Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

15. 6. 2022

Hra pre dvoch neznámych (Hra pro dva neznámé, 1972)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:49

Ladislav Fajčík. Rozhlasová hra. Hudební spolupráce František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Hauliš. Technici Jozef Hauliš, Ján Ščirba. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení: Jozef (Peter Gažo), Mária (Judita Vicianová), Alica (Hana Makovická), Filip (Andrej Hryc), Karol (Vlado Durdík ml.), hlas (Albert Pagáč), muž (Jozef Florián).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1972. Premiéra 16. 2. 1972 (III. program, 20:00 h.; 59 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Hra pre dvoch neznámych. In Rozhlas 7/1972, str. 3 (článek). – Cit.:  „Každé manželstvo prežíva v istých obdoboiach svoje krízy, je to akési vyrovnávanie sa so vzájomnou prítomnosťou. Cítime, že sme priviazaní a ťažko sa prispôsobujeme“ – tvrdí jedna z postáv (povedzme, že hlavný hrdina) v odpovedi na dobiedzavé otázky svojej partnerke a táto replika by azda mohla byť aj mottom druhej pôvodnej rozhlasovej hry Ladislava Fajčíka s názvom Hra pre dvoch neznámych.

Tá prvá sa volala Žúr a jej hrdina – možno, že ten istý – prežíval nie práve najpríjemnejšie chvíle osamotenia práve vtedy, keď málokto býva rád sám: vo výročný deň svojich narodenín. Každý z priateľov mal v poslednej chvíli dajaký presvedčivý dôvod na ospravedlnenie svojej neprítomnosti na oslave, avšak ten pravý dôvod tkvel hádam predovšetkým v samotnom jubilantovi a v zložitých vzájomných vzťahoch, aké sa vyskytnú (a dosť často) aj medzi priateľmi.

V druhej Fajčíkovej rozhlasovej hre tento hrdina (ak – pravda – pripustíme, že je to ten istý) je o nejaký rôčik starší, je už aj ženatý, ba dokonca stihol po namáhavom diaľkovom stúdiu stať sa inžinierom. Ale napriek tomu všetkému sa príliš nezmenil. Ani šťastnejším nie je. S manželkou si príliš nerozumejú – ona tvrdí, že je to jeho vina, on že jej. Dosť obvyklý prípad. A je tu ešte Alica – nie však kvôli zaužívanému trojuholníku. Alica má práve dnes narodeniny (pre zmenu?). Idú ich osláviť a tu pri víne, hudbe a tanci prichádza návrh zahrať sa jednu (kvôli lepšej zábave), nie príliš obvyklú hru. Jej pravidlá sú jednoduchý: On a Alica budú dnes večer akoby manželským párom a Mária (tak sa volá jeho žena) bude akoby ich – slobodnou – priateľkou. Prirodzene, že táto dohoda platí predovšetkým pre prípad, že o dámy sa budú zaujímať aj iní náhodní tanečníci, resp. budúci spolusediaci pri stole. Ako to dopadne? Čo sa z toho vyvinie? Naozaj: stroskotá dnes večer toto mladé manželstvo, dosť zjavne poznačené drobnými trhlinkami a jazvičkami, alebo naopak: spevnie?

Ruská ruleta (1972)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:27

Ladislav Nemec, Vlastimil Milota. Rozhlasová hra. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Scénická hudba František Gomolčák. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení: urozený pan baron Žigmund Jászi z Jasnej (Zolo László), urozená paní Eržika Jásziová, rozená hraběnka Pálfyová, jeho žena (Elena Volková), setník Lórant Jászi, jejich syn (Peter Gažo), Šarlay, správce jásziovského majetku (Anton Gýmerský), Margita Driapsová, služka a domovnice v košickém domě Jásziových (Elena Kleisová), Matej Demko, zvaný slepý Jaščur, revoluční rolník, předseda dělnické rady (Ján Ondrejka), Mišo Karabinoš, invalida, člen dělnické rady (Andrej Hryc), Hanča Demková, dcera Mateja Demka (Darina Poldaufová), Jano Toporčák, rolník, Demkův zeť (Ĺuboš Záhon), Aranka Gordoniová, herečka (Silvia Turbová), Gizi, herečka (Beatrica Bočová), Jajteles, bohatý obchodník a krčmář (Albert Pagáč), Major Grancsay, Lórantův přítel (Milan Drotár), Tibor Samuely, zástupce komisaře obrany Maďarskej republiky rád (Peter Macko), plukovník, velitel Ludovicea (Vladimír Petruška), hrabě Esterházy, kontrarevoluční důstojník (Ján Kado – Dudra), setník Révay, kontrarevoluční důstojník (Marián Kleis).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1972. Premiéra 15. 6. 1972 (88 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Ruská ruleta. In Rozhlas 24/1972, str. 2 (článek). – Cit.:  Dej dramatizácie sa odohráva v Košiciach, Prešove, vo východoslovenskej dedine s literárnym názvom Jasná a v Budapešti. Vojna je už doslova “na spadnutie”, vojaci odmietajú zbytočne prelievať krv, v zázemí niet čo jesť, čím svietiť, kúriť – zápas o holú existenciu je zo dňa na deň namáhavejší. A na tomto pozadí sa odvíjajú osudy Milotových hrdinov: Margity Driapsovej, košickej slúžky a neskôr domovníčky u urodzených pánov Jásziovcov, ich bírešov Jána Toporčáka a Mateja Demku, stotníka Lóranta Jásziho a ďalších. Všetci sa nejakým spôsobom začleňujú do udalostí, ktoré ako priama i nepriama ozvena ruskej Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie vedú aj na východnom Slovensku k parcelácii panských majetkov, ustanovovaniu roľníckych a robotníckych rád a napokon až k vyhláseniu Slovenskej republiky rád a jej ozbrojenej obrane. Bíreš Jano Toporčák, vojenský zbeh, sa v týchto udalostiach orientuje spočiatku veľmi tápajúco a živelne, no postupne vyrastá na uvedomelého obrancu proklamovaných i uskutočňovaných sociálnych premien. Dokáže sa preniesť nad stroskotaním rodinného života, náhodné uväžnenie ho zocelí ešte viac a ako dobrovoľník maďarskej Červenej armády, ba dokonca jeden z jej veliteľov, bojuje v prvej línii proletárskej revolúcie. V ňom a v jeho konaní akoby ožíval a rodil sa nový svet, svet budúci, ba dne už môžeme povedať: dnešný. (more…)

Bič (1972)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 11:22

Henryk Bardijewski. Rozhlasová hra. Překlad Ján Miškovič. Scénická hudba František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Hauliš. Technici Jozef Hauliš, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Rada Šubová.

Osoby a obsazení: Glaza (Ján Ondrejka), Mirkiewicz (Ĺuboš Záhon), sedlák (Ján Bzdúch), selka (Hana Grissová), raněný (Ján Dudra – Kado), voják (Ladislav Fajčík), hlas 1 (Ján Lacko), hlas 2 (Peter Gažo), hlas 3 (Vlado Durdík), hlas 4 (Albert Pagáč), hlas 5 (Edo Vítek).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1972. Premiéra 24. 10. 1972 (Devín, 19:30 h.; 40 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Bič. In Rozhlas 43/1972, str. 7 (článek). – Cit.:  Dej tejto hry sa odohráva na sklonku II. svetovej vojny. Za frontom, avšak nie príliš ďaleko za ním, hrkoce voz, na ktorom sa vezie ranený ženista. Smer: poľný lazaret. Kde však ten lazaret je, to nevie ani furman, ani sprievodca a bojový druh raneného. Spoľahnúť sa teda možno iba na kone, ktoré iste spoľahlivo vycítia ono utajené miesto, pretože – podľa ich gazdu – sú vraj tiež radšej, keď majú lekára „poruke“.

Cesta pomaly ubieha a z rozhovorov, ktorými si cestujúci krátia čas, dozvieme sa všeličo naozaj zaujímavé. Najmä o ženistoch. Napríklad aj to, ako svedomito sa pripravujú na svoje nebezpečné povolani, (ako by ho mali vykonávať celý život…), pričom nejeden z nich (aj náš hrdina) sa nevyhne zvyčajnému „krstu“ – vyhrabávaniu tehly miesto míny. Alebo o tom, ako môže bezbranný zajatý ženista preľstiť a sám zajať ozbrojeného nepriateľa. Osobitne zaujímavým je aspoň chvíľkové pobudnutie v nebi pre ženistov (jeho vízia), ktoré si celkom špecificky a neobyčajne vybudovali a uspôsobili sami ženisti pre prípad, že im ich obvyklý dialóg s niektorou bombou či mínou tak celkom „nevyjde“. Pravda, nemusí to byť vždy bomba alebo mína – niekedy stačí aj celkom obyčajný dedinský rebrík, ale o tom potom. Potom, lebo v tejto chvíli sa furmanovi stratil bič a kone to hneď vycítili. Bez biča ďalej nepôjdu. Už sú tak navyknuté, že môže byť hocijaká streľba, im je to všetko jedno – reagujú iba na strieľanie bičom. Neostáva teda iné, ako vrátiť sa a hľadať ten bič. Dúfajme, že sa im ho napokon podarí nájsť, ba aj dôjsť do tej nemocnice – a poslucháčom pobaviť sa…

Príbeh o láske a smrti (Příběh o lásce a smrti, 1973)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 8:46

Endre Illés. Rozhlasová hra – fragment z eposu Mahábhárata. Překlad a úprava Mária Tomanová. Scénická hudba František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Andrej Medvec.

Osoby a obsazení Asvapati, král Madry (František Papp), Sávitri, jeho dcera (Hana Makovická), Djumatséna, král Salvy (Ján Ondrejka), královna, jeho žena (Rada Šubová), Satjaván, jejich syn (Vlado Durdík II.), vypravěčka (Viera Petrusová), 1. poustevník (Anton Gýmerský), 2. poustevník (Zolo László), 3. poustevník (Peter Macko), Jáma, bůh smrti (Milan Drotár), Káma, bůh lásky (Peter Gažo), Nárada, věštec (Ján Švec).

Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1973. Premiéra 25. 12. 1973 (Bratislava, 16:30 h.; 88 min).

Lit.: Jančošek, Karol: Príbeh o láske a smrti. In Rozhlas 52/1973, str. 3 (článek). – Cit.:  Jedna stará – a vari najkrajšia, indická legenda rozpráva o láske nesmrteľnej nebeskej víly a o mladom smrteľnom mužovi. Štyri roky bola víla mládencovou milou. Potom však, jednej noci, vila zmizla „ako prvá ranná zora“ a láskou zmámený mládenec ju hľadal, až temer zošalel.

Konečne po rokoch uzrel svoju nevernú milú vo vlnách jazera. Z brehu sa jej doprosoval, aby sa vrátila. Víla len zamávala: nie! No mladý muž sa nevzdával: do vody sa vrhne, zomrie, nevie žiť bez nej, nech sa vráti! „Nejdem!“ – odvetila víla chladne. „Vedz: so ženami niet priateľstva. Srdce žien – srdce hyen!“ A zmizla. Mladý muž ju odvtedy nikdy, nikdy, neuzrel…

Žiarivým protikladom tejto lásky (citujeme autorku dramatizácie) je láska Sávitrinina, ktorá aj z objatia smrti vyrve svojho milovaného, pretože čo raz v jej srdci vzplanulo, je večné a neuhasiteľné.

Niet pochýb, že sme nemohli nájsť vhodnejší termín, ako je sviatočné vianočné popoludnie na vyrozprávanie tohto krásneho prastarého príbehu o láske kráľovskej dcéry Sávitri k manželovi Asvapatimu, ktorého si po dlhom putovaní a mnohých životných skúsenostiach našla v lese a rozhodla sa vziať si ho aj napriek veštbe o jeho skorej smrti. Lyrika, poézia tohto príbehu, jeho krehká krása a múdrosť istotne zaujmú každého. A najmä láska, taká čistá a taká veľká, že sa pred ňou musí skloniť aj samotný boh smrti Jáma.

Dodajme už len, že uvádzaný Príbeh o láske a smrti je fragmentom z veľkého, známeho a slávneho indického eposu Mahá-Bharata, ktorý novelisticky spracoval maďarský spisovateľ Endre Illés a podľa vlastného prekladu pre rozhlas zdramatizovala Mária Tomanová.

14. 6. 2022

Vizičlovek alebo Prechádzky náučným chodníkom (Vizičlověk aneb Procházky po naučném chodníku, 2022)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — Premek @ 14:18

Miklós Forgács. Rozhlasová hra. Hudba David Kollár. Dramaturgie a režie Hana Kolbašská-Rodová. Mistr zvuku Peter Krajčovič. Produkce Renáta Miškovičová.

Účinkují Alena Ďuránová, Martin Stolár, Andrej Palko, Slavomíra Fulínová, Ĺubica Blaškovičová, Tatiana Poláková, Róbert Šudík, Ivan Krupa, Miroslav Kolbašský, Peter Orgován, Beáta Dubielová, Juraj Fotul, Michal Šoltés, Jakub Kuka, Igor Kasala, Dana Košická, Magdaléna Kolbašská, Lívia Michalčík-Dujavová, Veronika Husovská, Katarína Horňáková a další.

Natočeno 2022. Premiéra 14. 6. 2022 (SRo Rádio Devín, 20:00 h.). Repríza 17. 6. 2022 (SRo Rádio Devín, 21:00 h.); 23. 5. 2023 (SRo Rádio Devín, 21:05 – 22:15 h.) v cyklu Dramatické Rádio Devín.

Lit.: anonym: Rozhlasová hra: Vizičlovek alebo Prechádzky náučným chodníkom. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 13. 6. 2022 (článek + nahrávka rozhovoru s autorem). – Cit.:  Na najbližší utorok máme pre vás v Rádiu Devín pripravenú premiéru rozhlasovej hry Miklósa Forgácsa s názvom Vizičlovek alebo Cesta náučným chodníkom, o ktorej sa s autorom hry v štúdiu rozprávala Hana Rodová. Predtým vás však navnadíme krátkou ukážkou z komponovanej hudby, ktorá v hra znie. Tú pripravil David Kollár (…).

Ekologická autorská hra Miklósa Forgácsa s viacerými motivickými líniami, ktoré sa vinú popri rieke Ipeľ. Mytológické, bájne, svetské, zvieracie i fantazijné bytosti spojené so životodarnou vodou Ipľa a jeho povodia nás sprevádzajú na ceste spoznania našej histórie, mytológie i seba samých… (…)

Neónové sochy (Neonové sochy, 1980)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 14:12

Jozef Buchanec. Rozhlasová  veselohra. Odpovědný redaktor Ján Vdovják. Technici Ĺuboš Klásek, Ondrej Purdeš. Režie Milan Semík.

Osoby a obsazení Dr. Silvester Vlk (Karol Machata), Miriam Vlková, jeho žena (Zdena Grúberová), Ema Vlková, jeho sestra (Mária Prechovská), Martina Vlková, jeho dcera (Darina Chmúrová), Peter Kráľ, trenér (Vladimír Durdík), Radúz Krídlo, baletní mistr (Július Satinský), předseda senátu (Ctibor Filčík).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava 1. 4. 1980. Premiéra 24. 9. 1980 (54 min).

Lit.: Vdovják, Ján: Neónové sochy. In Rozhlas 39/1980 (článek). – Cit.: Je to takmer groteskný príbeh, ktorým autor nastavuje krivé zrkadlo niektorým manieram a spôsobom nášho života. Z nadhľadu sa pozerá na vzťahy rodičov a detí, ktorí niekedy nevedia medzi sebou komunikovať, hoci v mnohých prípadoch by stačilo viacej tolerancie a pochopenia. Príbeh sa začne odvíjať na rozvodovom súde. Manželia pri sobáši uzavreli dohodu, že sa po dosiahnutí šesťdesiateho roku života manžela rozvedú. Odteraz sa v prudkom spáde dozvedáme o trampotách, radostiach a groteskných situáciách rodiny, kde okrem manželov a dospievajúcej dcéry žije ešte stará teta. Autor sa premiéry svojej hry nedožil. Zomrel začiatkom tohto roka.

Ukulele (1977)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 10:46

Andrzej Szypulski. Rozhlasová hra pro mládež. Dramaturgie Emil Fillo. Překlad Štefan Drug. Zvuk Ĺuboš Klásek. Technik Jozef Dobák. Režie Peter Jezný.

Osoby a obsazení: Agatka (Andrea Timková), Jacek (Rudo Žákovský), Baba Jaga (Oľga Adamčíková), Malý (Pavol Lazar), pán (Ján Valentík), matka (Jela Lukešová).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1977. Premiéra 15. 10. 1977 (35 min).

Lit.: Fillo, Emil: VI. Medzinárodný festival hier. V hre ide o dievčatko, ktoré má otca černoch a mamičku Poľku. Prináša mu to veľa komplikácií v škole i na ulici. Ešte šťastie, že si nájde kamaráta, ktorý má pre jeho trápenie pochopenie a usiluje sa dievčatko rozveseliť. Jeho snaha však v prípade „vedeckého pokusu“ dorozumievania sa s rastlinami vypáli opačne.
(VI. Medzinárodný festival hier, Rozhlas 42/1977, str. 21, Emil Fillo).

Zabijeme muža? (Zabijeme muže?, 1989)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 10:14

Edvard Radzinskij. Rozhlasová úprava divadelní hry. Dramaturgie Vladimír Holan. Překlad a úprava Dagmar Podmaková. Scénická hudba Juraj Beneš. Zvuk Peter Janík. Technik Ernest Walzel. Režie Viktor Lukáč.

Osoby a obsazení Ona (Zuzana Kronerová), on (Dušan Jamrich).

Nastudoval Československý rozhlas Bratislava v roce 1989. Premiéra 13. 11. 1989 (78 min.)

Lit.: -po- (= Podmaková, Dagmar?): Zabijeme muža? In Rozhlas 46/1989, str. 19 (článek). – Cit.: Autorovi sa nezvyčajne presvedčivo podarilo „vkĺznuť“ do duše osamelej, životom umorenej starnúcej herečky, ktorá sa snaží tými najnemožnejšími spôsobmi vyhnať zo seba neodvrátiteľné nešťastie. Nie, nie je to hra plná pochmúrnej atmosféry duševných poryvov hrdinky. Ale s ľahkosťou napísaný, dynamicky sa odvíjajúci nenaplnený osud ženy, hľadajúcej pre seba východisko. Akýsi úsmev cez slzy, balancujúci na hranici čierneho humoru, nadsádzka, výmysel, láska i nenávisť, túžba i rezignácia, výsmech z vlastnej nemohúcnosti… hra o hre samej so sebou.

Podpis štyroch (Podpis čtyř, 19??)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 8:23

Arthur Conan Doyle. Rozhlasová dramatizace povídky. Odpovědný redaktor Juraj Andričík. Zvuk Peter Krajčovič. Výber hudby Alexander Berta. Režie Peter Vilhan.

Účinkují Jozef Lapšanský, Peter Rašev, Adriana Ballová, Jozef Fila.

Nastudoval Slovenský rozhlas Košice (55 min). Premiéra v cyklu Čítanie pripravovaných kníh.

13. 6. 2022

Bronzové hodiny (1998)

Filed under: Rozhlasové hry,Slovenské — retroslovak @ 9:12

Vladimír Balašov. Rozhlasová hra. Dramaturgie Ladislav Staroň. Překlad Igor Calpaš. Úprava Oľga Duhanová. Zvuk Peter Janík. Režie Tatiana Tadlánková.

Osoby a obsazení: Jevgenij Nikolajevič Gaľskij (Ladislav Chudík), Boris Jevgenievič Gaľskij (Stano Dančiak), úryvky z Richarda III. (Miroslav Trnavský).

Nastudoval Slovenský rozhlas v roce 1998. Premiéra 16. 4. 1998 (Slovensko 1, 20:05 h.; 52 min.).

Lit.: anonym: Bronzové hodiny. In Rozhlas a televízia, roč 72, číslo 15, str. 5 (článek) – Cit.:  Rozhlasová úprava ruskej divadelnej hry o ťaživých a nezvratných následkoch minulosti v ľudských dušiach a o hľadaní nápravy deformovaných vzťahov medzi ľuďmi.

Bronzové hodiny, ktoré patrili k rodinnému striebru, kedysi slávnej hereckej rodiny v jednom ruskom provinčnom meste, dávno prestali odmeriavať čas. Hodiny zastali, rodina sa rozpadla. Umrela matka – herečka, manželka opustila jej syna – muža. Teraz si v byte prekážajú a márnia čas každodennými žabomyšími otec – penzista a syn – krátko pred penziou. Obaja sa usilujú vysporiadať sa s minulosťou, najmä s tým, čo zostalo z nej ako tieň na ich svedomí. Ale aj tak sa otec snaží vrátit synovi sebadôveru vo vlastné schopnosti a syn zas starostlivo bdie nad otcovým nalomeným zdravím. Nakoniec sa do rodiny vráti pohoda a synovi sa podarí opraviť bronzové hodiny ako symbol niekdajšieho i budúceho rodinného šťastia.

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress