24. 1. 2006
Cikánský tábor (Cigánsky tábor – Romano Lagros, 200?)
Viera Bálinthová (1910-1999)
První jahody (Prvé jahody, 2003)
Premiéra 10. 9. 2003.
Šenk pálenčený (2003)
Ján Andraščík. Rozhlasová stereokompozice. Překlad z šarištiny Ondrej Laciak. Hudba Tibor Andrašovan. Hudební dramaturgie Dana Reková. Redaktorka Jana Hevešiová. Režie Viktor Lukáč.
Účinkují Leopold Haverl, Ján Klimo, Martin Gregor, Magda Paveleková, Stano Dančiak, Anton Glézl, Dušan Zimen, Ĺubo Dobrovoda, Jozef Cút, Alojz Kramár, Emil Kopas, Július Paluš, Ján Kramár, Zita Furková, Ctibor Kováč, Ĺudovít Ozábal a Samuel Adamčík.
Natočeno 2003. Premiéra 22. 9. 2003 (59 min). Repríza 7. 5. 2019 (SRo 8 Rádio Litera, 16:30 h.); 28. 6. – 3. 7. 2022 (SRo 8 Rádio Litera).
Pozn.: Autor sa narodil neďaleho Prešova v roku 1799 v rodine dedinského krčmára, kde na vlastné oči videl, čo všetko dokáže urobiť alkohol s človekom. Stal sa z neho kňaz a intenzívne sa venoval zakladaniu spolkov miernosti.
Šenk pálenčený je veršovaná divadelná hra s protialkoholickou tematikou. Andraščík ju pôvodne napísal v šarišskom nárečí. Hra mala veľký ohlas, a tak ju neskôr Michal Miloslav Hodža upravil a prepísal do štúrovskej slovenčiny, čím získala celonárodný význam. Takto upravená bola tiež publikovaná v Slovenskom pozorníku v roku 1846. (anotace)
Starty a jiná úsilí (Štarty a iné úsilia, 2003)
Premiéra 23. 9. 2003.
Pověsti z Kysúc (Povesti z Kysúc, 2003)
Premiéra 25.9.2003 (13:00 – 13:30 h. ) (more…)
Moje hlava (Moja hlava, 2003)
Režie ? Interpretuje ?
Premiéra 26.9.2003 (18:30 – 19:00 h.).
Dcera lásky (Dcéra lásky, 2003)
Premiéra 29. 9. 2003 (22:00 – 22:05 h. v rámci cyklu Nox et solitudo).
Žena bez hlavy (2009)
Andrés Sorel. Povídka. Překlad Vladimír Oleríny. Připravil Oleg Pastier. Zvuk Milan Greguš. Hudební dramaturgie Miroslav Nemec. Režie Róbert Horňák.
Čte Lucia Vráblicová.
Připravil Slovenský rozhlas v roce 2009. Premiéra 12. 2. 2009 (SRo Devín, 30 min.) v cyklu Súčasná európska poviedka. Repríza 14. – 19. 12. 2019 (SRo Rádio Litera).
Pozn.: Andrés Sorel (1937), rodák zo Segovie, je popredným predstaviteľom obrodných úsilí v španielskej próze v období demokratizačného procesu po páde frankizmu v roku 1975. Doteraz vydal vyše štyridsať prozaických kníh a literárnych esejí o španielskej histórii, ale i súčasnosti. Jeho diela sú preložené do mnohých jazykov. Už vyše dvadsať rokov je generálnym tajomníkom Asociácie španielskych spisovateľov a šéfredaktorom literárnej revue República de las Letras, ktorá prináša ukážky z tvorby španielskych i zahraničných spisovateľov. V prozaickej tvorbe reflektuje Sorel neraz aj osobné skúsenosti z frankistickej totality, keď bol diskriminovaný a krátko aj väznený ako i z trojročného francúzskeho exilu. Značné úsilie venuje Sorel objasňovaniu menej známych aspektov života a tvorby španielskych básnikov A. Machada, F. G. Lorcu, M. Hernándeza a Kubánca J. Martího. Po historickej téme siahol autor v románe Súmrak bohov Babylonu, vydanom v slovenskom preklade v roku 1990. Na pozadí zániku starovekého Babylonu zobrazil príbeh lásky krásnej Židovky Isy, ktorá žije v nádeji na vyslobodenie z babylonského zajatia, a mladého bojovníka Tikurtu, zveda perzského kráľa Kýra. Umelecky náročnou reflexiou nad prevratnými zmenami v španielskej spoločnosti po páde frankizmu je Sorelov román Koncert v Seville, vydaným vlani aj v slovenskom preklade. V jednej zo svojich najnovších kníh Výkriky z úžiny (2000), autor reflektuje pálčivú problematiku ilegálnych utečencov z Afriky, ktorí zúfalo hľadajú v stredomorských krajinách – najmä v Španielsku – možnosti úniku z hlbokej biedy a pracovné príležitosti zabezpečujúce im dôstojnejší život. Pokusy o útek končievajú neraz tragicky: ilegálni prisťahovalci hynú počas plavby cez úžinu, alebo padnú do rúk polície, ktorá ich deportuje späť. Autorova umelecká výpoveď o týchto skutočnostiach je predchnutá myšlienkami humanizmu a tolerancie. Samotný Sorel to podčiarkol v súvislosti s celou svojou tvorbou pri tohtoročnom predstavení slovenského prekladu svojho románu Koncert v Seville v bratislavskej Cervantesovej aule pod záštitou Španielskeho veľvyslanectva, keď za základný aspekt svojej tvorby označil protest proti akejkoľvek diskriminácii a potrebu tolerancie predstavujúcej jednu zo základných požiadaviek a predpokladov mierového spolužitia v európskom i svetovom spoločenstve národov.
Ty, čo máš ruky nevinnejšie (Ty, který máš ruce nevinnější, 2011)
Vesna Parunová. Verše chorvatské spisovatelky. Překlad Pavol Horov a Zlatko Klátik. Hudební dramaturgie Katarína Bielčíková. Zvuk Peter Hájek. Redakce Gabriela Alexová. Režie Laco Kerata.
Recituje Lujza Garajová-Šrameková.
Vyrobil Slovenský rozhlas v roku 2011 (5 min.).