Emil Benčík. Pohled na literaturu faktu očima spisovatele Ladislava Švihrana. Další tvůrci nezjištěni.
Účinkují Darina Vašíčková, Vladimír Minarovič, Mária Dacejová.
Natočeno 2008 (?) (30 min.).
Lit.: Švihran, Ladislav: Rebrík do neba. In Knižná revue 1/2009 (recenze). – Cit.: Emil Benčík je známy rozhlasový autor, venoval sa predovšetkým rozsiahlym cyklom rozhlasových umelecko-dokumentárnych pásiem, fíčrom. Pripravoval cykly z našich nedávnych dejín – o Dubčekovi, o slovenskom holokauste, o Slovenskom národnom povstaní, o druhej svetovej vone – kde využil bohatý rozhlasový archív nahrávok, ale aj svedectvo pamätníkov a výpovede historikov. V poslednom období spovedá v polhodinových pásmach pred mikrofónom význačných ľudí našej kultúry. Prispieval i prispieva do zábavných relácií scénkami, poviedkami, monológmi.
Knihou poviedok Rebrík do neba si pravdepodobne chcel oddýchnuť od vážnych tém. Na obálke ich charakterizuje ako „zbožné a bezbožné“, sú predovšetkým veselé, zábavné, vtipné, neraz až komické. Zoradil ich do väčších kapitol. V titulnej poviedke rozprávač býva v rodičovskej chalupe neďaleko kostola a stretáva sa i s pánom farárom. Jemne, nenásilne paroduje v nej zaužívané predstavy o nebi a pánubohu. Je to láskavý humor, ktorý nikoho neuráža. V ďalších poviedkach Benčík načrel do spomienok spred polstoročia z neveľkej slovenskej dediny a sugestívne oživil jej kolorit. Predovšetkým v zábavnej rovine, ale občas preblesknú v ňom aj smutné, ba i tragické tóny.
Príbehy ďalšej kapitoly sa odohrávajú v súčasnosti. Cez individuálne osudy niekoľkých ženských postáv autor prekvapujúco odhaľuje hlboko utajený záhyb ľudskej duše. Hoci občas pranieruje súčasné zmýšľanie, poúčanie ani mentorovanie z jeho poviedok nevytŕča. Záverečná kapitola Tváre pred zrkadlom, tváre za zrkadlom je už ladená vo vážnejšom tóne. Príbehy v nej sú originálne, neraz až ohromujúce. Prevládajú v nich opisy, úvahy, v ktorých sa Benčík prejavuje ako vnímavý pozorovateľ i filozof. Kniha je napísaná s neobyčajnou invenciou, až dravosťou, srší humorom, vtipom a vyniká aj kultivovaným, vybrúseným štýlom.
Jaroslav Hašek. Hudba Petr Mandel. Režie Dimitrij Dudík.