra 30. 3. 1988 (58 min).

Lit.: Vdovják, Ján Kontrolór. In Rozhlas 13/1988, str. 19 (článek). – Cit.: Takmer satirická hra o manipulácii s človekom a o jeho vzopretí sa proti tomu. Hrdinom hry je mladý ženatý inžinier, bez bytu. Mohol by mu ho síce obstarať vplyvný svokor, lenže náš hrdina chce v živote všetko dosiahnuť vlastným úsilím, nie protekciou. Nájde si nové zamestnanie, kde mu byt sľúbia, a tu sa vlastne začnú jeho trampoty. Z inžiniera-analytika urobia kontrolóra, zvýšia mu plat. A on, hoci by radšej sedel pri počítači, prijíma… Vravia mu, ste mladý, neskazený, viete jednať s ľuďmi, ste nekompromisný, ale aj tolerantný… a nemáte za sebou nijakého strýčka. Všetko to bolo so zámerom: hneď spočiatku ho držať v rozumných medziach, aby príliš „nestrkal do všetkého nos“. Lenže náš inžinier je iného názoru, Začne sa zaujímať o všetko okolo seba, až je z toho mnohým zodpovedným v podniku horúco. Zisťujú, že si pustili „voš do kožucha“, a že inžinierik je naozaj nekompromisný. A to prestáva hrať do karát. Vydrží v svojom čestnom a nekompromisnom konaní, alebo sa im ho podarí zlomiť?

4. 6. 2022

Stena (Stěna, 19??)

Filed under: Cizojazyčné,Rozhlasové hry — Premek @ 14:34

Andrzej Szypulski. Rozhlasová hra. Překlad Igor Lampret. Dramaturg Borut Trekman. Zvuk Bojan Stopar. Režie Hinko Košak.

Účinkují Anton Petje, Bogdana Bratuž, Silvij Kobal a Livij Bogatec.

Repríza 21. 1. 2012 (3. program, 22:05 h.) v cyklu Radijska igra.

Pozn.: Poljski pisatelj Andrzej Szypulski sodi med doslej nemara najuspešnejše poljske pisce za radio in televizijo, saj smo spoznali že celo vrsto njegovih del tudi pri nas. Predvsem dve med njimi, radijski igri Trebuh in Agent iz Vaduza, sta doživeli prijazen sprejem tudi pri slovenskih radijskih poslušalcih. V radijski igri Stena se avtorjev posluh za psihologijo imenitno združuje s pristnim občutkom za simboličnost dogajanja. Interpreti so bili nekdanji člani Slovenskega gledališča v Trstu: Anton Petje, Bogdana Bratuž, Silvij Kobal in Livij Bogatec. Igro je prevedel Igor Lampret, dramaturško delo je opravil Borut Trekman, igro pa sta posnela tonski mojster Bojan Stopar in režiser Hinko Košak.

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress