Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

1. 10. 2024

Blízká setkání – Marta Dřímal Ondráčková (2024)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 10:25

Host: Marta Dřímal Ondráčková, moderátorka, autorka projektu #udrzksicht. Kdy se přehrála v influencerku obličejových masáží? Nestýská se jí po velkém profesním vytížení, které zažívala v Praze? A proč její názor na svobodné vzdělávání budí rozruch? Moderuje Tereza Kostková.

Natočeno 2024. Premiéra 1. 10. 2024 (ČRo 2 Praha, 11:04 h.).

Pobedim 1928 1/2 (2024)

Filed under: Rozhlasové hry,Seriály,Slovenské — Premek @ 10:19

Ján Mikuš. Dvoudílná rozhlasová hra podle skutečných událostí. Technická spolupráce Rastislav Dobrovolný. Zvukový mistr Jakub Horňák. Hudební dramaturg Marek Kundlák. Zpěv Elia Kačiová, hra na housle Julie Grabowská. Produkce Valéria Potančoková a Ján Tomandl. Dramaturgie Michaela Materáková. Režie Ján Mikuš.

Účinkují Eva Matejková, Miroslav Trnavský, Juraj Hrčka, Tomáš Vravník, Peter Kadlečík, Jakub Rúžička, Gregor Hološka, Juraj Predmerský, Henrietta Virágová, Gabriela Csinová, František Balog, Lukáš Pišta, Jaroslav Koleda, Mária Koledová, Zuzana Kumanová, Alžbeta Hrnčiariková, Erik Koníček, Zuzana Porubjaková, Vladimír Jedľovský a Branislav Bystriansky.

Natočeno 2024. Premiéra obou dílů 1. 10. 2024 (SRo Rádio Devín, 20:00 – 20:59 h.; 21:05 – 22:04 h.).

Veřejný poslech 1. 10. 2024 (Arta Piešťany, 18:30 – 20:00 h.).

Pozn.: Vznikla i pětidílná seriálová verze doplněná rozhovory. K poslechu na Spotify.

Obsah: 1. Obžalovaní (31 min.) – 2. Útok (31 min.) – 3. Obete 1 (26 min.) – 4. Obete 2 (29 min.) – 5. Spravodlivosť (24 min.).

Lit.: Hnilička, Přemysl: Pobedim 1928 – na pomezí rozhlasové hry a dokumentu. In Panáček v říši mluveného slova, 3. 12. 2024 (recenze).

Lit.: anonym: Premiéra rozhlasovej hry Pobedim. Rozhlasová tvorba. In web SRo Rádio Devín, 27. 9. 2024 (anotace + nahrávka rozhovoru k poslechu). – Cit.:  O najnovšej rozhlasovej hre Pobedim, ktorá bude mať v Rádiu Devín premiéru 1. októbra, sa bude Zuzana Golianová rozprávať s režisérom a autorom hry Jánom Mikušom a dramaturgičkou Michaelou Materákovou.

Lit.: anonym: Rozhlasová hra: Pobedim 1928 + diskusia. In web Rezort Piešťany, září 2024 (článek). – Cit.: Dvojdielna rozhlasová hra Jána Mikuša Pobedim sa vracia k tragickým udalostiam, ktoré sa odohrali v noci z 1. na 2. októbra roku 1928 v obci Pobedim. Po hodovej zábave sa miestni zorganizovali a vo veľkom počte sa ozbrojení improvizovanými aj strelnými zbraňami vybrali do rómskej časti obce, kde surovo napadli miestnych obyvateľov a spustošili im domy. Ich živelný násilný čin si vyžiadal šesť obetí, vrátane šesť-ročného dieťaťa a vyše dvadsať ranených. Tento masaker, ktorý bol dôsledkom dlhodobého napätia medzi majoritným obyvateľstvom a Rómami je považovaný za jeden z najzávažnejších prejavov etnického násilia v medzivojnovom Československu, no jeho rozsah je bezprecedentný aj v európskom kontexte.

Autor vychádza z dobových záznamov zo súdneho pojednávania a zo zápisnice súdneho procesu s účastníkmi pobedimského masakru. Súd sa konal v Trenčíne v roku 1929 a trval 6 dní. Ťažiskom hry je chronologická rekonštrukcia súdneho procesu, v ktorom obvinení odmietajú vinu a žiadajú mierne tresty. Autentické výpovede poškodených interpretujú herci aj neherci Rómovia, obvinených a svedkov stvárnili profesionálni herci. Výrazným dokumentárnym elementom hry s presahom do súčasnosti sú krátke životopisné portréty, nielen, hercov a herečiek rómskeho pôvodu, z rôznych regiónov Slovenska, v ktorých autor načrtáva portréty silných osobností, ale predovšetkým vytvára priestor pre akýsi „hlas” minority, ktorý je omnoho viac než len komentárom tejto traumatickej historickej udalosti. (…)

Lit.: anonym: Vrahovia si kúpili spravodlivosť. O pogrome na Rómov v Pobedime vznikla rozhlasová hra (+rozhovor s autorom). In web Romano fórum, 1. 10. 2024 (článek). – Cit.:  V predvečer výročia tragédie z roku 1928 Rádio Devín odvysiela hru režiséra Jána Mikuša, ktorá na pozadí historických udalostí vracia hlas rómskej menšine. (….) Pogrom v Pobedime je synonymom nenávisti, etnickej neznášanlivosti, skrivodlivosti a perzekúcie Rómov. Slovensko si 1. októbra pripomína 96. výročie tejto tragédie, na ktorú neupozorňuje žiadna pamätná tabuľa.Hrôza, ktorú pogrom predstavuje, sa však postupne dostáva do povedomia verejnosti. Prispieva k tomu aj aktuálna rozhlasová hra režiséra Jána Mikuša. Pozostáva z dvoch častí, ktoré v utorok 1. októbra o 20:00 odvysiela Rádio Devín.Šesť mŕtvych a dvadsať zranených

Obec Pobedim leží v okrese Nové Mesto nad Váhom. V roku 1928 mala viac ako 1100 obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti a katolíckemu vierovyznaniu. Okrem toho v obci žila jedna židovská rodina a asi 100 Rómov.

Súpisy uvádzajú, že Rómovia v obci žili už v prvej polovici 19. storočia, predovšetkým to boli rodiny Biháryovcov a Toráčovcov, neskôr pribudli Herákovci a Dychovci. Zaoberali sa výrobou nepálených tehál (vaľkov), kováčstvom, hudobníctvom a vypomáhali na gazdovstvách. V rokoch 1922 až 1929 takmer celá osada pracovala na stavbe železničnej trate Veselí nad Moravou – Nové Mesto nad Váhom.

Spolužitie s Rómami bolo v Pobedime pravdepodobne konfliktné niekoľko rokov, Rómov obviňovali z drobných krádeží a poľného lupu. Pogromu s tragickými následkami predchádzali dve udalosti, ktoré boli neskôr zachytené vo vyšetrovacích spisoch aj v dobovej tlači.

Začiatkom augusta 1928 došlo k postreleniu štyroch rómskych žien. Majiteľ poľnosti Ján Mišík ich po zotmení zbadal na svojom poli a strieľal na nich z brokovnice.

V nasledujúcom mesiaci došlo k požiaru stohov slamy. Z podpálenia boli obvinení Rómovia, ale ich vina sa nepreukázala. Policajné záznamy naznačujú minimálne neštandardné správanie obyvateľov obce.

Dobrovoľní hasiči ani dedinčania nehasili a neumožnili to ani hasičom z vedľajšej dediny. Zdá sa, že požiar mal poslúžiť ako zámienka ďalších útokov na Rómov.

Prvého októbra v čase hodov sa dedinčania zišli v tamojšej krčme. Následne sa – potúžení alkoholom, ozbrojení revolvermi a bodnými zbraňami – vydali do rómskej osady. Presila asi štyridsiatich mužov organizovane zaútočila na spiace rómske rodiny. Nie všetci stihli utiecť, čoho následkom bolo asi dvadsať zranených a šesť mŕtvych.

Útočníci si kúpili spravodlivosť

Policajné vyšetrovanie preukázalo mimoriadnu brutalitu útočníkov, ktorí sa neštítili útočiť na ženy a deti. Okrem Ondreja Dýchu zomreli Verona Biháriová, Apolena Toráčová, Mária Biháriová, Pavlína Toráčová a šesťročná Aranka Heráková.

Zdemolované zostali domy a kováčske dielne poškodených. Pred procesom s obvinenými bolo sústredených viac ako tisíc strán dokumentov, z ktorých vyplývalo, že došlo k porušeniu domáceho pokoja, poškodenia cudzieho majetku, k materiálnym škodám, ťažkým ublíženiam na tele, zločinom vraždy a nedokonanej vraždy.

Súd prebiehal v Trenčíne a obvinení boli viacerí útočníci, trest väzenia však bol uložený iba štyrom. Alojz Brandstätter, Gejza Miklovič a Cyril Melicher boli odsúdení na dva roky väzenia, Jozef Miklovič na dva a štvrť roka. Tresty si neodpykali celé, za dobré správanie ich prepustili skôr.

Všetko nasvedčuje tomu, že poškodení Rómovia pred skončením súdu dostali štedré odškodné, na ktoré sa vyzbierali dedinčania a pravdepodobne aj sympatizanti páchateľov z celého Slovenska. Obvinení si tak zabezpečili zmeny vo výpovediach poškodených, čo využila obhajoba.

Prípad pogromu v Pobedime odhalil okrem nenávisti a zlého spolužitia medzi Rómami a majoritou, ktoré vyústili do fyzického násilia, aj nerovné postavenie Rómov. Tresty pre útočníkov boli nízke aj preto, že si dokázali kúpiť spravodlivosť, a tiež preto, že dobová tlač sa jednoznačne postavila na stranu dedinčanov.

Symbol zmierenia odmietli

Reflexie pogromov na Rómov sú zriedkavé. V roku 2023 sa o pripomienku tragických udalostí pokúsilo občianske združenie In Minorita. Pri príležitosti 95. výročia masakru chcelo v obci Pobedim osadiť pamätnú tabuľu ako symbol zmierenia. Obyvatelia túto aktivitu odmietli.

Neskôr združenie hľadalo vhodný priestor pre pamätník v okolí budovy trenčianskeho súdu, kde boli útočníci kedysi súdení. Ani druhýkrát však neuspelo.

Rozhlasová hra Jána Mikuša môže preto vo verejnosti prispieť k osvetleniu udalostí z roku 1928 a ako umelecká reflexia môže priniesť vyjadrenie postoja k spoločným dejinám.

Režisér Mikuš: Bola to moja morálna povinnosť

Čo vás viedlo k tomu, že ste siahli po tomto historickom príbehu?

O udalosti v Pobedime som sa dozvedel od spisovateľov Mareka Vadasa a Richarda Pupalu. Okrem brutality, o ktorej mi hovorili, ma zaujala zmienka o historických dokumentoch, ktoré sú po viac ako osemdesiatich rokoch sprístupnené.

Akonáhle som sa k nim dostal, siahol som na viac ako sto stranový súdny zápis hlavného pojednávania z roku 1929. Samotná udalosť je, pochopiteľne, šokujúca. Čím hlbšie sa človek ponára do dobovej tlače či vtedajšieho postavenia Rómov a Rómok, tým viac je odrovnaný.

Spracovanie tejto témy som sa rozhodol ponúknuť dramaturgickej rade Rádia Devín a mám pocit, že sa podarilo niečo v mnohom výnimočné. Všetko, čo zaznie a ostane v archíve, sú pôvodné slová a gestá vtedajšej doby. Odhliadnuc o brutality činu Pobedimčanov ma fascinoval samotný súdny proces, v ktorom sa z obetí systematicky a premyslene z stávajú vinníci.

V rozhlasovej hre ste obsadili rómskych hercov. Nie je celkom štandardné, aby Rómovia dostali hlas. Prečo ste sa takto rozhodli?

Samotný námet, respektíve príbeh masakru v Pobedime je do veľkej miery brutalitou či šokom. Mojim cieľom však bolo priniesť – kontrastne k opisom explicitného násilia – niečo navyše, a to hlas Rómov a Rómok.

Pokúsil som sa teda osloviť rómskych hercov i nehercov, ktorým sa vytvoril veľkorysý priestor na intímny rozhovor o ich živote a práci. Popri dramatizácií historickej udalosti sa tak postupne prelínajú osudy súčasných osôb. Vnímam to ako istú nádej či krásu, ktorá tu existuje v tesnej blízkosti násilia a rasizmu. V tomto bode má pre mňa naša rozhlasová hra silnú umeleckú hodnotu a presah do často brutálnej súčasnosti.

Som veľmi rád, že autorom hudby je môj priateľ Ondrej Krajňák. Vytvoril ojedinelú zostavu, ktorú interpretuje speváčka Elia Kačiová z Levíc. V rozhlasovej hre teda zaznie pieseň, ktorej textom je jedna z výpovedí obete na súde v Trenčíne.

Čo ste si pri tejto téme uvedomili vy sám? Čo vás naučila práca na tejto rozhlasovej hre?

Samotná „práca na Pobedime” ma ovplyvnila umelecky i osobne. Vo svojej umeleckej práci siaham na rôzne témy a zdá sa, že všetky sú aktuálne. Doba je tak turbulentná a napätá, že kamkoľvek sa obrátite, máte pocit, že je nutné konať – doslova zachraňovať svet. V tomto prípade som dal do pozadia svoju kreativitu a nápaditosť, s ktorou často pracujem, keď vytváram fiktívne svety a ich hrdinov.

Tragický a skutočný príbeh slovenských Rómov a Rómok z roku 1928 som musel spracovať, pretože som mal tú moc, a teda morálnu povinnosť. Som veľmi vďačný všetkým, ktorí mi pomohli a som hrdý na Rádio Devín a na dramaturgičku Michaelu Materákovú, že sa to podarilo. Úlohou umelcov je aj upozorňovať na neprávosti, scitlivovať a obrusovať ostré hrany spoločnosti. Verím, že v tomto prípade sa to podarilo a pohľad majority na minoritu bude o poznanie iný.

Premiéru rozhlasovej hry Jána Mikuša s názvom Pobedim 1928 odvysiela Rádio Devín v utorok 1. októbra 2024 o 20:00.

Autori pripravili aj päťdielnu seriálovú verziu, doplnenú o rozhovory, ktorá bude prvýkrát publikovaná na Rádiu Regina Západ. Následne si ju poslucháči budú môcť vypočuť online v podcastoch Slovenského rozhlasu v bežných streamovacích aplikáciách.

 

Vinohradská 12 – Šéf Hizballáhu mrtev. Co teď? (2024)

Filed under: Podcast,Radiodokument — Premek @ 10:01

Připravil Matěj Skalický. Editace Kristýna Vašíčková. Rešerše Zuzana Marková. Sound design Damiana Smetanová. Hudba Martin Hůla, Jaroslav Pokorný.

Hovoří Jan Daniel z Ústavu mezinárodních vztahů.

Natočeno 2024. Premiéra 1. 10. 2024 (ČRo Plus, 24 min.).

Lit.: Skalický, Matěj: Izrael se rozhodl pro válku s Hizballáhem. Pozemní invaze do Libanonu je další krok, říká expert. In web ČRo Plus, 1. říjen 2024 (anotace + nahrávka k poslechu). – Cit.: Jsme připraveni na dlouhou válku, oznámili zástupci Hizballáhu. Izrael o víkendu zabil šéfa teroristického hnutí Hasana Nasralláha a podle agentur poprvé zaútočil na Bejrút. Co bude dál? Otázka pro odborníka na Blízký východ Jana Daniela z Ústavu mezinárodních vztahů. (…)

Osobnost Plus – Bohumil Pečinka (2024)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 9:53

Bohumil Pečinka, komentátor, spoluautor podcastu Kecy a politika. Není schopen zadržet kritický proud, říká o předsedovi vlády Petru Fialovi muž, který českou politiku sleduje přes tři dekády. Tuší, jaká je dnes v ODS atmosféra, pokud jde o Fialovo vedení? Je kauza konce Pirátů ve vládě pro něj něčím zajímavá? A jak nepřítomnost Pirátů změní vládní koalici? Moderuje Barbora Tachecí.

Natočeno 2024. Premiéra 1. 10. 2024 (ČRo Plus, 10:34 h.).

Host Lucie Výborné – David Košťák a Martina Jindrová (2024)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 9:44

Hosty jsou David Košťák, dramatik a autor podcastové série Odcizení a Martina Jindrová, herečka. Pětidílný psychothriller Odcizení o krádeži identity poslouchejte od 30. září na Radiu Wave. David Košťák je jeho autorem a Martina Jindrová je představitelkou jedné z postav. Jak moc je pro dnešní generaci dvacetiletých zásadní kybernetický prostor a jeho nástrahy? Jak moc o nich vědí? A jak dramaticky může jejich život ovlivnit, když jim někdo odcizí identitu? Moderuje Lucie Výborná.

Natočeno 2024. Premiéra 1. 10. 2024 (ČRo 1 Radiožurnál, 9:06 h.; 33 min.).

Lit.: jkh – Výborná, Lucie: Sci-fi dokáže zhmotnit naše úzkosti. Co kdyby ožilo mé lepší já, zajímalo režiséra série Odcizení. In web ČRo 1 Radiožurnál, 1. říjen 2024 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: V každé hře si najdu téma, se kterým souzním, říká herečka Martina Jindrová. „Nechci nikoho poučovat, chci se o věcech bavit,“ dodává režisér David Košťák.

Uspěchaný svět blízké budoucnosti v podcastové sérii Odcizení stojí na sociálních kreditech a zprostředkovávání zážitků. Co se stane, když v něm hlavní hrdina přijde o svou virtuální identitu? „Každý se snažíme skrze sociální sítě hlídat, abychom působili jako lepší lidi. A já jsem si chtěl představit, jak by vypadalo, kdyby se opravdu zhmotnilo mé ego,“ nastiňuje režisér David Košťák. Zabil by své „lepší já“? A čím je rozhlasová hra pro herečku Martinu Jindrovou svobodná? (…)

Pro a proti – Má smysl daň na slazené nápoje? (2024)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 9:44

Je prokázaný vztah obezity a spotřeby cukru? Ptá se Karolína Koubová.

Hovoří ředitel Institutu liberálních studií Martin Pánek a ekonom z PAQ Research Jakub Komárek.

Natočeno 2024. Premiéra 1. 10. 2024 (ČRo Plus, 9:34 h.). Repríza 29. 11. 2024 (ČRo Plus, 9:34 h.).

Vizitka – Ivana Pecháčková (2024)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 9:42

Host: Ivana Pecháčková, spisovatelka dětských knih, překladatelka, nakladatelka, ředitelka festivalu Děti čtěte. Moderuje: Ondřej Cihlář. Seznamte se s lidmi, kteří žijí (s) kulturou.

Natočeno 2024. Premiéra 1. 10. 2024 (ČRo 3 Vltava, 10:02 h.). Repríza 6. 11. 2024 (ČRo 3 Vltava, 10:02 h.).

Ranní Plus – Role Petra Pavla ve vládní krizi, Piráti po odchodu z vlády, nový šéf NATO, brněnské VUT a Dukovany (2024)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 9:24

Jakou roli sehrává prezident v nynější vládní krizi? Budou Piráti po svém odchodu z vlády tvrdou opozicí? NATO bude mít ode dneška nového šéfa. Nakolik se změnilo pod končícím generálním tajemníkem Stoltenbergem? Jak se brněnské vysoké učení technické snaží zajistit odborníky na dostavbu bloků v Dukovanech? Moderují Martina Mašková a Tomáš Pavlíček.

Natočeno 2024. Premiéra 1. 10. 2024 (ČRo Plus, 7:10 h.).

Alex a host – Karel Nešpor (2024)

Filed under: Radiodokument — Premek @ 8:48

Psychiatr Karel Nešpor hostem Alex Mynářové.

Natočeno 2024. Premiéra 30. 9. 2024 (ČRo Region, 27 min.).

Lit.: djo – Mynářová, Alexandra: Možností dostat se ze závislosti je několik. Ale dělat barmana a abstinovat nejde, říká Karel Nešpor. In web ČRo Plzeň, 30. září 2024 (článek + nahrávka k poslechu). – Cit.: Už 40 let si nedal ani kapku alkoholu. „Když jsem pil, tak to bylo velmi příležitostné. Do hospody jsem nechodil. Řada našich pacientů jsou kuchaři a co vyprávějí o provozních podmínkách v restaurační kuchyni, tak to mi vzalo chuť.“

Karel Nešpor působil více než 20 let jako primář mužského oddělení závislostí PPsychiatrické nemocnice Bohnice. „Oproti devadesátým létům přibylo závislých na tvrdých drogách. To je asi nejnápadnější rozdíl. Spotřeba alkoholu se drží stabilně vysoko, kolem 10 litrů 100% alkoholu na obyvatele za rok. Pozitivní je, že ubylo alkoholu a drog u dospívajících. Příčiny mohou být různé. Odhaduji například, že ti inteligentnější zjistili, že je rodiče celý život nebudou živit a že k tomu, aby se slušně uživili, budou potřebovat vzdělání a fungující mozek.“

Mezi profese ohrožené alkoholem patří například kuchaři nebo číšníci. „Hodně nebezpečná kombinace je prostředí, kde se pije, a stres. To bych nazval kulturou pracoviště. Tam, kde se toleruje pití na pracovišti, tak to je riziko. Velké riziko je také trojsměnný provoz, protože ten rozhází životní styl.“ (…)

Dobré ráno, Slovensko! – Aké máte spomienky na Karla Gotta? (Dobré ráno, Slovensko! – Jaké máte vzpomínky na Karla Gotta?, 2024)

Filed under: Radiodokument,Slovenské — Premek @ 8:46

Připravil Richard Dedek.

Natočeno 2024. Premiéra 1. 10. 2024 (SRo Rádio Slovensko, 6:00 h.).

Pozn.: Aké máte spomienky na Karla Gotta? Napíšte nám a jeden z vás na konci týždňa získa 50 € poukážku na nákup obľúbeného a overeného kolagénu pre krajšie vlasy, pevnejšie nehty a pohyb bez obmedzení. (anotace)

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress