Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

4. 10. 2021

Deviaty spravodlivý (Devátý spravedlivý, 1964)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 22:07

Jerzy Jurandot. Rozhlasová adaptace divadelní komedie. Překlad a odpovědný redaktor Ján Vdovják. Úprava Jozef Pálka. Technik Ervín Eisler. Režie Jozef Pálka.

Osoby a obsazení: Zorobábel (Emil Horváth st.), Azariáš, soudce (Andrej Vandlík), Hod, soudce (Tibor Bogdan), Kaat, mlékař (Jozef Kramár), Jeracha (Margita Mazalová), Tamara, její služka (Eržika Bartová), Lot, krčmář (Ivan Folkman), Joas, zvaný Fifík (Igor Hrabinský), Ceila, jeho konkubína (Elena Sudická), Salef, spekulant (Milan Belohlávek), Hamuel, spekulant (Jozef Kováč), Hagitta, jejich přítelkyně (Eliška Nosáľová), Naara, jejich přítelkyně (Marica Bálinthová), Abisur, strážník (Rudolf Látka), Achsa, majitelka bordelu (Libuša Kulhánková), Sebeon, básník (Štefan Halás), Roboam, ředitel banky (Ján Bárto), Nachor, lovec (Štefan Mišovic), žena (Mária Gallová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 7. 7. 1964. Premiéra 18. 2. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 88 min).

Lit.: Vdovják, Ján: Deviaty spravodlivý. In Rozhlas a televízia, vyd. 8, roč. 21, str. 7 (článek). – Cit.:  Jurandot si zobral námet pre svoju komédiu z biblie, zo Sodomy a Gomory, kde sa nenašlo desať spravodlivých, aby mesto bolo zachránené. Fabula je skutočne prostá. Do biblickej Sodomyprichádzajú traja anjeli, aby našli tých desiatich spravodlivých. S ťažkosťou sa im podarí nájsť prvého spravodlivého, druhého – konečne aj toho ôsmeho, prihlási sa aj deviaty, ale desiaty sa nenašiel, lebo „nemal odvahy, aby sa priznal, že je spravodlivý“.

Tento príbeh je zámienkou, aby sa na tomto podklade mohol autor vysloviť k súčasným problémom morálky človeka. Chcel v nej vysloviť pravdy o našej nedávnej minulosti, pozrieť sa na ne z historicko-filozofického hľadiska. Biblický anachronizmus a groteskná historická štafáž je mu zrkadlom k súčasnej analógii. Deviaty spravodlivý nemá hrdinov v kladnom, či v negatívnom slova zmysle. Ide mu o všetkých obyvateľov Sodomy, o obyčajných ľudí, ktorí žijú podľa svojich ustálených noriem, ale tieto normy spolužitia sú odlišné od noriem „nebeských“, podľa ktorých ich traja poslovia majú súdiť. Vzory „neba“ sú abstraktnými ideálmi a v každom prípade sa dotýkajú inej skutočnosti, ako je sodomská.

Jurandotova komédia Deviaty spravodlivý diváka zabáva, pichá a núti ho aj rozmýšľať o svete okolo neho. Prechádza z grotesky do tragikomédie a hľadá zmysel ľudskej existencie, lebo ťažko možno prstom na toho alebo onoho ukázať: ten je spravodlivý a ten nie, pretože človek je oveľa komplikovanejší tvor, ako priehradky, podľa ktorých ho hodnotíme.

Na samom konci cesty (Na samém konci cesty, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 22:03

Bartolomej Ižarik. Původní rozhlasová hra. Zvuk František Gomolčák. Technici František Gomolčák, Máša Kysacká. Režie Ján Bzdúch.

Osoby a obsazení: Barborka (Jela Bučková), Filip (Martin Huba), Peter (Ivan Rajniak), Michal (Peter Gažo), Juraj (Zolo László), šofér (Ondrej Grega), Štefan (Bohuš Petrík).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1965. Premiéra 18. 3. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 79 min).

