Matúš Nižňanský. Redakčně připravil Gabriel Kuľbak. Hudební dramaturgie Zuzana Eperješiová. Zvuk Michal Ballasch. Režie Stanislav Bilý.
Recituje Matej Lacko.
Natočeno 2024. Premiéra 12. 12. 2024 (SRo 3 Rádio Devín, 15:50 h.).
Pozn.: Matúš Nižňanský sa s nami podelí o kúsok japnskej kultúry, a to cez slovenské básne napísané v japonskom štýle haiku. (anotace).
Silvia Kaščáková. Literární pásmo. Redakčně připravil Gabriel Kuľbak. Hudební dramaturgie Zuzana Eperješiová. Zvuk Peter Krajčovič. Režie Lukáš Lipčák.
Účinkují Viktória Sedláková, Samuel Gáfrik a Janka Štafurová.
Natočeno 2024. Premiéra 14. 12. 2024 (SRo 3 Rádio Devín, 15:00 h.). Repríza 15. 12. 2024 (SRo 3 Rádio Devín, 6:00 h.).
Pozn.: V literárnom pásme Silvie Kaščákovej si, v sprievode slovenskej a zahraničnej poézie, priblížime viacero životných situácií, ktoré nám môžu byť z obdobia Vianoc dôverne známe, aj keď vždy z trocha iného uhla a v inom odtieni. (anotace)
Připravila Zuzana Golianová.
Hovoří Hana Klimešová, kurátorka Regionálního muzea v Litomyšli.
Natočeno 2024. Premiéra 12. 12. 2024 (SRo 3 Rádio Devín, 20:00 h.). Repríza 14. 12. 2024 (SRo 3 Rádio Devín, 8:05 h.).
Pozn.: Josef Váchal – človek mimo prúdu, nositeľ jedinečného – svojho – umeleckého štýlu. Český maliar, grafik, ilustrátor, sochár, rezbár, spisovateľ, básnik, kníhviazač, ktorý vytváral autorské romány. Presný pozorovateľ, milovník zvierat, tabaku a zlých vtipov a tiež podivín. Žil v rokoch 1884 – 1969. Presne pred 100 rokmi, v 1994 napísal a vydal Krvavý román a my dnes máme úplne nové, v poradí šieste vydanie tejto stále žiadanej knihy. Josef Váchal – fenomén! Na rozprávanie o ňom vás pozýva autorka relácie Zuzana Golianová a Hana Klimešová, kurátorka Regionálneho múzea v Litomyšli, pod ktoré patrí aj Múzeum Josefa Váchala v Portmoneu. (anotace)
Martin Šenc. Esej.
Čte Tomáš Bartoněk.
Natočeno 2024. Premiéra 11. 12. 2024 (SRo 8 Rádio Litera, 7:25 h.). Repríza 11. – 17. 12. 2024 (SRo 8 Rádio Litera).
Lit.: Šaráková, Lucia: Bernolákovci. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 5. 12. 2024 (článek) – Cit.: Tento týždeň bude v našom hľadáčiku slovenský literárny klasicizmus, s nosnou osobnosťou Antona Bernoláka, ktorý sa ako prvý pokúsil o kodifikáciu spisovnej slovenčiny. O ňom i o jeho súputníkoch si budeme hovoriť odborne i odľahčene, poeticky i dramaticky. V ich dielach sa vrátime v čase, k našim koreňom, pripomenúc si kus histórie, ktorú pre nás dnes, písali oni kedysi. (…)
V tomto roku si pripomíname dvojsté výročie vydanie jedného z najznámejších diel našej literatúry, básnickej skladby Jána Kollára, Slávy dcéra. Pri tejto príležitosti si nenechajte ujsť príspevok z nášho pôvodného esejistického cyklu „V skratke“, ktorú autor Martin Šenc venoval práve tejto básni. (…)
Ján Poničan (povídka Podivín na malom meste). Dramatizace Veronika Repčík. Dramaturgie Michaela Materáková. Hudební dramaturg Rudolf Pepucha. Mistr zvuku Milan Greguš. Režie Veronika Repčík.
Účinkují Zuzana Konečná, Katarína Šafaříková, Lucia Hurajová, Daniel Žulčák a Juraj Hrčka.
Natočeno 2024. Premiéra 15. 11. 2024 (SRo Rádio Devín, 27 min.) v cyklu Naša zabudnutá klasika. K poslechu zde.
Pozn.: Hra vznikla na motivy povídky Podivín na malém městě a skutečných příběhů z internetových seznamek.
Ján Rob Poničan bol ľavicový spisovateľ, modernista a jeden zo spoluzakladateľov časopisu DAV. Vo svojej krátkej urbánnej próze, Podivín na malom meste, skúma s ironickým odstupom fenomén novodobého Dona Juana v prostredí slovenského malomesta. Vo svojom originálnom pohľade na Poničanovu poviedku sa autorka a režisérka Veronika Repčík rozhodla siahnuť po súčasnom materiáli, zozbierala príbehy a skúsenosti žien a mužov so zoznamovaním prostredníctvom sociálnych sietí a vytvorila zaujímavý dialóg medzi minulosťou a prítomnosťou. V ňom odkrýva komplikácie pri nadväzovaní partnerských vzťahov v dobe povrchnosti a ilúzie nekonečných možností. (anotace)
Připravila Gabriela Gabika Angibaud.
Natočeno 2024. Premiéra 9. 12. 2024 (SRo 1 Rádio Slovensko, 22:20 h.).
Pozn.: Je síce v povedomí najmä s knihami zo sveta Blízkeho východu, ale to je iba časť jej tvorby. Detstvo prežila v rodine evanjelického farára. Dlhé roky bola v cudzine, dnes je jej domovom Bratislava. Rada vyšíva. Jej syn je populárny stand – up komik Jakub Lužina. Najnovšiu knihu Cesta na Donbas, v ktorej spracováva tému gulagu, jej pokrstil nedávno Dado Nagy. (anotace)
Připravila Katarína Martinková.
Hovoří dramaturgyně Gabriela Kaliská.
Natočeno 2024. Premiéra 30. 11. 2024 (SRo Rádio Slovensko, 8:05 h.).
Pozn.: Dramaturgička Rádia Slovensko Gabriela Kaliská oslávila významný míľnik – v dobrej forme sa nedávno dožila sedemdesiatky. Viac ako 12 rokov stojí za ikonickou reláciou Nočná pyramída a je hrdá na to, že sa v nej pravidelne objavujú vzácni hostia z rôznych oblastí života. Hovoriť budeme aj o jej otcovi – významnom slovenskom žurnalistovi a publicistovi Romanovi Kaliskom, o tom, ako jej rodina prežila náročné časy normalizácie, o cestovaní po svete, o tom, ako zachránila devínske hradné bralo i o náročnej literatúre a umení, ktorým sa venuje vo voľnom čase. (anotace)
Ĺudmila Batalova, Saško Brama, Maria Jasinská. Rozhlasová hra. Překlad Patrik Oriešek. Hudba Jakub Kudláč. Zvukový design a mix Dušan Kozák. Produkce Valéria Potančoková. Dramaturg Ján Šimko. Režie Natália Deáková.
Osoby a obsazení: Saško (Tomáš Pokorný), Mária (Rebeka Poláková), Ĺuda (Alena Pajtinková).
Natočeno 2024. Premiéra 10. 12. 2024 (SRo 3 Rádio Devín, 20:00 h.). Repríza 25. 2. 2025 (SRo 3 Rádio Devín, 68 min.) k 3. výročí zahájení ruské agrese na Ukrajině.
Lit.: anonym: Ĺudmila Batalova, Saško Brama, Maria Jasinská: MY: Kronika vojny, nenávisti a lásky. Rozhlasová tvorba. In web SRo 3 Rádio Devín, 8. 12. 2024 (článek). – Cit.: Pôvodná rozhlasová hra o trojici ľudí, ktorých komplikované vzťahy ovplyvní vojna. Mária a Saško, novinárka a režisér, tvoria pár v súkromí i v divadle, ktoré vedú spolu s producentkou Ĺudmilou. Práca na úspešných spoločensky angažovaných projektoch medzi Kyjevom, Ĺvovom a medzinárodnými festivalmi, je veľmi náročná zasahuje ich súkromie. V momente, keď si kladú otázky o budúcnosti ich vzťahu, zaútočia na Ukrajinu ruské vojská. Hra vychádza z osobných príbehov autorov a ponúka tri pohľady na komplikované obdobie v ich životoch. Ako môžete riešiť osobné i vzťahové krízy, keď vašu krajinu vojensky napadnú? (…)
Jozef Urban. Výbor básnických juvenilií.
Recituje Marián Geišberg.
Natočeno 2001. Repríza 29. 11. – 8. 12. 2024 (SRo Rádio Pyramída) k 60. výročí narození básníka.
Lit.: anonym (= Grebáč, Marian): Jozef Urban: Dnes nie je Mikuláša. Literatúra a dráma. In web SRo Rádio Pyramída, 29. 11. 2024 (článek). – Cit.: Od narodenia básnika a textára Jozefa Urbana uplynulo 60 rokov. Debutoval v roku 1985 básnickou zbierkou Malý zúrivý Robinson a hneď sa zaradil medzi najväčšie talenty slovenskej literatúry.
Jozef Urban sa vzbúril voči oficiálnej spoločenskej funkcii poézie v druhej polovici 80. rokov. Jeho lyrický hrdina je rebelom, ktorý odvážne vyčnieva spoza železnej opony v čase začínajúcej Gorbačovovej perestrojky. V 90. rokoch sa Urban stal známejším prostredníctvom piesňových textov (Elán, Žbirka, Dubasová) a muzikálovej tvorby (Král Dávid). Autorsky sa podieľal aj na soundtracku Fontána pre Zuzanu 3, z ktorého pochádza jeho najznámejší text Voda, čo ma drží nad vodou.
V roku 1999 jeho životnú púť ukončila tragická autonehoda. Mal len 34 rokov. Pochovaný je vo Zvolene, kde sa presťahoval z Bratislavy a žil tu v slobodnom povolaní. V roku 2014 vo Zvolene odhalili pamätnú tabuľu s jedným z jeho sonetových vencov: Budem mať epitaf: Bol tu rád. Šibalo mu. Pamäť je pustý dom. Tak pokoj tomu domu.
Vypočujte si básnické juvenílie Jozefa Urbana z posmrtne vydanej zbierky Dnes nie je Mikuláša (2001). (…)
Připravil Emil Benčík.
Natočeno 1999. Repríza 25. 11. – 8. 12. 2024 (SRo Rádio Pyramída).
Lit.: anonym (= Grebáč, Marian): Ĺudia, fakty, udalosti: Vladimír Rusko (1999). Publicistika. In web SRo Rádio Pyramída, 26. 11. 2024 (článek). – Cit.: Pred piatimi rokmi sme sa navždy rozlúčili s významným rozhlasovým režisérom Vladimírom Ruskom. V Československom, resp. Slovenskom rozhlase pracoval od roku 1960 až do odchodu do dôchodku.
Režíroval početné literárne, dramatické a umelecko-publicistické pásma, rozhlasové hry a dramatizácie prózy. Jeho doménou bola réžia umeleckého prednesu poézie. S Chudíkom, Záborským či Machatom nahral najvýznamnejšie básne slovenskej literatúry. Interpretácii umeleckého textu sa venoval aj v teoretických prácach.
Vladimír Rusko bol priekopníkom rozhlasovej stereofónie a kvadrofónie. Autorsky pripravil množstvo rozhlasových cyklov, pásiem a dokumentov. Jeho dlhoročnú rozhlasovú tvorbu ocenili mnohými cenami a vyznamenaniami. V roku 2020 mu odhalili pamätnú tabuľu na rodnom dome v Skalici.
Viac sa o Vladimírovi Ruskovi dozviete v relácii z cyklu Ĺudia, fakty, udalosti z roku 1999, keď si ho do štúdia pozval Emil Benčík. (..)
Powered by WordPress