Panáček v říši mluveného slova stránky přátel rozhlasových her a mluveného slova vůbec

16. 2. 2016

Autor na dnes – Martin Kukučín (20??)

Filed under: Literární pásma,Slovenské — Martin @ 10:05

Jozef Lenhart. Autor na dnes. Režie Jozef Lenhart.

Účinkují Jozef Lenhart, Ondrej Sliacky a Alfréd Swan.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 20?? (15 min.). Repríza 16. 1. 2016 (SRo 8 Rádio Litera).

Jonatánky – Vincent Šikula (2001)

Filed under: Literární pásma,Slovenské — Martin @ 9:55

Alena Horváthová-Čisáriková. Literární pásmo z cyklu Jonatánky. Technická spolupráce Stanislava Ďurišová.

Účinkují Alena Horváthová Čisáriková, Veronika Šikulová, Vincent Šikula, Ján Valentík, Vlado Minarovič, Helena Geregová, Rudolf Sloboda a další.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2001 (32 min.). Repríza 16. 1. 2016 (SRo 8 Rádio Litera).

15. 2. 2016

Pani Faustová (Paní Faustová, 2002)

Filed under: Literární pásma,Slovenské — Premek @ 12:48

Pásmo o knize Jána Buzássyho Pani Faustová a iné básne. Hudební spolupráce Eleonóra Vančíková-Kapasná. Zvuk Mária Vrancová. Režie Jana Strnisková.

Účinkuje Peter Rúfus.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2002 (15 min.). Reprízy únor 2016 (SRo 8 Rádio Litera), 26. 1. 2018 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Kekeliaková, Monika: Mefisto s ružou a faustiáda na slovenský spôsob – 2. časť. In web Rádio Litera, 8. 2. 2016 (článek). – Cit.:  V tomto druhom faustovskom týždni sa môžete tešiť na ďalšie kvalitné a najrozmanitejšie rozhlasové spracovania tohto nadčasového fenoménu. Čaká vás Záborského Faustiáda, rozhlasová hra Martina Kákoša Doktor Faust a rozhlasová hra Pavla Hrúza Noc s Faustom, kde sa stretnú v nočnej dišpute Faust a Paracelsus. Do poézie vás pozývame s Jánom Buzássym, budeme sa venovať jeho knihe Pani Faustová. V slovenskej literatúry zostaneme aj vďaka Tatarkovmu Démonovi súhlasu. Od Johanna Wolfganga Goetheho si budete môcť vypočuť Čarodejníkovho učňa, ale aj verše z jeho zbierky Slasť a bôľ a pásmo o autorových baladách. Esej Richarda Friedenthala odhalí čo-to zo stretnutia Goetheho a Napoleona. Zimomriavky vám navodí thrillerová poviedka Vražda na svadobnej ceste.  (…)

V piatok vám ponúkame aj pásmo o knihe Jána Buzássyho Pani Faustová. V réžii Jany Strniskovej účinkuje Peter Rúfus.

Mefisto s ružou 1/2 (Mefisto s růží, 1996)

Filed under: Literární pásma,Slovenské — Premek @ 12:15

Ivan Mojík. Pásmo o francouzském básníku Lautréamontovi. Redakce Alexandra Uhliariková. Režie Vladimír Rusko.

Účinkují Jana Kopsová, Vladimír Štefuca, František Kovár, Michal Domonkoš, Jozef Šimonovič, Mária Dacejová a Vladimír Minarovič.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 1996 (2 x 30 min.). Repríza 16. 2. 2016 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Kekeliaková, Monika: Mefisto s ružou a faustiáda na slovenský spôsob – 2. časť. In web Rádio Litera, 8. 2. 2016 (článek). – Cit.:  V tomto druhom faustovskom týždni sa môžete tešiť na ďalšie kvalitné a najrozmanitejšie rozhlasové spracovania tohto nadčasového fenoménu. Čaká vás Záborského Faustiáda, rozhlasová hra Martina Kákoša Doktor Faust a rozhlasová hra Pavla Hrúza Noc s Faustom, kde sa stretnú v nočnej dišpute Faust a Paracelsus. Do poézie vás pozývame s Jánom Buzássym, budeme sa venovať jeho knihe Pani Faustová. V slovenskej literatúry zostaneme aj vďaka Tatarkovmu Démonovi súhlasu. Od Johanna Wolfganga Goetheho si budete môcť vypočuť Čarodejníkovho učňa, ale aj verše z jeho zbierky Slasť a bôľ a pásmo o autorových baladách. Esej Richarda Friedenthala odhalí čo-to zo stretnutia Goetheho a Napoleona. Zimomriavky vám navodí thrillerová poviedka Vražda na svadobnej ceste.  (…)

Tento týždeň si nenechajte ujsť výborne napísané a umelecky spracované pásmo Ivana Mojíka Mefisto s ružou. Bude o francúzskom básnikovi Lautréamontovi, autorovi slávnych Maldorovových spevov. V réžii Vladimíra Ruska účinkujú Jana Kopsová, Vladimír Štefuca, František Kovár, Michal Domonkoš, Jozef Šimonovič, Mária Dacejová, Vladimír Minarovič.

Božské uzly – Čarodejníkov učeň (Božské uzly – Čarodějův učeň, 2013)

Filed under: Literární pásma,Slovenské — Premek @ 12:08

Johann Wolfgang Goethe. Pásmo poesie. Překlad Ján Kostra. Hudební dramaturgie Katarína Bielčíková. Zvuk Ĺubica Olšovská. Redakce Gabriela Alexová. Režie Laco Kerata.

Účinkují Zuzana Kyzeková a Peter Rúfus.

Připravil Slovenský rozhlas pro RTVS v roce 2013 (20 min.). Repríza 15. 2. 2016 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Kekeliaková, Monika: Mefisto s ružou a faustiáda na slovenský spôsob – 2. časť. In web Rádio Litera, 8. 2. 2016 (článek). – Cit.:  V tomto druhom faustovskom týždni sa môžete tešiť na ďalšie kvalitné a najrozmanitejšie rozhlasové spracovania tohto nadčasového fenoménu. Čaká vás Záborského Faustiáda, rozhlasová hra Martina Kákoša Doktor Faust a rozhlasová hra Pavla Hrúza Noc s Faustom, kde sa stretnú v nočnej dišpute Faust a Paracelsus. Do poézie vás pozývame s Jánom Buzássym, budeme sa venovať jeho knihe Pani Faustová. V slovenskej literatúry zostaneme aj vďaka Tatarkovmu Démonovi súhlasu. Od Johanna Wolfganga Goetheho si budete môcť vypočuť Čarodejníkovho učňa, ale aj verše z jeho zbierky Slasť a bôľ a pásmo o autorových baladách. Esej Richarda Friedenthala odhalí čo-to zo stretnutia Goetheho a Napoleona. Zimomriavky vám navodí thrillerová poviedka Vražda na svadobnej ceste.  (…)

Goetheho ako autora balád môžete spoznať v cykle Božského uzly pod názvom Čarodejníkov učeň. V réžii Laca Keratu v ňom účinkujú Zuzana Kyzeková a Peter Rúfus. Dozviete sa v ňom napríklad, že „jedným z Gotheho pôsobivých malých veľkých diel je určite baladická báseň Mignon, hovoriaca o veľkej túžbe po vlasti. Len v slovenskej poézii možno narátať pätnásť básní inšpirovaných Goetheho baladou Mignon.“

Slasť a bôľ 1/? (Slast a bolest, 2014)

Filed under: Literární pásma,Slovenské — Premek @ 12:05

Johann Wolfgang Goethe. Ze sbírky Slasť a bôľ, kterou sestavil a přeložil Ladislav Šimon. Redakčce Daniela Kapitáňová. Hudební spolupráce Matej Haász. Zvuk Milan Greguš. Režie Táňa Tadlánková.

Účinkuje Ján Gallovič.

Připravil Slovenský rozhlas pro RTVS v roce 2014 (? x 9 min.). Repríza 16. 2. 2016 (SRo 8 Rádio Litera).

Díly: 1. Krásna noc.

Lit.: Kekeliaková, Monika: Mefisto s ružou a faustiáda na slovenský spôsob – 2. časť. In web Rádio Litera, 8. 2. 2016 (článek). – Cit.:  V tomto druhom faustovskom týždni sa môžete tešiť na ďalšie kvalitné a najrozmanitejšie rozhlasové spracovania tohto nadčasového fenoménu. Čaká vás Záborského Faustiáda, rozhlasová hra Martina Kákoša Doktor Faust a rozhlasová hra Pavla Hrúza Noc s Faustom, kde sa stretnú v nočnej dišpute Faust a Paracelsus. Do poézie vás pozývame s Jánom Buzássym, budeme sa venovať jeho knihe Pani Faustová. V slovenskej literatúry zostaneme aj vďaka Tatarkovmu Démonovi súhlasu. Od Johanna Wolfganga Goetheho si budete môcť vypočuť Čarodejníkovho učňa, ale aj verše z jeho zbierky Slasť a bôľ a pásmo o autorových baladách. Esej Richarda Friedenthala odhalí čo-to zo stretnutia Goetheho a Napoleona. Zimomriavky vám navodí thrillerová poviedka Vražda na svadobnej ceste.  (…)

Autora Johanna Wolfganga Goetheho vám predstavíme aj inak ako cez jeho faustovský príbeh – a to ako autora balád a útlych lyrických veršov. Ponúkneme vám od utorka ukážku básní zo zbierky Slasť a bôľ, ktorú zostavil a preložil Ladislav Šimon a vyšla v roku 2013 vo vydavateľstve Studňa. V réžii Táne Tadlánkovej účinkuje Ján Gallovič.

13. 2. 2016

Humor plus humor plus Eva Krížiková (2004)

Filed under: Literární pásma,Slovenské — Martin @ 15:15

Emil Benčík. Relace z cyklu Humor plus humor. Scénky Alojz Čobej, Zdeno Luknár, Milan Lechan, Andrej Reiner, Jaroslav Schut a Ján Solovič. Hudební spolupráce Katarína Bielčíková. Zvuková spolupráce Ĺubomír Klásek. Redakce Tamara Chlebová. Režie Emil Benčík.

Účinkují Emil Benčík, Eva Krížiková a další.

Připravil Slovenský rozhlas v roce 2004 (59 min.). Repríza 29. 10. 2011 (SRo 3 Rádio Devín), 9. 1. 2016 v cyklu Zábava z archívu (SRo 3 Rádio Devín), 17. 9. 2016 (SRo Rádio Pyramída); 19. – 25. 7. 2024 (SRo 8 Rádio Litera).

Lit.: Šaráková, Lucia: Alternatívny týždeň. Téma týždňa. In web SRo 8 Rádio Litera, 15. 7. 2024 (článek). – Cit.: Tento týždeň bude na Litere venovaný rôznym pohľadom na pojem alternatíva, ale budeme tiež spomínať na úspešné Slovenky – tou prvou je spisovateľka, dramatička, autorka literatúry pre deti a mládež, divadelných a rozhlasových hier, dramatizácií, filmových a televíznych scenárov i prekladov z češtiny – Hana Zelinová. Práve 20. júla si pripomíname 110. výročie jej narodenia. Rovnako si pripomenieme nezabudnuteľný prejav herečky Evy Krížikovej, ktorá by 15. júla oslávila 90. narodeniny. (…)

Od piatku sa môžete tešiť na zábavné pásmo Humor plus humor plus Eva Krížiková. Program je akousi malou bilanciou komediálneho majstrovstva herečky Evy Krížikovej, v rôznych humorných scénkach, skečoch či kupletoch. Navodia spomienky na dávnejšie rozhlasové Silvestre. Autorom, moderátorom a režisérom pásma je Emil Benčík. Autori scénok: Alojz Čobej, Zdeno Luknár, Milan Lechan, Andrej Reiner a Jaroslav Schut. Relácia je z roku 2005. (…)

11. 2. 2016

Poéma konce (2016)

Filed under: Literární pásma — Premek @ 19:57

Marina Cvetajevová. Literárně-hudební pásmo z básnické poémy ruské spisovatelky a básnířky. Překlad Hana Vrbová. Připravil Karel Kolařík. Použitá hudba György Ligeti a Maurice Ravel. Režie Markéta Jahodová.

Účinkují Ivana Uhlířová, Lukáš Hlavica a Jana Franková.

