Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

5. 6. 2022

Pekné sny, dievčatko (Pěkné sny, děvčátko, 1984)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:17

Ivan Mándy. Rozhlasová hra. Dramaturgie Štefan Šmihla. Hudební spolupráca Juraj Dubovec. Překlad Mikuláš Kováč. Zvuk Ivan Kostolný. Technici Ján Sliačan, Mária Maršalová. Režie Dušan Kyzek.

Osoby a obsazení: Jutka (Petronela Dočolomanská), Gallina (Jaroslav Vrzala), Tulipánová (Eliška Nosáľová), Schoberová (Katarína Vrzalová), Eliáš (Emil Horváth), Miss Hispánia (Bohumila Horňáková), Vajda (Tibor Bogdan), Bubko (Peter Bzdúch), manželka (Naďa Hejná), manžel (Andrej Vandlík), Robi (František Výrostko), Kemenešová (Jarmila Kolesárová), muž (Ján Blanský), první žena (Gita Mazalová), druhá žena (Marica Bálintová), třetí žena (Helena Sudická).

Nastudoval Československý rozhlas Banská Bystrica 30. 6. 1984. Premiéra 11. 10. 1984 (46 min).

Lit.: Šmihla, Štefan: Pekné sny, dievčatko. In Rozhlas 42/1984,str. 3 (článek). – Cit.: Pokojný život obyvateľov ktorejsi budapeštianskej štvrte rozbúri správa o tom, že prídu filmári, aby obrátili „naruby“ vzhľad ich zapadnutej, tichej uličky… Filmárom (ktorých v hre zastupuje mladé dievča Jutka) sa však podarí zmeniť nielen vzhľad ulice, ale aj pobúriť a rozhádať medzi sebou obyvateľov, ktorí si doteraz celkom pokojne spolunažívali. Mándy vie nielen majstrovsky vyvolať situáciu a atmosféru jednoduchého príbehu. Zaľudnil ho desiatkou bizarných postáv a figúriek, ktoré nás rozosmejú alebo vzápätí zasa až k plaču dojímajú. Darí sa im to najmä preto, lebo autor ako by ich bol odpísal priamo zo života…

Nebeské vajce (Nebeské vejce, 1988)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:07

Vladislav Koržec. Rozhlasová hra. Překlad Oľga Duhanová. Odpovědný redaktor Vladimír Holan. Zvuk Ĺubomír Dolinka, Jana Semíková. Režie Tatiana Tadlánková.

Osoby a obsazení: stařenka (Erika Bauerová), kapitán letadla (Ivan Romančík), stewardka (Eva Večerová), 1. pracovník, 2. hlas (Vlado Černý),  2. pracovník, 1. hlas (Dušan Tarageľ), 3. pracovník (Jozef Cút), 2. pilot (Ĺubo Roman), 1. dispečer (Vladimír Minarovič), 2. dispečer (Ivan Laca), cestující (Ján Valentík), Aruvaľd (František Kovár), 1. vedoucí (Jozef Longauer), 2. vedoucí (Ivo Gogál), člen ZVROH (Pavol Topoľský), diskutér (Michal Gučík), předseda (Mikuláš Bugár), Kujvkann (Július Paluš).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 15. 12. 1988. Premiéra 20. 4. 1989 (41 min).

Lit.: Povodová, Gita: Nebeské vajce. In Rozhlas 16/1989, str. 20, Gita Povodová). – Cit.: Zásluhou akéhosi „boja“ hlúposti a zdravého rozumu ocitajú sa hrdinovia Koržecovej hry v absurdnej situácii… Odlet lietadla na trase Tallin – Moskva je z neznámych príčin odložený. Až keď priamo pri nástupných schodíkoch zastaví čierna volga a z nej vystúpi posledné pasažierka – nenápadná starenka, lietadlo vzlietne. Žeby to bol nový prípis: ak sa starenky oneskoria, treba ich počkať a posunúť čas odletu? To asi nie. Tak o akú starkú to potom ide? Nuž, celkom obyčajnú, v dedinských šatách, aj s vrtochmi, aké občas starí ľudia mávajú. Len na prvý pohľad. Veď čudesné veci okolo nej pokračujú aj na palube. Osadenstvo lietadla je ochotné vyplniť akékoľvek želanie cestujúcej, možno aj založiť v salóniku vatru a pripraviť šašlík. To bol, samozrejme, žart. V skutočnosti sa našej starkej jednoducho zachcelo zajesť si obyčajné teplé uvarené vajíčko, na aké je doma zvyknutá každý deň. Prečo sa celá posádka, vrátane kapitána, ide „pretrhnúť“, aby starenke vyhovela? Asi sa nám to nebude zdať až také nepochopiteľné keď vieme, a vedia to aj všetci zainteresovaní, že syn dotyčnej starkej zastáva vysokú funkciu…

Na minuloročnom medzinárodnom festivale rozhlasových hier PRIX OIRT vo Varšave predstavila sa dramaturgia moskovského rozhlasu hneď dvoma zaujímavými hrami so súčasnou tematikou. Jedna z nich, satirická komédia v rozhlase debutujúceho estónskeho autora Vladislava Koržeca Nebeské vajce získala dokonca trojnásobné ocenenie (Cenu riaditeľa Poľského rozhlasu, čestné uznanie od medzinárodnej poroty a cenu za réžiu). Hra mala úspech aj u sovietskych poslucháčov – nielen vďaka výbornému hereckému obsadeniu, ale najmä pre svoj groteskno-satirický pohľad na niektoré negatívne javy sovietskej spoločnosti. Na pranier sa tu dostávajú tabuizované, vysokopostavené osobnosti v oblasti letectva…

Mŕtve more (Mrtvé moře, 1964)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 15:02

Jiří Mahen. Rozhlasová hra. Překlad a úprava Oldřich Hladík. Scénická hudba Jan Šéfl. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Režie Miriam Budová.

Osoby a obsazení: Havelka, sedlák (Andrej Bagar), Václav, jeho syn (Vlado Durdík), Marka, jeho dcera (Daria Vašíčková), Jozef, jeho sluha (Samuel Adamčík), Jano (Štefan Dobrovodský), Matula, kovář (Alojz Kramár), Pšenka, tkadlec (František Dibarbora), Marek, sedlák (Ondrej Jariabek), Jurko, jeho syn (Vlado Minarovič), kněz (Mikuláš Huba), správce (Juraj Paška), dráb (Ondrej Nemčok), žebrák (Ĺudo Ozábal), Trnka, domkář (Gejza Slameň), bába (Beta Poničanová).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1964. Premiéra 3. 9. 1964 (Bratislava, 20:00 h., 78 min.)

Lit.: anonym: Mŕtve more. In Rozhlas a Televízia, 36/1964 (článek) – Cit.: Autor sa v nej vracia do histórie, do obdobia oficiálne už dávno porazeného husitstva, potlačovaného luteránstva a násilnej rekatolizácie. Zobrazuje ľudí jednoduchých, dedinčanov, sedliaka Havelku a jemu podobných, ktorí už sto rokov ukrývajú šablu, aby ju v príhodnej chvíli mohli vytasiť. Zohli síce pred vrchnosťou chrbáty, no nezohli svoju myseľ a vedú nerovný boj o jej slobodu. V tom čase to bol boj o slobodu náboženského vyznania, no takmer vždy v histórii vedno s týmto bojom kráčal i boj o sociálne postavenie chudoby, boj o definitívne zrovnoprávnenie pred bohom a tým priamo či nepriamo aj o zrovnoprávnenie ľudí s ľuďmi.

Sedliak Havelka svoj boj s vrchnosťou prehráva a za tragických okolností zomiera. Jeho smrť však burcuje ostatných dedinčanov a je predzvesťou budúcich lepších čias. Mahen nie náhodou venuje práve túto hru svojmu starému otcovi. Je to v podstate príbeh z ich rodinnej kroniky a pri jeho zobrazení autor určite netušil, že svojím spôsobom je to príbeh aj jeho vlastného života. Keď sa s ním teraz opäť stretávame v rozhlasovom naštudovaní, myslíme na revolučné tradície našich národov, aj vďaka ktorým sme pred dvadsiatimi rokmi neváhali so zbraňou v ruke účtovať s potupným fašizmom. Jiří Mahen sa na oživovaní a znovuvytváraní týchto tradícií podieľal nielen hrami Jánošík, či Mŕtve more, ale vari celým svojím bohatým dielom.

Kontrolór (1988)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 14:54

Gabriel Halmo. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Milan Materák, Oľga Duhanová. Zvuk Zuzana Kubíková, Jozef Bezák. Režie Tatiana Tadlánková.

Osoby a obsazení: Tibor Šimanský (Maroš Kramár), Jana (Jana Valocká), tchán (Ivan Romančík), Weitlingerová (Terézia Kronerová), ředitel (Viktor Blaho), Ĺudo Vajcek (Vladimír Minarovič), Ernest Tuhý (Eduard Bindas), Vlado Zápol (Ĺubomír Paulovič), Koliesko (Vlado Černý), Betka (Mária Breinerová), Kvetka (Zuzana Frenglová), kolega (Ivo Gogál).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 19. 2. 1988. Premiéra 30. 3. 1988 (58 min).