Lit.: anonym: Na samom konci cesty. In Rozhlas a televízia, vyd. 12., roč. 21, str. 7 (článek) – Cit.:  Rozhlasová hra Bartolomeja Ižarika Na samom konci cesty nie je z tých hier, v ktorých nadšený kolektív úspešne prevychováva poblúdenca, povedzme zlodeja. Oni – Peter, Juraj a ďalší – Filipa medzi seba nechcú a netaja to. Zamykajú pred ním všetky zámky: nielen na skrinkách s odloženými peňaženkami, ktoré Filip dokáže aj tak ľahko a rýchle pootvárať. Ide najmä o tie druhé zámky, dalo by sa povedať: morálne. A napriek tomu, že sami vôbec nie sú anjelmi. Veď, jeden pije, kupčí s podnikovým pletivom, ďalší behá za za ženami, proste – deje sa tu všeličo. Nečudo, že práve Filip, jeho príchod, stáva sa v takýchto podmienkach doslova akýmsi katalyzátorom akýmsi stredobodom vzájomných zrážok a zložitých situácií. Ako obstojí? Poddá sa? Zvíťazí?

A pravda, je tu ešte Barborka, učiteľka Barborka, ktorá sníva svoj takemr už staropanenský sen o dobrom a spravodlivom človeku. Kto ním v jej očiach bude: frajerkár Peter, Filip? Niekto iný? Splní sa vôbec tento jej sen? Vybojuje svoj boj o Filipa víťazne? 

3. 10. 2021

Vývin slovenského románu 1/? (Vývoj slovenského románu, 2021)

Filed under: Radiodokument,Slovenské — Premek @ 13:04

Připravila Tereza Simanová.

Natočeno 2021. Premiéra (?) 1. dílu 3. – 6. 10. 2021 (SRo Rádio Litera).

Pozn.:  Nasleduje literatúra pre maturantov, tentoraz na tému „Vývin slovenského románu“. Prvá časť rozprávania nás zavedie do prvopočiatkov slovenskej literatúry po koniec 19. storočia. Autorka sa dotkne aj Vansovej a Šoltésovej románového prínosu. Ukážky budú z diel Jozefa Ignáca Bajzu, Jozefa Miloslava Hurbana, Svetozára Hurbana Vajanského, Martina Kukučína a Eleny Maróthy- Šoltésovej. V programe z roku 2021 účinkuje autorka. (anotace)

2. 10. 2021

Babylončania (Babylóňané, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 22:56

Karol Ostertág. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Michal Príbus. Zvuk Jozef Bajtek, Eva Jančulová. Režie Viera Štróblová Weidlerová.

Osoby a obsazení: Kováč, stavební inženýr (Gustáv Legéň), Eva, jeho žena (Zuzka Jariabková), Kajo, jejich syn (Jozef Úradník), matka, Kováčova tchyně (Matilda Zlatohlávková), ředitel (Viktor Blaho), Skovajsa, provozní inženýr (Oto Oslanský), Klein, stavbyvedoucí (Martin Kolesár), sekretářka (Bohumila Horňáková), Martinák, předseda ZV ROH (Ján Gubala), Marko, stavbyvedoučí (Viliam Roháček), Ferko Krištof (Ivan Giač), Orlík, mistr (Róbert Horniš), Báhoň (Milan Tuma), Jakab, omítkář (Anton Šulík), Špalek, tesař (Štefan Graca), tajemník okresního výboru strany (Radoslav Bartoník), pacient (Ján Mildner), nočný strážný (Anton Ďuriník), hlas ošetřovatele (Eugen Balogh), hlasy (Ĺubo Gregor, Júlia Gregorová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1965. Premiéra 11. 8. 1965 (Československo I, 19:00 h.; 78 min.)

Tri ruže z papiera (Tři růže z papíru, 1965)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 22:53

Manfred Bieler. Rozhlasová hra. Překlad Kamila Gašparíková. Scénická hudba Gregor Roletzký. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Milan Janák, Vladimír Lehoťan. Režie Osvald Zahradník.

Osoby a obsazení: Arno Leschek (Andrej Mojžiš), Jana (Klára Dubovicová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 14. 1. 1965. Premiéra 28. 1. 1965 (Bratislava, 20:00 h.; 51 min).

Lit.: Vdovják, Ján: Tri ruže z papiera. In Rozhlas a televízia, vyd. 5, roč. 21, str.7 (článek). – Cit.:  Autor v rozhlasovej hre Tri ruže z papiera postihuje súčasnosť vo svojej vlasti. V hre vystupujú iba dve postavy: Arno Leschek, 32-ročný inžinier jedného závodu, a 18-ročná kreslička. Príbeh sa odohráva v jednu letnú sobotu vo víkendovej chate. Jana sa narodila koncom vojny a Arno pred vojnou. Už ako školák bol prinútený obliecť si uniformu. A na konci vojny z celej triedy ostali iba piati.

Generácia Arna Lescheka, aj keď má len čosi vyše tridsať rokov, prežila toho veľa. Je poznačená vojnovými udalosťami aj povojnovými rokmi práce na obnove novej vlasti a preto niekedy sa zdá byť už generáciou starých. Naproti tomu Jana a jej vrstovníci berú život taký, aký je. Aj táto generácia prešla a prechádza zložitým vývojom. Verili starším, ale mnohí ich sklamali. Nemajú radi tútorovanie, prílišné mentorovanie a poučovanie. Narážajú občas na rozpor medzi rečami a činmi. Preto aj Jana je niekedy skeptická, ale je to viacej len na povrchu. Vnútorne Jana a jej podobní o okolitom svete vážne rozmýšľajú. Zamýšľajú sa nad ľudským šťastím, nad svojím životom, nad prácou a láskou. Nechcú atrapy a pozlátku. Mnohé veci podceňujú, ale rozhodni si nechcú svoj život zľahčovať.

Tri ruže z papiera sú teda polemikou medzi tridsaťročnými a osemnásťročnými. Autor nenadŕža jedným ani druhým, ale snaží sa ich pochopiť. Vie, že osemnásťroční vždy budú ináč rozmýšľať o svete ako tridsaťroční. Tri ruže z papiera kladú otázky, na ktoré si musí každý sám odpovedať.

1. 10. 2021

S Literou – Príbehy Lucie Berlin (S Literou – Příběhy Lucie Berlin, 2021?)

Filed under: Radiodokument,Slovenské — Premek @ 21:29

Připravila Veronika Dianišková. Mistr zvuku Milan Greguš. Překlad ukázek Ana Ostrihoňová.

Úryvky čte Anna Kvašňovská.

Natočeno 2021 (?). Premiéra (?) 3. 10. 2021 (SRo Rádio Devín, 14:00 h.).

Pozn.:  Keď v roku 2015 vyšla v USA zbierka poviedok s názvom Manuál pre upratovačky, vzbudila obrovský ohlas. Autorka Lucia Berlin sa už tohto úspechu nedožila, vyslúžila si však označenie „najlepšia americká spisovateľka, o ktorej ste nikdy nepočuli“ a jej príbehy sa (našťastie) rýchlo ocitli aj v slovenskom preklade.

O troch jej knižkách – Manuál pre upratovačky, Vitaj doma a Večer v raji, ktoré máme vďaka prekladu Ane Ostrihoňovej k dispozícii, bude hovoriť v nedeľu 3.10. o 14:00 v Rádiu Devín redaktorka Veronika Dianišková. Reláciu S Literou o fenomenálnej Lucii Berlin pripravila s majstrom zvuku Milanom Gregušom a úryvky poviedok bude čítať Anna Kvašňovská. (anotace)

Pávie pero (Paví pero, 1968)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 15:43

Friedrich Feld. Rozhlasová hra. Překlad Klára Šimončičová. Dramaturgie Emília Drugová. Zvuk Alojz Zvirtek a Jaroslav Faxa. Režie Ladislav Hyža.

Účinkují Andrej Vandík, Tibor Bogdan, Naďa Hejná, Jaroslav Vrzala, Katarína Vrzalová, Emil Horváth, Braňo Mišovic a Štefan Mišovic.

Natočeno 1968. Repríza 1. 10. 2021 (SRo Rádio Junior, 34 min.).

Pozn.: Dobrodružný príbeh rakúskeho spisovateľa. Guvernér Ben Kasim neverí, že sú k nemu jeho poddaní a známi úprimní. A veruže má pravdu, pretože guvernér je lakomý a krutý. Všetci to o ňom vedia a aj o tom veselo rozprávajú. Ben Kasim je však aj samoľúby, preto si vymyslí plán, ktorým chce vyskúšať obyvateľov mesta. Na určitý čas bude predstierať, že je mŕtvy. V skutočnosti však bude načúvať, kto o ňom vtedy bude šíriť nepekné reči. Ten, kto o ňom nebude pekne rozprávať, má byť prísne potrestaný. Pred touto ľsťou chce ľudí, ktorí trpia pod vládou guvernéra, zachrániť mladý Hafir, ktorému pánovu lesť pomôže odhaliť Pávie pero. Hra vznikla už v roku 1968, preto v nej herci hrajú trochu inak, než ste (možno) zvyknutí. (anotace)

29. 9. 2021

Tata (Táta, 2003)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 21:27

Stanislav Štepka. Zpráva o nemocném otci a třech dcerách. Tragikomická hra Radošinského naivného divadla. Hudba Ján Melkovič. Režie Martin Bendík. Redakce Marián Grebáč. Mistři zvuku Roman Laštiak, Ĺuboš Klásek, Peter Pištek.

Účinkují členové RND Stanislav Štepka, Zuzana Mauréry, Czongor Kassai, Maruška Nedomová, Soňa Norrisová, Monika Hilmerová, Mojmír Caban, František Rehák, Lenka Barlíková, Milan Šago.

Natočeno 2003 (84 min.).

Fenomény – Kosti v srdci Bratislavy (2021)

Filed under: Radiodokument,Slovenské — Premek @ 20:52

Připravila Mariana Jaremková.

Hovoří archeolog Branislav Resutík.

Natočeno 2021. Premiéra 30. 9. 2021 (SRo Rádio Devín, 20:00 h.).

Pozn.: V najnovšej časti Fenoménov zostúpime do bratislavského podzemia. V centre mesta, pred Starou tržnicou, je vchod do mesta mŕtvych. Aj keď táto kostnica nie je rozlohou taká veľká, akú môžeme navštíviť v Brne a o parížskych katakombách nehovoriac, je to fascinujúce miesto. Jej história, ako aj história miesta a niekdajších sakrálnych stavieb, ktorých bola súčasťou, odkrýva viac z histórie celého mesta.

A tak nielen o kostiach starých niekoľko storočí, ale aj o príbehu niekdajšej Osady sv. Vavrinca a Kaplnky sv. Jakuba sa bude Mariana Jaremková rozprávať s archeológom Branislavom Resutíkom z Mestského úradu ochrany pamiatok v Bratislave. (anotace)

Tanec smrti (1960)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 20:05

Károly Bognár. Rozhlasová hra. Dramaturgie Ján Vdovják. Překlad Ján Bálinth. Scénická hudba Miroslav Brož. Zvuk Ladislav Kubík, Alexander Havetta. Technici Štefan Buček, Jozef Bajtek. Asistent režie Elena Bauerová. Režie Ivan Teren.

Osoby a obsazení:  Peter Egri, dirigent (Ladislav Chudík),  Eva Lónyaiová, klavíristka (Jela Lukešová), Ervín Szalóky, herec (Ctibor Filčík), Sibelius, detektiv (Elo Romančík), Ribera, kapitán policie (Ĺudovít Ozábal), šéflékař (Alojz Kramár), Alézia, zdravotní sestra (Oľga Sýkorová), lékařka (Zdena Grúberová), vrátný (Branislav Koreň), uvaděčka (Hana Styková), opilec (Karol Skovaj), hlasatel (Imrich Fábry, Pavel Feigler, Ivan Balaj), slovenský hlasatel (Ondrej Nemčok), slovenská reportérka (Hana Kostolanská).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1960. Premiéra 14. 4. 1960 (Bratislava I., 20:00, 53 min).

Pozn.: V hre boli použité časti symfonickej básne Franza Liszta „Tanec smrti“ v nahrávke symfonického orchestra bratislavského rozhlasu.Dirigent-Rudolf Vašata, sólo klavír Ján Erml.

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress