Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Rudolf Dobiáš. Rozhlasová hra o osudu ženy, která trpěla utkvělou představou o šťastném životě. Hudební dramaturgie Lýgia Vojtková. Zpívá Jana Hubinská. Hudba Igor Bázlik. Mistr zvuku Imrich Adamko. Technická spolupráce Stanislava Ďurišová. Dramaturg Milan Frolo. Režie Viera Weidlerová.

Osoby a obsazení: Matka (Anna Javorková), otec (Emil Horváth), Emil (Juraj Predmerský), Monika (Helena Geregová), první žena (Darina Vašíčková), druhá žena (Mária Dacejová), lékařka (Soňa Ulická), lékař (Jozef Šimonovič).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava v roce 1998. Premiéra 19. 2. 1998. Reprízy 25. 9. 2004; 21. 10. 2006; 8. 11. 2018 (SRo Rádio Litera, 20:30 h).

Pozn.: Rozhlasová hra, ktorá rozoberá tématiku alkoholizmu, a následného úpadku všetkých dôležitých životných hodnôt, o tragickom osude ženy, ktorá trpela utkvelou predstavou o šťastnom živote svojej rodiny.

Lit.: anonym: Keď pávy spievajú. In Rozhlas a televízia 7/1998, roč 72 (článek). – Cit.:  Pôvodná rozhlasová hra Rudolfa Dobiáša, ktorú pripravila Dramaturgia hier pre dospelých, je dramatickou psychologickou výpoveďou o bolestnom procese straty sna o šťastí, ale aj ilúzie o naplnení života. Samotný príbeh je pomerne jednoduchý. Ide o uzavretú rodinu matky, otca a dcéry Moniky, ktorá cez nadobúdané poznania vyhodnocuje genézu vzťahov v rodine, od ktorej sa otec odpútal, aby ako technický expert niekde v Arábii rodinu existenčne zabezpečil a naplnil tak ich vysnívanú ideu o šťastí. Matka, jeho manželka, trpí odlúčením a dostane sa do depresívneho stavu s opakovaným a napokon dokonalým pokusom o samovraždu. Dcéra v tomto bolestnom procese hľadá vinníka. Všetko sa to odohráva bez sentimentu a nafúknutého dramatizovania.

Štefan Kasarda. Vize současného světa. Hudba Roman Žiaran. Dramaturg Milan Frolo. Režie Róbert Horňák.

Osoby a obsazení: člověk (Marián Geišberg), dozorci (Stanislav Dančiak, Marián Zednikovič), hlasy (Ján Mistrík, Miroslav Trnavský), host (Karol Machata), žena (Ĺubica Očková) a echo (Ján Valentík).

Nastudovala Bratislava v roce 1997. Česká premiéra 2. 11. 1999 na stanici ČRo 3 Praha v cyklu Týden slovenské hry a dokumentu (45 min.).
Pozn.: Už v názve sa otvára prísľub bilického podobenstva. Napriek presnému historickému zasadeniu deja do ponovembrového obdobia, autor tu rozohráva subtilnejšiu hru významov. Absurdná situácia eskortovania bývalého väzňa rozľahlým priestorom nížiny je metaforou pokryvenej, zasľúbenej zeme, v ktorej nikto nezostal bez viny. (anotace)

Lit.:1. Ocenené rozhlasové hry / (ib) In: Pravda. – Roč. 9, č. 129 (7.6.1999) s.8

Štefan Kasarda. Rozhlasová hra. Produkce Eva Bugárová. Odpovědný redaktor Marta Szattlerová. Zvuk a technik Jaroslav Hajda. Režie Hana Makovická-Hajdová.

Osoby a obsazení: muž (Viliam Rozboril), matka (Judita Vicianová), dcera (Dana Košická), kostelník (Ĺuboš Záhon), kněz (Ivan Krúpa), chór (Ĺuba Blaškovičová, Lena Košická, Beáta Drotárová, Adriana Krúpová).

Nastudoval Slovenský rozhlas Košice v roce 1997. Premiéra 17. 4. 1997.

Lit.: Paňáková, Ĺudmila: Nie každý experiment je vždy úspešný : Rozhlas oslávil 70. výročie spoveďou. In: Košický večer. – Roč. 8, č. 77 (23.4.1997) s.4

Jana Bodnárová.  Monodramatická zpověď ženy v pokročilém věku, která hledá příčinu svých životních zklamání. Dramaturg Štefan Timko. Zvuková spolupráce Peter Krajčovič. Hudební dramaturgie a režie Mária Jarkovská.