Lit.: Vdovják, Ján Kontrolór. In Rozhlas 13/1988, str. 19 (článek). – Cit.: Takmer satirická hra o manipulácii s človekom a o jeho vzopretí sa proti tomu. Hrdinom hry je mladý ženatý inžinier, bez bytu. Mohol by mu ho síce obstarať vplyvný svokor, lenže náš hrdina chce v živote všetko dosiahnuť vlastným úsilím, nie protekciou. Nájde si nové zamestnanie, kde mu byt sľúbia, a tu sa vlastne začnú jeho trampoty. Z inžiniera-analytika urobia kontrolóra, zvýšia mu plat. A on, hoci by radšej sedel pri počítači, prijíma… Vravia mu, ste mladý, neskazený, viete jednať s ľuďmi, ste nekompromisný, ale aj tolerantný… a nemáte za sebou nijakého strýčka. Všetko to bolo so zámerom: hneď spočiatku ho držať v rozumných medziach, aby príliš „nestrkal do všetkého nos“. Lenže náš inžinier je iného názoru, Začne sa zaujímať o všetko okolo seba, až je z toho mnohým zodpovedným v podniku horúco. Zisťujú, že si pustili „voš do kožucha“, a že inžinierik je naozaj nekompromisný. A to prestáva hrať do karát. Vydrží v svojom čestnom a nekompromisnom konaní, alebo sa im ho podarí zlomiť?

4. 6. 2022

Atentát (2000)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 9:49

Gyula Csák. Rozhlasová hra. Dramaturgie Vladimír Holan. Překlad Peter Krútky. Zvuk Peter Janík. Režie Vladimír Rusko.

Osoby a obsazení: Gentile (Ladislav Chudík), Karol Robert (Ján Gallovič), hrabě Čeleni (Marián Geišberg), Tomáš (Emil Horváth), Felicián Zach (Ivan Romančík), Matúš Čák (Leopold Haverl), Alžbeta (Helena Geregová), hlas (Peter Sklár).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava v roce 2000. Premiéra 30. 3. 2000 (51 min).

Becket, alebo Božia česť (Tomáš Becket aneb Čest boží, 2000)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 9:10

Jean Anouilh. Rozhlasová hra. Dramaturgie Vladimír Fišera. Překlad Mária Terenová. Úprava Vladimír Holan. Zvuk Ĺuboš Klásek. Technik Emília Miháleková. Režie Igor Hrabinský.

Osoby a obsazení: král (Marián Geišberg), Becket (Boris Farkaš), královna (Zuzana Frenglová), královna matka (Libuša Trutzová), arcibiskup (Elo Romančík), Gilbert Foliot (Emil Horváth), biskup z Yorku (Juraj Predmerský), Gwendolína (Andrea Martvoňová), Ĺudovít (Miroslav Trnavský), kněz / voják / páže (Richard Klvač), papež (Dušan Kaprálik), Zambelli (Ján Mistrík), první anglický baron (Peter Jezný), francouzské děvče (Petra Vajdová), saské děvče (Eva Sakálová), biskup z Oxfordu (Vladimír Minarovič), francouzský baron (Ján Valentík), druhý anglický baron (Ivan Laca), mnich (Peter Sklár).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava 28. 11. 2000. Premiéra 30. 12. 2000 (109 min). Repríza 6. – 12. 10. 2023 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: anonym: Becket, alebo Božia česť. In Rozhlas plus 26-1/2000, str. 33 (anotace). – Cit.: Svetoznáma divadelná hra vychádza zo životného príbehu anglického národného svätca Tomáša Becketa v obodbí, keď Anglicko ovládali normandskí dobyvatelia. Becket, príslušník ovládaných Sasov a spočiatku kolaborujúci s Normanďanmi, po získaní významného spoločenského postavenia, miesta arcibiskupa prímasa Anglicka, bojuje za obmedzenie svojvôle dobyvateľov a ľudsky dôstojný život všetkých obyvateľov krajiny. Nekompromisné odmietnutie obvyklého kompromisu a zmysel pre povinnosť a mravnú česť stálo Becketa život, ale svoj cieľ napokon dosiahol.

Lit.: Šaráková, Lucia: Jean Anouilh a Ireneusz Iredyňski. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 1. 10. 2023 (článek). – Cit.:  Tento týždeň bude v Rádiu Litera opäť objaviteľský, bude o dlho nevysielaných autoroch a o hrách, na ktoré napadal rozhlasový prach. Ten sme sfúkli a potom aj poutierali najmä z dvoch autorov – francúzskeho dramatika Jeana Anouilha a poľského spisovateľa Ireneusza Iredyňskeho. A že ich hry stoja zato – posúďte sami – vo vysielaní sa objavia hry Becket, alebo Božia česť a Cestujúci bez batožín (od J. Anouilha) a poviedky Výťah a Vchod do záhrady (od I. Iredyňskeho). Bude doznievať aj príbeh z minulého týždňa o Popolvárovi – tentokrát v rozprávke Cesta k slnku – a v úvahách o maske z cyklu Kľúčové slová. Budeme pokračovať aj v esejach Dany Podrackej z cyklus Hysteria Siberiana – sú skutočne pôsobivé – o tieňoch a fantómoch, ktorých opúšťame, o úlohách, ktoré máme naplniť a o životných hádankách, ktoré dávala Sfinga. V. Dianišková sa zamerala na knihu Druhá tvár modernity od S. Ruppeldtovej. Z. Galková nám v Ars litere predstaví francúzskeho autora J. Anouilha v rozhovore s Ĺ. Vajdičkom. Oddýchnuť si budete môcť pri rozprávke J. Mokoša Kamarát a zážitok z rozhlasových hier umocní hra Ödöna von Horvátha Kazimír a Katarína. (…)

Od piatku sa s nami preneste do Anglicka 12. storočia.Tomáš Becket sa stáva kancelárom a priateľom mladučkého anglického kráľa Henricha II. Neskôr prijíma pozíciu arcibiskupa, čo mu spôsobí tragický koniec. Rádio Litera vám tento fascinujúci príbeh vyrozpráva podľa literárneho podkladu francúzskeho spisovateľa Jeana Anouilha. Hra má názov Becket, alebo Božia česť. V réžii Igora Hrabinského účinkujú Marián Geišberg, Boris Farkaš, Zuzana Frenglová, Libuša Trutzová, Elo Romančík, Emil Horváth a ďalší. Program je z roku 2000.

Majster Hanuš (Mistr Hanuš, 1986)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 9:02

Ivan Lalič. Rozhlasová hra. Překlad Milan Materák. Scénická hudba Vladimír Gajdoš. Odpovědný redaktor Štefan Šmihla. Zvuk Ivan Kostolný. Technici Ivan Kostolný, Mária Maršalová. Režie Dušan Kyzek.

Osoby a obsazení: vypravěč (Peter Vilhan). mistr Hanuš (Andrej Mojžiš), Anna (Marta Sádecká), Vít (Ĺubomír Holčík), městská rada (Jaroslav Vrzala, Štefan Šafárik, Vladimír Lakota)

Nastudoval Československý rozhlas Banská Bystrica 7. 3. 1986. Premiéra 27. 11. 1986 (Bratislava, 20:30 h.; 52 min).

Pozn.: Významný srbochorvátsky básnik a dramatik Ivan V. Lalič sa inšpiroval legendou o Pražskom orloji. Prostredníctvom tejto historickej témy spracúva hlboké myšlienkové posolstvo o spätosti veľkého majstra – umelca so svojím dielom. (anotace)

Popoludňajšia prechádzka (Odpolední procházka, 2008)

Filed under: Literární pásma,Slovenské — Premek @ 8:29

Jana Hevešiová. Literární pásmo. Překlad povídky Vladimír Oleríny.

Účinkují autorka a Pavol Rankov. Povídku čte Martin Kaprálik.

Natočeno 2008. Repríza 4. – 8. 6. 2022 (SRo 8 Rádio Litera).

Pozn.:  Vypočujte si literárne pásmo Jany Hevešiovej o poviedke svetoznámeho argentínskeho spisovateľa Julio Cortázara, zo zbierky „V každom ohni oheň“ z roku 1971. Názov Popoludňajšia prechádzka je síce obyčajný, nenápadný, ale nechajte sa prekvapiť. Okrem autorky relácie účinkuje Pavol Rankov, poviedku v preklade Vladimíra Olerínyho číta Martin Kaprálik. (anotace)

3. 6. 2022

Vlak na ľavom krídle (Vlak na levém křídle, 1986)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 22:04

Péter Horváth. Rozhlasová hra. Překlad Irena Dobrovolná. Odpovědný redaktor Milan Materák. Technici Dana Nezvedová, Jozef Bajtek. Režie Viera Weidlerová.

