Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

Hostka naladěná na Devín. Připravila Andrea Makýšová Volárová.

Natočeno 2021. Premiéra 11. 5. 2021 (SRo 3 Rádio Devín, 32 min.).

Lit.: anonym: Veľký rozhovor s prekladateľkou knihy Melanchólia vzdoru. In web SRo 3 Rádio Devín, 11. 5. 2021 (anotace + nahrávka k poslechu). – Cit.: Prekladateľka, rozhlasová redaktorka a šéfredaktorka časopisu Verzia Gabriela Magová v rozhovore s Andreou Makýšovou Volárovou predstavuje svoj najnovší prekladateľský počin, a to titul Melanchólia vzdoru od maďarského spisovateľa Lászla Krasznahorkaia.

Příběhy z opačného konce světa. Připravila Soňa Gyarfašová.

Natočeno 2025. Premiéra 4. 10. 2025 (SRo 3 Rádio Devín, 17:00 h.).

Pozn.: V najbližšom vydaní príbehov z opačného konca sveta sa vydáme do austrálskeho Melbourne za pani Zoe Zeman. Dievčenským menom sa volala Patrícia Kolečániová pochádzala zo starej prešporskej rodiny prenasledovanej totalitami. A rok 1968, keď Československo okupovali vojská Varšavskej zmluvy, bol pre ňu podľa jej slov „ground zero – bod nula“. Znamenal rozpad ich rodiny a začiatok nového príbehu na druhej strane zemegule.

V Bratislave nechávali starých rodičov, ktorých už nikdy nestretla. A 16-ročná Patrícia, ktorá spolu s mamou utekala za slobodou, sa ocitla na palube prvého lietadla, ktoré mierilo v roku 1968 s československými utečencami do austrálskeho Melbourne. Mama sa uplatnila v známej Opere v Sydney a Patrícia, ktorá zo začiatku nevedela po anglicky, začala neskôr angličtinu v škole učiť aj samotných Austrálčanov.

Prečo hľadali šťastie s mamou až na opačnej strane zemegule a ako ich Austrália kedysi prijala? Znamenala pre nich ešte niečo nežná revolúcia a aký bol pocit, keď sa po rokoch vrátila znova do rodnej krajiny? Viac už v príbehu a rozprávaní dnes už Zoe Zeman, ktorý na svojej austrálskej ceste zaznamenala autorka tejto relácie Soňa Gyarfašová. (anotace)

Připravila Zuzana Golianová.

Hovoří Jarmila Rybánska, Oľga Sedláčková, Rozália Ďurčatová a Sylvia Ciulysová.

Natočeno 2025. Premiéra 18. 9. 2025 (SRo 3 Rádio Devín, 20:00 h.). Repríza 20. 9. 2025 (SRo 3 Rádio Devín, 8:05 h.).

Lit.: anonym: Fenomény: Paličkovaná čipka. Témy. In web SRo 3 Rádio Devín, 16. 9. 2025 (článek). – Cit.: Najnovšie Fenomény so Zuzanou Golianovou budú stretnutím s krásou. Zamerala sa na pozitívny vzťah k ručným prácam, tradičným remeslám, k ľudovo-umeleckej tvorbe, jednoducho na paličkovanú čipku. Slovensko je v tejto téme fenomén – má až 17 regiónov čipky.

V relácii budete počuť Jarmilu Rybánsku – majsterku ľudovo-umeleckej výroby v odvetví paličkovaná čipka, spoluzakladateľku občianskeho združenia Paličkovaná čipka Slovenska a lektorku v Škole remesiel v ÚĽUV-e, Oľgu Sedláčkovú, Rozáliu Ďurčatovú z Klubu paličkovanej čipky Priadky pri regionálnom centre remesiel ÚĽUV Bratislava a Sylviu Ciulysovú, ktorá sa venuje dizajnu inšpirovanému tradičným ľudovým remeslom, tradičnou slovenskou ornamentikou, slovenskými tradíciami. (..)

Barbora Hrínová. Feature.

Natočeno 2025. Premiéra 28. 9. 2025 (SRo 3 Rádio Devín, 15:00 h.).

Lit.: anonym: Fíčer | Barbora Hrínová: Diaľkový prieskum Zeme. Rozhlasová tvorba. In web SRo 3 Rádio Devín, 24. 9. 2025 (článek). – Cit.: Spisovateľka Barbora Hrínová pozbierala príbehy seniorov, ktorí navštevovali kurz kreatívneho písania, ktorý sama viedla na univerzite tretieho veku. Seniori podávajú prostredníctvom príbehov krátku správu o svojom živote a sú živým dôkazom toho, že tvorivosť je univerzálna túžba a potrebu sebavyjadrenia ma každý.

Připravila Mariana Jaremková.

Vzpomíná Palo Čejka, Peter Hajdin a Martin Shooty Šútovec.

Natočeno 2025. Premiéra 25. 9. 2025 (SRo 3 Rádio Devín, 20:00 h.). Repríza 27. 9. 2025 (SRo 3 Rádio Devín, 8:05 h.).

Pozn.: Ľubomír Longauer, výrazná osobnosť grafického dizajnu a súčasne skúmateľ jeho histórie na Slovensku, odišiel 6. septembra. Výtvarník, kurátor, autor publikácií o dejinách slovenského grafického dizajnu, spoluzakladateľ Slovenského múzea dizajnu, zostáva prítomný svojimi dielami v rámci užitej grafiky – pre vydavateľstvá, galérie či divadlá, realizoval stovky knižných obálok, plagátov a značiek – a tiež svojou voľnou tvorobou. A potom je tu ešte Longauer – pedagóg. Nemenej legendárny. Tak ako celý ateliér. Rozprávanie trojice jeho bývalých študentov, ktorých nazýval “machríci” ho v cykle Fenomény priblíži ako výrazne formatívnu osobnosť nielen v oblasti umenia. Na Ľubomíra Longauera budú v cykle Fenomény spomínať Palo Čejka, Peter Hajdin a Martin Shooty Šútovec. A bude to veselé spomínanie. (anotace)