Účinkuje Zita Furková.

Natočeno 2002. Repríza 31. 3. 2015 (40 min.); 12. 6. 2020 (SRo Rádio Devín, 21:45 h.); 8. 3. 2022 (SRo Rádio Devín, 20:55 h.); 9. 3. 2025 (SRo 3 Rádio Devín, 19:00 – 19:39 h.) v cyklu Rozhlasová hra na nedeľu k 85. narozeninám Zity Furkové.

Pozn.: Monodráma ONA autorky Jany Bodnárovej z roku 2002, kde je Zita Furková postavená do roly ženy v pokročilom veku hľadajúcu príčiny svojich životných sklamaní. Podľa slov autorky sa tak jej postava stáva v intenzívnom prepadaní sa do minulosti doslova orchestrom, so všetkými hĺbkami, výškami a registrami, ktoré práve herečka ako Zita Furková dokázala dokonale stvárniť. (anotace)

Lit.: 1. Pohľad cez poškriabané sklo : Rádio Regina Košice / agi In: Košický večer. – Roč. 13, č. 171 (5.9.2002) s.7

Karol Horák. Monodrama. Dramaturg Štefan Kasarda. Hudba Juraj Hidvéghy. Zvukový mistr Jaroslav Hajda. Režie Martin Kákoš.

Účinkuje Ida Rapaičová.

Natočeno 1992 (54 min.). Repríza 17. 9. 2014; 22. 8. 2023 (SRo Rádio Devín, 21:00 h.) k 80. narozeninám Idy Rapaičové.

Lit.: Antalík, Juraj: Rozhlasová monodráma Karola Horáka : Anabáza osamelosti. In Košický večer, roč. 4, č. 48 (10.3.1993) s.7 (recenze).

Antalík, Juraj: Trauma existenčnej osamotenosti. In Literárny týždenník, roč. 6, č. 14 (1993) s.15 (recenze).

-šk-:  Nulový bod. In Rozhlas a televízia 7/1993, s.9 (recenze).

Mitrová, Adéla: Mediálne podoby súčasnej slovenskej drámy. In Visnyk Ĺvivskoho universytetu : serija filolohična. – Ĺviv : Ĺvivskiyj nacionaľnyj universytet imeni Ivana Franka, Series Philol. 2009. čís. 48., s. 98-107. (článek)

Štefan Kasarda. Rozhlasová hra. Dramaturg Jaroslav Kerner. Zvuk Peter Vaško. Technická spolupráce Mariána Brecherová. Režie Hana Makovická.

Osoby a obsazení: nepříliš veselá slečna (Ingrid Timková), voják (Andrej Hryc), hlas (Peter Gažo), stařeny (Margita Mišurová, Viera Petrusová, Rada Šubová, Želmíra Kačková).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1991. Premiéra 12. 12. 1991 (Rádio Slovensko 1, 20:00 h.;. 47 min.). Repríza 13. 12. 1991 (Rádio Slovensko 1, 8:30 h.); 31. 1. 2015.

Lit.: Petraško, Ĺudovít: Bez pôdy pod nohami. In Smena. – Roč. 45, č. 19 (23.1.1992) s.9

Šárik, Ĺubomír: Medzi svedomím a poznaním. In Národná obroda. – Roč. 3, č. 17 (21.1.1992) s.7

Lit.: -EPA-: Nie veľmi veselá slečna. In Rozhlas a televízia 50/1991 (článek). – Cit.: Ani nemôže byť, pretože žije vo zvláštnom svete, ktorý neoplýva znakmi pozemského raja, vo svete zemepisne ani toponymicky bližšie neurčenom, takmer neurčitom, aby sa v jej blízkosti ocitol aj ktosi iný. Človek v uniforme, aby rozpriadli rozhovor v nelineárnom príbehu, ktorý sa dotýka len ich dvoch, a preto aj iných. Obaja balansujú takmer nad biologickou priepasťou, ale vždy sa vzoprú. Tomu, čo určili iní, a tomu, čo im určuje ich druhé ja. Je to akoby fragment z odvrátenej strany jestvovania, ktorá je však niekedy viditeľnejšia než tá osvetlená.
Nie veľmi veselá slečna je Kasardov návrat v oblasti pôvodnej rozhlasovej hry po dvadsiatich rokoch, pretože poslednou boli Ĺudia (na piešťanskom festivale pôvodnej rozhlasovej hry v roku 1971).

Božena Mačingová. Scénická hudba Urszula Szabados. Odpovědný redaktor Štefan Kasarda. Zvuk Peter Čeljuska. Technici Peter Čeljuska, Mária Papcunová. Produkce Eva Bugárová. Režie Mária Jarkovská.

Osoby a obsazení: Imro (Peter Macko), Adyka /starší/ (Judita Vicianová), Adyka /mladší/ (Katarína Šromeková), Edo /starší/ (Dušan Skokan), Edo /mladší/ (Juraj Bernáth), Viera (Gabriela Dolná), Beáta (Lena Košická), Jožo (Ivan Krúpa), otec (Milan Desiatnik), matka (Hana Makovická-Hajdová).

Nastudovaly Košice v roce 1996 (?). Premiéra 18. 1. 1996 (Slovensko 1, 20:05 h.; 53 min.). Repríza 18. – 23. 5. 2022 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Šárik, Ĺubomír:  Milionárka : Premiera pôvodnej rozhlasovej hry z košického štúdia. In: Košický večer. – Roč. 7, č. 27 (7. 2. 1996) s. 3.

Lit.: anonym: Milionárka. In Televízia a rozhlas 3/1996, s. 15 (anotace) – Cit.: Tou milionárkou by mala byť Adyka, staršia žena na dôchodku, ktorá reštitúciou získala istú sumu peňazí, aby ony začali hýbať rodinnými vzťahmi. Jej tri deti si určujú svoje cesty aj na základe matkinej finančnej pomoci, lenže ani peniaze nezaručujú pokojný život. Adyka sa v retrospektíve vracia do svojej mladosti, aby zrekapitulovala svoje životné možnosti, želania, predstavy i túžby, ale aj nemalé sklamania.. Autorka modeluje vo svojej hre matku a jej rodinné a citové väzby na deti, partnerov i rodičov, vždy poznačené sebaobetovaním.

Ján Patarák. Rozhlasová hra. Dramaturgie Štefan Kasarda. Hudební improvizace Róbert Zverina. Zvuk Peter Čeljuska. Asistentka zvuku Mária Papcúnová. Produkce Eva Bugárová. Režie Hana Makovická-Hajdová.

Osoby a obsazení: prvý (Peter Gažo), druhý (Jozef Úradník), tretia (Táňa Radeva), štvrtý (Dušan Skokan), piaty (Peter Lejko), šiesta (Judita Vicianová), kňaz (Peter Král), kantor (František Jeleň), Marta Ďurdiaková, Anna Andričíková, Mária Jarkovská, Marianna Brecherová, Gita Kostíková, Margita Kelbelová a Karol Smetana.

Vyrobil Slovenský rozhlas Košice v roku 1994. Repríza 1. 7. 2003, 31. 5. 2016 (SRo 3 Rádio Devín).

Pozn.: V príbehu sa staneme svedkami dvoch rozlúčok – opúšťanie tela dušou a nezmeniteľným odchodom človeka od živých (v Patarákovom prípade učiteľa od svojich niekdajších žiakov).

Lit.: Sklamanie z košického štúdia : Na okraj rozhlasovej hry Koniec Júliusa Chmúrneho / Pavol Palkovič In: Práca. – Roč. 49, č. 114 (18.5.1994) (recenze).

Lit.: anonym: Koniec Júliusa Chýrneho. In Televízia a rozhlas 21/1996, str. 15 (anotace). – Cit.: Koniec, to je pohreb jedného dedinského učiteľa v podkarpatskom kraji, cirkevný obrad rozlúčky s mŕtvym i rozlúčky duše s telom. So svojím pedagógom sa prišli rozlúčiť aj niekdajší žiaci, aby siedmi z nich vydali o ňom svedectvo pamäti. Ostrosť hrán ich výpovedí sa vzájomne zráža, ale zároveň aj rozplýva v porovnaní, že učiteľ Chýrny mal iný vzťah k svojim žiakom, iný k povinnostiam diktovaným úradmi.