Účinkují : Žena – Vladena Škorvagová, Muž – Jaroslav Mottl.
Natočil Slovenský rozhlas, štúdio Banská Bystrica, 1998 (22 min.). Premiéra 1.5.1998.
Pozn. V únoru roku 2007 vysíláno v literárně dramatickém pásmu. Součástí pásma byly rozhovory s autorkou a vysílání původní rozhlasové hry Chriašteľ.
Úryvek z textu – závěr :
HUDBA
Ž: Dotkni sa ma bolesťou našej každodennej osamelosti.
Priviaž ma k stĺpu hranice, pri ktorom stojím už tisíc rokov, a ostrihaj mi dušu donaha.
Pred žiadnym koncilom nepokľaknem na kolená…
M: Pribiť na kríž
a potom skrvaveno snímať.
Umenie veľkých lások
– k sebe.
Boh nepriviera oči.
A rozhrešenie z hriechu, odpustenie
– ten vratký rebrík do neba,
je jazvou naprieč vesmírom.
Slnká sa chvejú pred úsvitom Zeme.
Skrvavieme.
Skrvavieme.
Padnutí anjeli zakrývajú oči Pána.
Ž: V noci ešte stále po mne šliapu sny o smutnej karaváne
O pahltnej karaváne krvi. A mozgy rozmliaždené na kašu
A mozgy bez domova.
Rádioaktívny prach v prázdnych očiach ulíc…
M: Ĺudia. Ĺudia s veľkým „ĚĹ“ v rozpažených rukách.
Ĺudia?
Pobiehame nepokojne
od záveja k záveju.
Od vyššieho k vyššiemu.
Pobiehame od seba k sebe.
Od nás k nám.
Hľadáme svoje ospravedlnenia
v genetických danostiach
opičích praotcov,
pretože, už je to raz tak,
nikto nechodil
so vzpriamenou chrbticou
hneď na počiatku.
A v noci si kladieme
ruky pod vankúš,
lebo na okraji vedomia
ešte stále ostáva to,
čo sme chceli urobiť včera,
čo musíme dokázať zajtra.
A dnes?
KRÁTKY HUDOBNÝ PREDEL
Ž: Len na okamih sa dotknúť
najvyššej hory.
Vkročiť bosou nohou
do záveja.
Vidieť sa v priereze
až ku koreňom hmoty,
preštudovať anatómiu
vlastnej energie
a zabudnúť na priesečníky priamok
na dlani.
Zakrivenie vesmíru
má svoje osobité zákony.
Nemáme sa ako vyhnúť stretnutiam.
Množina roztrúsených bodov…
Prienik…
Možno – zjednotenie?
Koľko ostrovov má život?
KRÁTKY HUDOBNÝ PREDEL
M: Sme ako ostrovy. Toľkokrát povedaná veta…
Ž: Tak sa ma dotkni.
Som ostrov.
Sme ostrovy.
Milióny ostrovov.
A to by už bolo na jednu veľkú pevninu…
ZÁVEREČNÁ HUDBA