Daniel Pastirčák. Glosa.
Natočeno 0222. Premiéra 21. 12. 2022 (SRo Rádio Devín, 7 min.).
Lit.: anonym: Glosu týždňa píše Daniel Pastirčák: Albert, Simone a láska. Reflexia a kritika. In web SRo Rádio Devín, 21. 12. 2022 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: V čase dospievania, keď sa mi svet javil ako číra absurdita, bol Albert Camus sprievodcom mojej vzbury proti Bohu. Na prahu staroby, keď som v Kristovi našiel cestou k zmyslu utrpenia, sa mi sprievodkyňou stala Simona Weilová. Netušil som, že tí dvaja, tak odlišní ľudia, boli duchovnými blížencami.
Niektorí mŕtvi sú nám bližší, než mnohí z tých, čo žijú – povedal Albert Camus na adresu Simone Weilovej. Zvláštny vzťah. Tí dvaja sa nikdy nestretli. Weilová Camusa nikdy nečítala, Camus Weilovú objavil až po jej smrti. Stretol v nej spriaznenú dušu. Postaral sa o vydanie jej rukopisov. Som presvedčený, že Simona Weilová je jediný veľký duch našich čias, napísal: Dúfam, že tí, čo si to uvedomili, budú mať dostatok umiernenosti a nepokúsia sa prispôsobovať si jej ohromujúce svedectvo. Pokiaľ ide o mňa, vzhľadom na moje skromné dispozície, budem spokojný, ak sa jej dielo mojím pričinením stane známym a bude sa šíriť. Jeho plný dosah, ešte iba čaká na svoje ocenenie.
Čo mohlo spájať ateistu Alberta a kresťanskú mystičku Simone? Spájala ich kritika spoločnosti i odmietnutie Marxom navrhovanej revolúcie. Vzdorovali svetu odlišným spôsobom, no smerovali k tomu istému. Pre Camusa bola základnou témou filozofie otázka samovraždy. Priznal však, že u Simony Weilovej našiel protilátku na nihilizmus, s ktorým po celý život zápasil. Keď sa Camus dozvedel, že dostal Nobelovu cenu za literatúru, navštívil byt Simoniných rodičov. V izbe svojej mŕtvej priateľky si chcel usporiadal rozhárané myšlienky. (…)