Natočeno 2016. Premiéra 14. 2. 2016 (ČRo 3 Vltava, 14:00 h.; 59 min) v cyklu  Souzvuk. Repríza 10. 9. 2017 (ČRo 3 Vltava, 14:00 h.; 59 min) v cyklu  Souzvuk; 3. 10. 2022 (ČRo 3 Vltava, 22:00 h.) v cyklu Souzvuk.

Lit.: Kolařík, Karel: Marina Cvetajevová: Poéma konce. In web ČRo 3 Vltava, únor 2016 (článek). – Cit.: „Teď už čtvrtý večer navlékám do svrchníku kus noční Prahy, mlžnatě blátivé, s cáry výparů a dýmů, s mostem v dálce, teď najednou s Tebou – mám to přímo před očima – jdu za někým, koho mi náhodou nabídl dlouhý sled každodenních událostí nebo paměť, a zlomeným hlasem Tě vzývám v té propasti oslňující lyriky michelangelovské šíře a tolstojovské hluchoty, která se jmenuje Poéma konce. Připomnělas mi našeho Boha, mne samého, dětství, to pouto, jež mě vždycky přimělo dívat se na román jako na příručku a na lyriku jako na etymologii – citu,“ vyznal se Marině Cvetajovové po přečtení její druhé pražské básnické skladby Boris Pasternak. Přiznal tak její poezii schopnost stvořit skutečný svět a vyvolat v čtenáři dojem vlastní přítomnosti v něm.

Ruská básnířka Cvetajevová napsala Poému konce během první poloviny roku 1924, kdy žila v Čechách, kam přijela roku 1922 za svým manželem Sergejem Efronem, jenž se sem co bělogvardista uchýlil po sovětském převratu. Třicetiletá básnířka zde nalezla svůj první exil, alespoň dočasný pokoj po trýznivých válečných a revolučních létech, během nichž zahynula její nejmladší dcera. Exil, útočiště, ne však domov, který celoživotně spojovala především s nalezením sebe sama, s nedosažitelným cílem, jenž ji předurčil k věčnému nomádství.

Čtrnáct zpěvů Poémy konce líčí poslední procházku mileneckého páru Prahou a spíše než básnickou povídku připomíná drama ve verších, jehož jednotlivá dějství postupně uvádějí do intimní mytologie vyhasínajícího vztahu a provádějí panoptikální velkoměstskou periferií, územím dvojznačným jako sami loučící se milenci. Jako se v Poémě konce shrnuje vše prožité nepřekonatelným smutkem přítomnosti v zanedbatelnou sumu dní, tak se v ní soustředí i autorčino dosavadní básnické dílo tématy, obrazností i volbou výrazových prostředků. Ústřední pásmo loučící se ženy nepřímo bilancuje její život, zpřítomněný zdánlivě všední chůzí, připomínající zdůrazněnými pašijovými motivy, Křížovou cestu. Dřívější náměty – láska, poezie, jazyk – se neodbytně vracejí jako nerozřešené životní úkoly a neuspokojivý ohled do vlastní minulosti zatemňuje i ty nejbližší kroky.

Jinak a jinam (2016)

Filed under: Literární pásma — Premek @ 19:32

Pavel Rajchman. Listování ve stejnojmenné sbírce. Připravil Igor Fic. Režie Lukáš Hlavica.

Účinkují Martin Myšička a Miroslav Táborský.

Natočeno 2016. Premiéra 13. 2. 2016 (ČRo 3 Vltava, 22:45 h.; 13 min) v cyklu Svět poezie.

8. 2. 2016

N. C. – tajný hrdina těchto básní (2016?)

Filed under: Literární pásma,Radiodokument — Premek @ 15:59

Portrét Neala Cassadyho (1926 – 1968), který sice nevydal žádnou knihu, ale americkou literaturu ovlivnil víc než kdokoli jiný, neboť svým životem inspiroval Kerouaka, Ginsberga a další autory k jejich největším dílům, a stal se tak múzou beat generation. Pásmo připravila Eva Schulzová. Dramaturgie Alena Blažejovská. Režie Radim Nejedlý.

Účinkují Martin Siničák, Ivana Hloušková, Simona Peková, Jan Kolařík, Miloš Černoušek, Martin Sláma a Jiří Valůšek.

Nastudovalo Brno v roce 2016 (?). Premiéra 7. 2. 2016 (ČRo 3 Vltava, 20:00 h.; 59 min) v cyklu Americký rok a Schůzky s literaturou.

Lit.: anonym: N. C. – tajný hrdina těchto básní. In web ČRo 3 Vltava, únor 2016 (článek). – Cit.:  Portrét Neala Cassadyho (1926-1968), který sice nevydal žádnou knihu, ale americkou literaturu ovlivnil víc než kdokoli jiný, neboť svým životem inspiroval Kerouaka, Ginsberga a další autory k jejich největším dílům, a stal se tak múzou beat generation.

V roce 1957 vyšel román Na cestě od Jacka Kerouaka a okamžitě proslavil nejen svého autora, ale i hlavního hrdinu Deana Moriartyho. Tento „rousatej hrdina zasněženýho Západu“, „posvátný podfukář s rozsvícenou hlavou“, „zápaďák se sluncem v rodokmenu“ inspiroval mladé lidi ke změně životního stylu, ke svobodě a cestě za poznáním Ameriky, světa a především sebe sama. Kniha Na cestě se stala biblí beat generation, a to nejen díky svému obsahu, ale i formě. Svobodný životní styl se odrážel v nespoutaném způsobu vyprávění, vychrleném jakoby jedním dechem v rytmu jazzu. Inspirací pro hlavní postavu i literární styl byl Kerouakovi jeho kamarád Neal Cassady, s nímž se seznámil během svých studií v New Yorku v roce 1946 a jehož styl vyjadřování se snažil napodobit.

Neal Cassady se narodil v Denveru v roce 1926 a mládí strávil krádežemi aut, hraním kulečníku, sváděním dívek a čtením. Četl vše, co mu přišlo pod ruku, ale především kvalitní beletrii a filozofii. Tehdejší studenti Kolumbijské univerzity Jack Kerouac a Allen Ginsberg jím byli uchváceni. Neal dělal, co ho napadlo, a dělal to hned. Nejraději se řítil v autě z jednoho konce Ameriky na druhý, jak se o tom píše v Na cestě. Objevuje se téměř ve všech dalších Kerouakových knihách, např. Dharmoví tuláci, Vize Codyho, Podzemníci. Ovlivnil i Ginsberga, který se do něj zamiloval a z něšťastné lásky napsal např. Denverské chmury. Cassadymu, Kerouakovi a Williamu S. Burroughsovi věnoval Ginsberg Kvílení, v němž Cassadyho zmiňuje jako „N. C., tajného hrdinu těchto básní“.

Na počátku 60. let se vše změnilo: Kerouac neunesl slávu, vrátil se do rodného městečka Lowell v Massachusetts a většinu času seděl u televize a pil pivo. Cassady nejprve nesouhlasil s obrazem, jaký o něm Kerouac vytvořil v Na cestě, ale postupně se s novou rolí sžil a jel dál. Zatímco Kerouac se distancoval od uměleckých hnutí 60. let a zejména od hippies, Cassady se opět ocitl ve středu dění. Seznámil se se spisovatelem Kenem Keseym, řídil barevný autobus, v němž jeho umělecká skupina Merry Pranksters brázdila Ameriku, a stal se pro něj podobně silným inspiračním zdrojem, jako byl předtím beatnikům. Údajně je předobrazem hlavního hrdiny Keseyho nejslavnějšího románu Přelet nad kukaččím hnízdem. Cassadyho etapu s Merry Pranksters mj. zachytil Tom Wolfe v knize Kyselinovej test.

V únoru 1968, několik dní po svých dvaačtyřicátých narozeninách, byl Neal Cassady nalezen mrtev u železniční trati v Mexiku. Údajně šel pěšky z večírku a zemřel na podchlazení. Zemřel, jak žil – na cestě. Bezprostředně na tragickou událost reagoval Ginsberg Elegií pro Neala Cassadyho a Kesey povídkou Den poté, co zemřel superman (vyšla v souboru Skříňka s démonem). Cassady však nezemřel. Žije dál, a to nejen v dílech dalších autorů, jež ovlivnil (např. Bukowského Zápisky starého prasáka), ale především v povědomí čtenářů.

« Newer Posts — Older Posts »

Powered by WordPress