Osoby a obsazení: skladník (Ivan Letko), bezpečnostní technik (Július Paluš), Icuka (Nataša Kulíšková), Kiskaresz (Ján Mistrík), Kövecses (Jozef Longauer), Kövér (Vlado Ševčech), hlas z ampliónu (Mária Úradníčková), Szuronyos (Stano Dančiak), písařka (Eva Večerová), Vezér (Dušan Blaškovič), Illke (Erika Bauerová), válcovač (Milan Stano), vedoucí kuchyně (Darina Vašíčková), Moravec (Vlado Rozboril), hlavní účetní (Alfréd Swan), Lajos Süme (Jozef Kroner), Pál Biró (František Dibarbora), vrátný (Vlado Kostovič), Maros (Jozef Vajda), vnuk (Boris Farkaš), železničář (Ján Valentík), náčelník stanice (Ivan Krivosudský), dopravák (Gustáv Legéň), žačka (Michaela Mikulášová), muž (Rudolf Žákovský), tlumočník (Dušan Kaprálik), bulharský vysoký státní činitel (Jaroslav Rozsíval), Vera (Anna Tyralová), pěveckýsbor a hlasy (Klára Sekerášová, Mária Lukáčová, Jana Konušíková, Oldo Zemánek, Táňa Tadlánková, Zora Kosírová, Mikuláš Bugár, Viktor Lukáč, Soňa Dánaiová).

Nastudoval Československý rozhlas 4. 4. 1986. Premiéra 2. 4. 1987 (48 min).

2. 6. 2022

ZOO story (Stalo se v ZOO, 2000)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 21:48

Edward Albee. Rozhlasová hra. Dramaturgie Vanda Feriancová. Překlad Oľga Ruppeldtová-Andrášová. Úprava Viki Janoušková. Zvuk Ĺuboš Klásek. Technik Emília Miháleková. Režie Štefan Korenči.

Osoby a obsazení: Jerry (Marián Geišberg), Peter (Peter Šimun).

Nastudoval Slovenský rozhlas Bratislava v roce 2000. Premiéra 23. 3. 2000 (68 min).

Pozn.: Dej sa odohráva v jedno letné nedeľné popoludnie v odľahlej časti amerického Central Parku na jednej z dvoch lavičiek otočených k javisku, za ktorými sú len listnaté stromy a obloha. Na jednej z lavičiek sedí Peter a číta knihu.

K čítajúcemu Petrovi prichádza Jerry, fajčí a neohrabane sa mu prihovára s tým, že prichádza zo ZOO. Peter nie je ochotný nadviazať konverzáciu, ale Jerry je neodbytný. Jerry niekoľkokrát zopakuje, že navštívil ZOO a že Petrovi o tom povie. Viackrát spomenie aj tvár, ktorú určite zajtra v novinách alebo v televízii spozná. Peter je zmetený, pretože Jerry neozrejmí o koho tvár ide. Lenže Jerry nerozpráva o ZOO, pýta sa na Petrov osobný život (manželku, deti, domáce zvieratá, prácu, bydlisko, príjem). Isté detaily ho však nezaujímajú, a tak ho preruší, nenechá ho dopovedať a pozornosť obracia na seba.

Jerry začne vysvetľovať Petrovi, kde žije, rozpráva o svojich susedoch a ich zvykoch, o smrti jeho rodičov a tety. Zoznamujú sa. Jerry pokračuje v rozprávaní o tom, že bol 11 dní homosexuálom, že so ženami sa stretne a vyspí len jedenkrát. Opisom približuje aj zanedbanú, smradľavú a špinavú majiteľku penziónu, ktorá má o Jerryho záujem. Približuje aj problémy s jej psom, ktorý ma neustále erekciu a zakaždým na neho útočí. Rozhodne sa ho preto zabiť (dobrotou alebo priamo). Po dobrom tak, že mu kupuje mäso, a preto dúfa, že ho pes prestane napádať, že sa zblížia, nestane sa tak. Rozhodne sa ho preto otráviť potkaním jedom, ktorý pridá do mäsa a dúfa, že pes zomrie. Lenže čierny pes neskapal a Jerry bol z toho nesmierne rád, pretože vedel, že ho v penzióne bude niekto čakať, že ho bude čakať blízky kamarát. Jerry to zdôvodňuje tým, že ak človek nemá žiadny vzťah k ľuďom, musí niekde začať. U zvierat. Psí miláčik majiteľky penziónu bol prvou bytosťou, ku ktorej si nešťastný Jerry vytvoril vzťah (doteraz mal vzťah len k veciam, ktoré mal u seba doma). Peter Jerryho nechápe, je znechutený, a preto chce odísť, ale jeho náhodný známy ho začne štekliť a Peter ostáva.. (Wikipedie)

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress