Endre Illés. Rozhlasová hra – fragment z eposu Mahábhárata. Překlad a úprava Mária Tomanová. Scénická hudba František Gomolčák. Odpovědný redaktor Karol Jančošek. Zvuk Jozef Gašpar. Technici Jozef Gašpar, Marica Pasnišinová. Produkce Lívia Dragúnová. Režie Andrej Medvec.
Osoby a obsazení Asvapati, král Madry (František Papp), Sávitri, jeho dcera (Hana Makovická), Djumatséna, král Salvy (Ján Ondrejka), královna, jeho žena (Rada Šubová), Satjaván, jejich syn (Vlado Durdík II.), vypravěčka (Viera Petrusová), 1. poustevník (Anton Gýmerský), 2. poustevník (Zolo László), 3. poustevník (Peter Macko), Jáma, bůh smrti (Milan Drotár), Káma, bůh lásky (Peter Gažo), Nárada, věštec (Ján Švec).
Nastudoval Československý rozhlas Košice v roce 1973. Premiéra 25. 12. 1973 (Bratislava, 16:30 h.; 88 min).
Lit.: Jančošek, Karol: Príbeh o láske a smrti. In Rozhlas 52/1973, str. 3 (článek). – Cit.: Jedna stará – a vari najkrajšia, indická legenda rozpráva o láske nesmrteľnej nebeskej víly a o mladom smrteľnom mužovi. Štyri roky bola víla mládencovou milou. Potom však, jednej noci, vila zmizla „ako prvá ranná zora“ a láskou zmámený mládenec ju hľadal, až temer zošalel.
Konečne po rokoch uzrel svoju nevernú milú vo vlnách jazera. Z brehu sa jej doprosoval, aby sa vrátila. Víla len zamávala: nie! No mladý muž sa nevzdával: do vody sa vrhne, zomrie, nevie žiť bez nej, nech sa vráti! „Nejdem!“ – odvetila víla chladne. „Vedz: so ženami niet priateľstva. Srdce žien – srdce hyen!“ A zmizla. Mladý muž ju odvtedy nikdy, nikdy, neuzrel…
Žiarivým protikladom tejto lásky (citujeme autorku dramatizácie) je láska Sávitrinina, ktorá aj z objatia smrti vyrve svojho milovaného, pretože čo raz v jej srdci vzplanulo, je večné a neuhasiteľné.
Niet pochýb, že sme nemohli nájsť vhodnejší termín, ako je sviatočné vianočné popoludnie na vyrozprávanie tohto krásneho prastarého príbehu o láske kráľovskej dcéry Sávitri k manželovi Asvapatimu, ktorého si po dlhom putovaní a mnohých životných skúsenostiach našla v lese a rozhodla sa vziať si ho aj napriek veštbe o jeho skorej smrti. Lyrika, poézia tohto príbehu, jeho krehká krása a múdrosť istotne zaujmú každého. A najmä láska, taká čistá a taká veľká, že sa pred ňou musí skloniť aj samotný boh smrti Jáma.
Dodajme už len, že uvádzaný Príbeh o láske a smrti je fragmentom z veľkého, známeho a slávneho indického eposu Mahá-Bharata, ktorý novelisticky spracoval maďarský spisovateľ Endre Illés a podľa vlastného prekladu pre rozhlas zdramatizovala Mária Tomanová.