Julian Semionov. Dramatizace sovětského detektivního románu. Dramatizace Igor Lembovič. Překlad Viera Marušiaková. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Mistr zvuku Jozef Bezák, Július Lederer. Režie František Brestovanský.
Osoby a obsazení: Rosľakov (Daniel Michaelli), Kostenko (Gustáv Legéň), Sadčikov (Ján Klimo), komisař (Andrej Lettrich), Ĺoška (Peter Jezný), šerif (Vladimír Kostovič), Čita (Jaroslav Ďuríček), Prochor (Ondrej Jariabek), Šrezel (Ján Rybárik), správce (Karol Švandtner), Sergej (Jozef Hanúsek), Naďa (Oľga Šalagová), Víťa (Jozef Cút), houslista (Alexander Bada), Aron (Ferdinand Lehotský), Galina (Hana Kostolanská), Saša (Ĺubo Dobrovoda), ředitel (Rudolf Velický), laborant (Michal Slivka), poručík (Štefan Dobrovodský), Teplov (Ondrej Košút), expert (Ján Kramár), okrskář (Július Bulla), občan (Jozef Sodoma).
Natočeno 1966. Československá premiéra 23. 11. 1966 (Československo I, 19:30 h.). Slovenská premiéra 26. 11. 1966 (Československý rozhlas Bratislava, 57 min.).
Lit.: Vdovják, Ján: Petrovka 38 – Julian Semionov. In Rozhlas, listopad 1966 (článek). – Cit.: Petrovka 38 je dramatizácia detektívneho románu Juliana Semionova a odohráva sa v Moskve. Ukáže nám prácu sovietskych bezpečnostných orgánov v boji proti zločinnosti istej časti mládeže, ktorá sa dostala do osídiel starých recidivistov a vykonáva ich príkazy. Celý príbeh je veľmi napínavý. Množí sa vykrádanie bufetov a pri jednej takejto krádeži zločinci zastrelia milicionára. Akcie sa zúčastnil aj stredoškolák Loňka. A práve Loňka najviac pomôže pri pátraní. Takto nás autor prevedie mnohými prostrediami veľkomestskej Moskvy. Toto prostredie autor dobre pozná a vie vykresliť veľmi živé, charakteristické typy, či už zločinného podsvetia alebo aj iného prostredia. Zoznámime sa s taxikármi, mladými ľuďmi, ktorí začali študovať na vysokej škole, ale štúdium im nevoňalo, starými priekupníkmi, penzistami, husľovým virtuózom a jeho manažérom.
Autorovi Julianovi Semionovi nešlo len o napínavý príbeh a o ukázanie namáhavej práce milície v boji proti zločinnosti ale súčasne sa zameriava nad otázkou, prečo ľudia často skĺzavajú na šikmú plochu. Veď už žijú v normálnej spoločnosti, doma dostávajú správnu výchovu a predsa sa títo ľudia potknú a stávajú sa zločincami. Chce aj varovať pred tým, že často na začiatku tejto cesty bývajú len maličkosti, postupne sa nahromadia a napokon sa už lavína nedá zahatať.